znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 120/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť E. Š., bytom P., ktorou namieta   porušenie svojho práva podľa   čl. 20 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   v znení protokolu   č.   11   a čl.   1 a   čl.   13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sž 212/01 z 26. júna 2002, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. Š.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 12. augusta 2002 doručené podanie E. Š. bytom P., (ďalej len „navrhovateľ“), ktorým namieta porušenie svojich práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl.   1   Protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v znení protokolu č. 11 a čl. 1 a   čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z obsahu podania a príloh, ktoré boli k podaniu doložené, vyplynulo, že navrhovateľ podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) proti rozhodnutiu Krajského   súdu   v Bratislave   vo   veci   vedenej   pod   č.   k.   24 S 217/00-14.   Krajský   súd v Bratislave   v   uvedenej   veci   zastavil   konanie   po   tom,   čo   vyzval   navrhovateľa   na odstránenie nedostatkov podania. Najvyšší súd konanie taktiež zastavil pre prekážku veci res judicata podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Ústavný súd podanie navrhovateľa vyhodnotil ako sťažnosť podľa čl. 127 ústavy, ktorá   nemá   viacero   zákonom   predpísaných   náležitostí   (§   20   ods.   1   a 2,   §   50   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov – ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd navrhovateľa nevyzval na ich odstránenie,   lebo nedostatok   právomoci   ústavného   súdu   na prerokovanie   tejto sťažnosti nemožno odstrániť.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený konať o sťažnosti, ktorou fyzická osoba namieta porušenie svojich základných práv a slobôd, ak o ochrane týchto   práv   je   oprávnený   rozhodovať   všeobecný   súd.   O právach   navrhovateľa   už rozhodovali všeobecné súdy, čo v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   tejto   interpretácie   a   aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnou zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (pozri obdobne napr. sp. zn. I. ÚS 24/00 a sp. zn. I. ÚS 15/01). Rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sž 212/01 z 26. júna 2002 nemožno považovať za svojvoľné.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   nemá   právomoc   na   preskúmanie   rozhodnutia, resp. oznámenia, ktorým bol navrhovateľovi priznaný nárok na finančnú náhradu podľa zákona   č.   87/1991   Zb.   o mimosúdnych   rehabilitáciách   v znení   neskorších   predpisov. Takýmto súdom   je súd všeobecný,   a preto   podľa   §   25 ods.   2 zákona o ústavnom   súde ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. augusta 2002