znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 12/2015-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. januára 2015predbežne   prerokoval   sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenejadvokátkou JUDr. Veronikou Kitovou, Štúrova 20, Košice, pre namietané porušenie jejzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súduKošice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C/469/94   a   postupom   Krajského   súduv Košiciach   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   13   Co/135/98,   sp.   zn.   5   Co/75/2006,sp. zn. 3 Co 220/2009 a sp. zn. 3 Co 916/2014 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola12. augusta 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)a práva   na   prejednanie   jej   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnéhosúdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   19   C/469/94a postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaniach vedenýchpod sp. zn. 13 Co/135/98, sp. zn. 5 Co/75/2006 a sp. zn. 3 Co 220/2009.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že   na   základe   žaloby   jej právnej   predchodkyne ⬛⬛⬛⬛ (zomrelej ) z 29. marca 1994 „o neplatnosť zmlúv“ okresný súdrozsudkom   č. k.   19   C/469/94-87   z 25.   novembra   1997   určil,   že „dohoda   o prevode členských   práv   a povinností   uzavretá   medzi   žalobkyňou   a žalovanou,   týkajúca   sa   3- izbového družstevného bytu ⬛⬛⬛⬛ zo dňa 27. 5. 1991 a kúpna zmluva uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou zo dňa 16. 7. 1991 je neplatná“.Tento rozsudok krajský súd uznesením č. k. 13 Co/135/98-110 z 27. októbra 1998 zrušila vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Na pojednávaní konanom 8. februára 2001 okresný súd uznesením pripustil vstupsťažovateľky do predmetného konania na strane žalobkyne.

Aj rozsudkom   č. k. 19 C/469/94-198 z 8. novembra 2005 (zrušeným uznesenímkrajského   súdu   č.   k.   5   Co/75/2006-225   z   21.   decembra   2006)   a rozsudkomč. k. 19 C/469/1994-355   z 10.   marca   2009   (zrušením   uznesením   krajského   súduč. k. 3 Co/220/2009-381   z 26.   februára   2010)   okresný   súdu   určil,   že   uvedená   dohodaa kúpna zmluva sú neplatné.

Sťažovateľka poukazujúc na celkové trvanie súdneho konania (21 rokov) v sťažnostinamietala,   že   v   dôsledku   nečinnosti,   resp.   neefektívneho   postupu   okresného   súdua krajského   súdu   v ňom   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k porušeniu   jej   právzaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajskému súdu navyše vyčítala, žev rámci   doplnenia   dokazovania   nariadil   okresnému   súdu   zaobstarať   dokument   (stanovystavebného bytového družstva), ktorý vôbec neexistoval, čím tiež prispel k predĺženiu tohtokonania, ktorého právoplatné ukončenie je vzhľadom na ňou podaný opravný prostriedokv nedohľadne, čo len prehlbuje stav právnej neistoty, v ktorom sa už 1/3 svojho životanachádza.

Sťažovateľka ústavnému súdu v petite navrhla, aby rozhodol týmto nálezom:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Košice 2 vedenom pod sp. zn. 19 C 469/1994 a postupom Krajského súdu Košice vedenom pod sp. zn. 13 Co 135/98, 5 Co 75/2006 a 3 Co 220/2009 porušené bolo.

Okresnému súdu Košice 2 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 469/94 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30.000,00 €...,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   2   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresnému   súdu   Košice   2   ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnej zástupkyni JUDr. Veronike Kitovej za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 939,48 €...“

Dňa   28.   augusta   2014   sťažovateľka   doručila   ústavnému   súdu   prílohy,   z ktorýchokrem   iného   vyplynulo,   že   okresný   súd   niekoľko   dní   pred   podaním   sťažnosti   vo   vecimeritórne rozhodol ďalším rozsudkom č. k. 19 C/469/1994-586 z 30. júna 2014, ktorým jejžalobu zamietol; predmetný rozsudok prevzala 4. augusta 2014 a 18. augusta 2014 podalaproti nemu odvolanie.

Keďže navrhovaný petit v spojení s odôvodnením sťažnosti nezodpovedal reálnemustavu súdneho konania, ústavný súd listom sp. zn. Rvp 9918/2014 z 11. decembra 2014vyzval sťažovateľku (prostredníctvom jej právnej zástupkyne, ktorú súčasne upozornil na to,že nedostatky zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podaní sťažovateľov nie jepovinný odstraňovať z úradnej povinnosti, pozn.) na úpravu predloženej sťažnosti.

Dňa 5. januára 2014 bolo ústavnému súdu doručené doplnenie sťažnosti, z ktoréhovyplýva,   že   o sťažovateľkou   podanom   odvolaní   krajský   súd   dosiaľ   nerozhodol,   pričomodvolacie konanie vedie pod sp. zn. 3 Co/916/2014.

Podľa názoru sťažovateľky krajský súd „dosiaľ v konaniach nepostupoval tak, aby to bolo   možné   kvalifikovať   ako   rešpektovanie   citovaných   ustanovení   Ústavy   Slovenskej republiky ako aj Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.

Na základe uvedeného sťažovateľka upravila petit takto:„Základné právo ⬛⬛⬛⬛... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   slobôd   postupom   Krajského   súdu   Košice   vedenom   pod   sp.   zn.   13   Co   135/98, 5 Co 75/2006 a 3 Co 220/2009 porušené bolo.

Krajskému súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 916/2014 prikazuje konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

...   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume 30.000,00 €...,   ktoré   je   Krajský   súd   Košice   povinný   vyplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajskému   súdu   Košice ukladá   zaplatiť   trovy   právneho   zastúpenia   právnej zástupkyni JUDr. Veronike Kitovej za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR vo výške 939,48 €...“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskejrepubliky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konanípred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákono ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bezprítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiuna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorýchnemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bezústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavneneopodstatnený.

1. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu aleboiným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak akoprávoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).Podľa   stabilizovanej   judikatúry   ústavného   súdu   sa   ochrana   základnému   právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. právuna prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   poskytujev konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanietýchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) eštemohlo trvať. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených právzohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jehoveci,   pretože   len   v takom   prípade   možno   uvažovať   o ich   porušení   (IV.   ÚS   226/04,IV. ÚS 202/2010).   Ak v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   už   nedochádzak porušovaniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods. 2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2zákona o ústavnom súde, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie(II. ÚS 139/02, IV. ÚS 103/07).

Ako vyplýva z I. časti odôvodnenia tohto rozhodnutia, okresný súd vo veci samejrozhodol niekoľko dní pred podaním sťažnosti, a to rozsudkom č. k. 19 C/469/1994-586z 30. júna 2014, proti ktorému podala sťažovateľka 18. augusta 2014 odvolanie.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v čase podaniatejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebehkonania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky, pretože rozhodnutím o žalobesťažovateľky a jeho doručením účastníkom konania, ako aj vykonaním procesných úkonovsúvisiacich   s ňou   podaným   odvolaním   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   úkonyna odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov bolo treba danú vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2ústavy ako takú, v ktorej ústavná úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistotysťažovateľky skončila pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto predloženú sťažnosťv časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods.2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenompod sp. zn. 19 C/469/94, odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jejzjavnej   neopodstatnenosti   (podobne   napr.   III. ÚS 248/08,   III. ÚS 317/2010,   III. ÚS447/2010, III. ÚS 217/2011).

V prípade,   že   odvolací   súd   zruší   rozsudok   prvostupňového   súdu   a vec   mu   vrátina ďalšie   konanie,   má   sťažovateľka   možnosť   opätovne   podať   sťažnosť   ústavnému   súdu,pri prerokovaní ktorej ústavný súd zhodnotí celý priebeh doterajšieho konania pred ním.

2. Z rovnakého dôvodu ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnomsúde   aj   sťažnosť   sťažovateľky,   ktorou   namietala   porušenie   označených   práv   postupomkrajského súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 13 Co/135/98, sp. zn. 5 Co/75/2006a sp. zn. 3 Co 220/2009, pretože je zrejmé, že tieto boli právoplatne skončené dávno predpodaním sťažnosti ústavnému súdu.

3. Napokon, ako zjavne neopodstatnenú ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2zákona o ústavom súde aj sťažnosť sťažovateľky, ktorou namietala porušenie označenýchpráv postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 916/2014 začatomna základe jej odvolania z 18. augusta 2014, pretože toto konanie z hľadiska jeho druhua povahy netrvá tak dlho (5 mesiacov), aby sa vôbec dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch(napr. IV. ÚS 147/04).

V súvislosti s týmto konaním ústavný súd navyše konštatuje, že doplnenie sťažnostiz 3. januára 2015 nebolo podpísané sťažovateľkou, ale len právnou zástupkyňou, ktorá všakústavnému   súdu   spolu   so   sťažnosťou   z 11.   augusta   2014   predložila   len   splnomocneniedatované „20. 06. 2014“ na zastupovanie sťažovateľky „... vo veci, vedenej na Okresnom súde Košice 2 pod číslom 19 C 469/1994“, a preto ako také ani nezodpovedá obsahu výzvyústavného súdu sp. zn. Rvp 9918/2014 z 11. decembra 2014.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   ústavný   súd   o ďalších   návrhochsťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2015