SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 12/2015-20
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátkou JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/469/94 a postupom Krajského súduv Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Co/135/98, sp. zn. 5 Co/75/2006,sp. zn. 3 Co 220/2009 a sp. zn. 3 Co 916/2014 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola12. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/469/94a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedenýchpod sp. zn. 13 Co/135/98, sp. zn. 5 Co/75/2006 a sp. zn. 3 Co 220/2009.
Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že na základe žaloby jej právnej predchodkyne ⬛⬛⬛⬛ (zomrelej ) z 29. marca 1994 „o neplatnosť zmlúv“ okresný súdrozsudkom č. k. 19 C/469/94-87 z 25. novembra 1997 určil, že „dohoda o prevode členských práv a povinností uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou, týkajúca sa 3- izbového družstevného bytu ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 27. 5. 1991 a kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 16. 7. 1991 je neplatná“.Tento rozsudok krajský súd uznesením č. k. 13 Co/135/98-110 z 27. októbra 1998 zrušila vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.
Na pojednávaní konanom 8. februára 2001 okresný súd uznesením pripustil vstupsťažovateľky do predmetného konania na strane žalobkyne.
Aj rozsudkom č. k. 19 C/469/94-198 z 8. novembra 2005 (zrušeným uznesenímkrajského súdu č. k. 5 Co/75/2006-225 z 21. decembra 2006) a rozsudkomč. k. 19 C/469/1994-355 z 10. marca 2009 (zrušením uznesením krajského súduč. k. 3 Co/220/2009-381 z 26. februára 2010) okresný súdu určil, že uvedená dohodaa kúpna zmluva sú neplatné.
Sťažovateľka poukazujúc na celkové trvanie súdneho konania (21 rokov) v sťažnostinamietala, že v dôsledku nečinnosti, resp. neefektívneho postupu okresného súdua krajského súdu v ňom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jej právzaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajskému súdu navyše vyčítala, žev rámci doplnenia dokazovania nariadil okresnému súdu zaobstarať dokument (stanovystavebného bytového družstva), ktorý vôbec neexistoval, čím tiež prispel k predĺženiu tohtokonania, ktorého právoplatné ukončenie je vzhľadom na ňou podaný opravný prostriedokv nedohľadne, čo len prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sa už 1/3 svojho životanachádza.
Sťažovateľka ústavnému súdu v petite navrhla, aby rozhodol týmto nálezom:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice 2 vedenom pod sp. zn. 19 C 469/1994 a postupom Krajského súdu Košice vedenom pod sp. zn. 13 Co 135/98, 5 Co 75/2006 a 3 Co 220/2009 porušené bolo.
Okresnému súdu Košice 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 469/94 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,00 €..., ktoré je Okresný súd Košice 2 povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresnému súdu Košice 2 ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni JUDr. Veronike Kitovej za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 939,48 €...“
Dňa 28. augusta 2014 sťažovateľka doručila ústavnému súdu prílohy, z ktorýchokrem iného vyplynulo, že okresný súd niekoľko dní pred podaním sťažnosti vo vecimeritórne rozhodol ďalším rozsudkom č. k. 19 C/469/1994-586 z 30. júna 2014, ktorým jejžalobu zamietol; predmetný rozsudok prevzala 4. augusta 2014 a 18. augusta 2014 podalaproti nemu odvolanie.
Keďže navrhovaný petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nezodpovedal reálnemustavu súdneho konania, ústavný súd listom sp. zn. Rvp 9918/2014 z 11. decembra 2014vyzval sťažovateľku (prostredníctvom jej právnej zástupkyne, ktorú súčasne upozornil na to,že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti, pozn.) na úpravu predloženej sťažnosti.
Dňa 5. januára 2014 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti, z ktoréhovyplýva, že o sťažovateľkou podanom odvolaní krajský súd dosiaľ nerozhodol, pričomodvolacie konanie vedie pod sp. zn. 3 Co/916/2014.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „dosiaľ v konaniach nepostupoval tak, aby to bolo možné kvalifikovať ako rešpektovanie citovaných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Na základe uvedeného sťažovateľka upravila petit takto:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Krajského súdu Košice vedenom pod sp. zn. 13 Co 135/98, 5 Co 75/2006 a 3 Co 220/2009 porušené bolo.
Krajskému súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 916/2014 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,00 €..., ktoré je Krajský súd Košice povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Krajskému súdu Košice ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni JUDr. Veronike Kitovej za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 939,48 €...“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bezprítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
1. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak akoprávoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytujev konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanietýchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) eštemohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených právzohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jehoveci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (IV. ÚS 226/04,IV. ÚS 202/2010). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádzak porušovaniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).
Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, okresný súd vo veci samejrozhodol niekoľko dní pred podaním sťažnosti, a to rozsudkom č. k. 19 C/469/1994-586z 30. júna 2014, proti ktorému podala sťažovateľka 18. augusta 2014 odvolanie.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v čase podaniatejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebehkonania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky, pretože rozhodnutím o žalobesťažovateľky a jeho doručením účastníkom konania, ako aj vykonaním procesných úkonovsúvisiacich s ňou podaným odvolaním vykonal všetky zákonom predpokladané úkonyna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.
Z uvedených dôvodov bolo treba danú vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2ústavy ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistotysťažovateľky skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto predloženú sťažnosťv časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 19 C/469/94, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jejzjavnej neopodstatnenosti (podobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 317/2010, III. ÚS447/2010, III. ÚS 217/2011).
V prípade, že odvolací súd zruší rozsudok prvostupňového súdu a vec mu vrátina ďalšie konanie, má sťažovateľka možnosť opätovne podať sťažnosť ústavnému súdu,pri prerokovaní ktorej ústavný súd zhodnotí celý priebeh doterajšieho konania pred ním.
2. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde aj sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie označených práv postupomkrajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Co/135/98, sp. zn. 5 Co/75/2006a sp. zn. 3 Co 220/2009, pretože je zrejmé, že tieto boli právoplatne skončené dávno predpodaním sťažnosti ústavnému súdu.
3. Napokon, ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavom súde aj sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie označenýchpráv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 916/2014 začatomna základe jej odvolania z 18. augusta 2014, pretože toto konanie z hľadiska jeho druhua povahy netrvá tak dlho (5 mesiacov), aby sa vôbec dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch(napr. IV. ÚS 147/04).
V súvislosti s týmto konaním ústavný súd navyše konštatuje, že doplnenie sťažnostiz 3. januára 2015 nebolo podpísané sťažovateľkou, ale len právnou zástupkyňou, ktorá všakústavnému súdu spolu so sťažnosťou z 11. augusta 2014 predložila len splnomocneniedatované „20. 06. 2014“ na zastupovanie sťažovateľky „... vo veci, vedenej na Okresnom súde Košice 2 pod číslom 19 C 469/1994“, a preto ako také ani nezodpovedá obsahu výzvyústavného súdu sp. zn. Rvp 9918/2014 z 11. decembra 2014.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhochsťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2015