znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 12/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť D. V., B., zastúpeného A., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/166/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. V.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra 2011 doručená sťažnosť D. V. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/166/09.

Sťažovateľ   uviedol,   že   návrhom   doručeným   okresnému   súdu   28.   mája   2009   sa domáhal   určenia   vlastníckeho   práva   k   nehnuteľnosti   a   súčasne   žiadal   o   vydanie predbežného opatrenia.

Okresný súd vydal 16. júna 2009 predbežné opatrenie, ktorým zakázal odporcom nakladať so spornou nehnuteľnosťou až do rozhodnutia vo veci samej. Predbežné opatrenie potvrdil odvolací súd 3. februára 2010. Od vrátenia veci   okresný súd nevykonal žiadny procesný úkon napriek tomu, že od tohto času uplynulo viac ako 20 mesiacov.

Vzhľadom na to, že sťažovateľ nebol spokojný s postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C/166/09 a viackrát ho žiadal o určenie termínu pojednávania, v júli 2011 podal podpredsedníčke okresného súdu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť na prieťahy v konaní. Zo strany okresného súdu však zatiaľ k náprave nedošlo a okresný súd ďalej nekoná.

Sťažovateľ na základe toho navrhol, aby ústavný súd rozhodol, že označené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 166/09 porušené bolo, zaviazal ho uhradiť mu finančné zadosťučinenie v sume 1 100 € a náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ sa sťažnosťou z 10. októbra 2011 doručenou 17. októbra 2011 prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáha vyslovenia porušenia svojich práv na ústavnom súde, pretože okresný súd nekonal viac ako 20 mesiacov od rozhodnutia   odvolacieho   súdu   z   3.   februára   2010,   ktorým   bolo   potvrdené   rozhodnutie okresného súdu o vydaní predbežného opatrenia. Okresný súd nekonal ani po viacerých žiadostiach o informáciu sťažovateľa o stave konania a napokon ani po podaní sťažnosti na postup okresného súdu z 22. júla 2011, ktorá bola 26. júla 2011 doručená predsedníčke okresného súdu. Tieto podania sťažovateľa tvoria prílohu jeho sťažnosti.

Účelom   sťažnosti   proti   porušovaniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa zákona o súdoch nie je potvrdenie stavu, ktorý nie je v súlade so základným právom zaručeným čl. 48 ods. 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ale   poskytnutie   príležitosti   súdu,   aby   sám   urobil   nápravu   a   odstránil   protiprávny   stav zapríčinený   nesprávnym   postupom   alebo   svojou   nečinnosťou   (m.   m.   IV.   ÚS   153/03 a I. ÚS 20/05).

Ústavný súd preto o týchto sťažnostiach koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že účinne využil označený právny prostriedok nápravy podľa zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Podľa   §   63   zákona   o   súdoch   sťažnosti   vybavuje   predseda   príslušného   súdu,   ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedu súdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.

Podľa   §   67   ods.   1   písm.   a)   zákona   o   súdoch   ak   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že sťažnosť,   ktorú   podal   na   príslušnom   orgáne   súdu,   nebola   ním   riadne   vybavená,   môže požiadať do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný, predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného súdu alebo podľa písmena b) tohto   ustanovenia   ministerstvo   o   prešetrenie   vybavenia   sťažnosti   predsedom   krajského súdu.

Podľa   §   68   zákona   o   súdoch   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak,   použije   sa   na vybavovanie sťažností osobitný zákon, ktorým je zákon č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd v danej veci zistil, že právny zástupca sťažovateľa doručil predsedníčke okresného súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní 26.   júla 2011,   na ktorú   im   odpovedala vyjadrením sp. zn. Spr 2213/2011 z 12. augusta 2011. V tomto podaní v závere uviedla:„Z   predložených   dokladov   a   nahliadnutím   do   spisu   tunajšieho   súdu   sp.   zn. 22   C   166/200   bolo   zistené,   že   nie   ste   účastníkom   konania   22   C   166/200.   Účastníkmi konania   sú   navrhovateľ   (žalobca)   a   odporca   (žalovaný)   alebo   tí,   ktorých   zákon   za účastníkov označuje.

K sťažnosti zo dňa 22. 07. 2011 nebolo priložené úradne osvedčené splnomocnenie podľa § 5 ods. 9 zákona č. 9/2010 o sťažnostiach, v ktorom Vám bola udelená plná moc zastupovať účastníka konania (sp. zn. 22 C 166/200) pri podaní sťažnosti a pri úkonoch súvisiacich s vybavovaním sťažnosti. Predseda súdu je oprávnený vybavovať iba podania účastníkov súdnych konaní.

Na základe zisteného a v súlade s cit. ust. Vám oznamujem, že Vaša sťažnosť zo dňa 22. 07. 2011 sa v súlade s ust. § 68 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch, ust. § 6 ods. 1 písm. c) zákona č. 9/2010 o sťažnostiach odkladá“.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že právny zástupca sťažovateľa, ktorý   ho   zastupuje   v   konaní   pred   ústavným   súdom,   sa   síce   obrátil   so   sťažnosťou   na prieťahy v konaní pred okresným súdom, ale jeho sťažnosť bola odložená podľa platných právnych   predpisov.   Proti   tomu   právny   zástupca   nevzniesol   potom   žiadne   relevantné námietky na nadriadený súd, teda nepodal proti postupu predsedu okresného súdu sťažnosť, ak bol s vybavením sťažnosti nespokojný.

Takúto   sťažnosť   podanú   okresnému   súdu   nemôže   ústavný   súd   akceptovať   ani v prípade, ak by ju uznal ako podanú oprávnenou osobou, pretože podanie takejto sťažnosti okresnému súdu iba tri mesiace predtým, ako sa obrátil na ústavný súd, je tiež dôvodom na jej odmietnutie pre neprípustnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde   v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku   tohto   rozhodnutia   (obdobne   napr.   IV.   ÚS   368/04,   III.   ÚS   326/2010, III. ÚS 30/2011, III. ÚS 101/2011).

Toto   rozhodnutie   nezakladá   prekážku   veci   rozhodnutej   v   zmysle   §   24   písm.   a) zákona o ústavnom súde, a preto sťažovateľovi nebráni po splnení zákonom ustanovených podmienok a vyčerpaní všetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, aby podal v tej istej veci novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012