znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 12/06-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júla 2006 v senáte zloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť M. Č., S., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., ktorou namietal porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   17   ods.   1,   2   a 5   a čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 a 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   Okresným   súdom   Trnava   v   konaní   sp.   zn.   4   T   85/04,   ako   aj v predchádzajúcom prípravnom konaní, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva M. Č. podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4 T 85/04 p o r u š e n é   b o l i.

2. Základné právo M. Č. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 4 T 85/04   p o r u š e n é   b o l o.

3. Okresný súd Trnava j e   p o v i n n ý   nahradiť M. Č. trovy právneho zastúpenia v sume 5 300 Sk (slovom päťtisíctristo   slovenských   korún) na bankový   účet právneho zástupcu JUDr. M. K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Sťažnosti M. Č. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2005 doručená sťažnosť M. Č., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 a čl. 48 ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   5   ods.   1   a   3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom   Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn.   4   T   85/04   (ďalej   aj   „súdne konanie“), ako aj v predchádzajúcom prípravnom konaní.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 12/06-20 zo 4. januára 2006 prijal sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal porušenie základných práv podľa čl. 17   ods.   1,   2   a 5   a práv   podľa   čl.   5   ods.   1   a 3   dohovoru   v súvislosti   s jeho   väzbou v súdnom konaní, ako aj v predchádzajúcom prípravnom konaní a základného práva podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   v súdnom   konaní,   pričom   vo   zvyšnej   časti   sťažnosť   sťažovateľa odmietol.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 4. apríla 2006, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 6. apríla 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uvádza,   že   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn. Tpr 215/03   zo   7.   novembra   2003   bol   vzatý   do   väzby   podľa   dôvodov   uvedených v ustanovení § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku (ďalej aj „TP“). Prokurátorka Okresnej prokuratúry T. (ďalej len „okresná prokuratúra“) podala na sťažovateľa obžalobu pod č. k. 2 Pv 947/03-66 z 28. apríla 2004 na okresný súd (vec je v konaní pred súdom vedená pod sp. zn. 4 T 85/04) pre trestný čin krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1 a 4 Trestného zákona (ďalej len „TZ“).

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd rozhodoval o dôvodoch trvania jeho väzby len   na   základe   jeho   žiadostí   o prepustenie   z väzby   na   slobodu,   a to   uznesením   sp.   zn. Tp 28/04   z 19.   februára   2004,   uznesením   sp.   zn.   4   T   85/04   z 18.   júna   2004   v spojení s potvrdzujúcim   uznesením   Krajského   súdu   v Trnave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 5 Tos 95/04 z 13. júla 2004, uznesením sp. zn. 4 T 85/04 z 5. októbra 2004, uznesením sp. zn. 4 T 85/04 z 30. novembra 2004 a uznesením sp. zn. 4 T 85/04 z 29. marca 2005.

Uznesením krajského súdu z 13. januára 2005 bolo podľa ustanovenia § 149 ods. 1 písm.   a)   TP   zrušené   v celom   rozsahu   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn   4   T   85/04 z 30. novembra 2004, pričom žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu bola zamietnutá s tým, že naďalej trvá dôvod väzby podľa ustanovenia § 67 ods. 1 písm. c) TP.

Sťažovateľ   zastáva   názor,   že   dôvody   zamietnutia   všetkých   jeho   žiadostí o prepustenie   z väzby   na   slobodu   boli   takmer   totožné.   Väzba   bola   podľa   jeho   názoru predlžovaná len preto, lebo „... od roku 1997 som bol 6 krát súdne trestaný za majetkovú trestnú činnosť, v minulosti som bol viackrát liečený na závislosť na heroíne a trestnou činnosťou som si mal zabezpečovať prostriedky na drogy a živobytie a pred vzatím do väzby som bol nezamestnaný a nemal som žiadny príjem. Celá obžaloba proti mojej osobe je postavená len na výpovedi svedkyne J. H., ktorá od začiatku vyšetrovania podala vo veci len jednu výpoveď. Jej vierohodnosť nie je podložená žiadnymi dôkaznými prostriedkami.... Od 28. 4. 2004, kedy bola prokurátorkou Okresnej prokuratúry v T. podaná na moju osobu obžaloba, bolo vo veci nariadených 6 hlavných pojednávaní, a to 31. 8. 2004, 30. 9. 2003, 5. 10. 2003 (pozn. správne 30. 9. 2004 a 5. 10. 2004), 26. 10. 2004, 9. 12. 2004, 27. 1. 2005. Všetky tieto hlavné pojednávania boli odročené z dôvodu, že sa nedostavila svedkyňa H. Podľa úradného záznamu spísaného na Okresnom súde v Trnave zo dňa 9. 12. 2004 bol svedkyni   H.   termín   hlavného   pojednávania (27.   1. 2004;   pozn.   správne   27.   1.   2005) oznámený. Na toto hlavné pojednávanie sa nedostavila, a to napriek tomu, že pred jeho konaním na súde prítomná bola a dokonca bola v kontakte aj so sudkyňou v mojej trestnej veci... Mám za to, že vo väzbe som držaný len z toho dôvodu, že súd nedokáže zabezpečiť svedkyňu H. na hlavné pojednávanie“.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil, že „... Okresný súd v Trnave svojím postupom porušil moje ústavné práva zakotvené v Ústave SR v čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 48 ods. 2 a v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 5 ods. 1 a 3“.

Ústavný súd výzvou z 28. marca 2006 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa. Predsedníčka   okresného   súdu   v stanovisku   doručenom   ústavnému   súdu   24.   apríla   2006 uviedla prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadrila sa, že „Okresný súd Trnava v súvislosti s väzbou obžalovaného M. Č. neporušil jeho práva, obžalovaný bol obmedzený na slobode zákonným spôsobom, o jeho väzbe rozhodoval sudca, jeho žiadosti o prepustenie z väzby boli riadne preskúmané, sťažnosti proti rozhodnutiam boli zamietnuté odvolacím súdom. Vzhľadom na opakovane podávané žiadosti, sťažnosti, vznášané námietky nebolo možné plynulejšie konať a dôvody väzby trvali po celú dobu. Najvyšší súd SR nepredĺžil lehotu trvania väzby u obžalovaného keď uviedol, že z ustanovenia § 71 ods. 2 Tr. por. vyplýva, že okrem existencie konkrétneho dôvodu väzby je esenciálnou podmienkou pre predĺženie lehoty trvania väzby obvineného nad dva roky zistenie, že jeho trestné stíhanie nemožno   v tejto   dvojročnej   lehote   skončiť   pre   obťažnosť   veci   a podľa   názoru   NS   SR predmetnú trestnú vec nemožno považovať za obťažnú.

Čo sa týka sťažnosti v súvislosti s porušením práva obžalovaného na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy neboli zistené subjektívne prieťahy“.

Predsedníčka okresného súdu ďalej uviedla, že zákonná sudkyňa v danej veci bola od 2. novembra 2005 dlhodobo práceneschopná. Počas práceneschopnosti ju zastupoval sudca poverený zastupovaním v zmysle Rozvrhu práce na rok 2005, následne zákonná sudkyňa nastúpila na materskú dovolenku a „... dňa 19. 1. 2006 bola trestná vec prostredníctvom generátora pridelená na prejednanie a rozhodnutie inému sudcovi trestnoprávneho úseku“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedníčky okresného súdu,   ako   aj podrobného   preštudovania   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   4   T   85/04   zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Podľa   zápisnice   z výsluchu   z 24.   októbra   2004   vypovedala   v   trestnej   veci sťažovateľa   predvolaná   svedkyňa.   Podľa   zápisnice   z výsluchu   sťažovateľa zo 6. a 7. novembra 2003 bol sťažovateľ ako obvinený vypočutý vyšetrovateľom Okresného úradu justičnej polície Policajného zboru v T. (ďalej aj „úrad justičnej polície“ alebo „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v jeho trestnej veci. Okresnému súdu bol 7. novembra 2003 doručený návrh okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 947/03-9 zo 7. novembra 2003 na vzatie sťažovateľa do väzby podľa ustanovenia § 77 ods. 1 TP, ktorý bol obvinený z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1 a 4 TZ. Okresný súd uznesením č. k. Tpr 215/03 zo 7. novembra 2003 rozhodol o vzatí sťažovateľa do väzby podľa ustanovenia § 68 ods. 1 TP z dôvodov uvedených v ustanovení § 67 ods. 1 písm. b) a c) TP a súčasne mu bol súdom ustanovený obhajca v zmysle dôvodov uvedených v ustanovení § 36a ods. 1 písm. c) TP.

Uznesením úradu justičnej polície sp. zn. ČVS: OUJP-856/20-2003 z 24. novembra 2003 bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku vo veci vyšetrenia duševného stavu sťažovateľa   a jeho   závislosti   na   omamných   a psychotropných   látkach.   Podľa   zápisnice z výsluchu   sťažovateľa   z   25.   novembra   2005   bol   sťažovateľ   vypočutý   vyšetrovateľom úradu justičnej polície v jeho trestnej veci.

Kriminalistický   a expertízny   ústav Policajného   zboru,   pracovisko   B.,   v odbornom vyjadrení sp. zn. ČES: KEU-10143/BA-EXP-2003 z 9. decembra 2003 uviedol výsledky odbornej expertízy vo veci skúmania dôkazného materiálu. Podľa úradného záznamu úradu justičnej polície zo 16. januára 2004 bol poverený súdny znalec urgovaný, aby urýchlene vypracoval znalecký posudok.

Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   Tp   28/04-6   z 19.   februára   2004   bola   žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 2. februára 2004 na slobodu zamietnutá. Okresnému súdu bola 26. februára 2004 doručená žiadosť úradu justičnej polície o vydanie písomného príkazu na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa. Okresný súd vydal 27. februára 2004 príkaz č. k. Tp 515/04 na vyšetrenie duševného stavu sťažovateľa podľa ustanovenia § 116 ods. 1 TP.

Právny zástupca sťažovateľa doručil 1. marca 2004 úradu justičnej polície žiadosť o poskytnutie informácie. Úrad justičnej polície oznámil požadované skutočnosti prípisom zo   4.   marca   2004.   Uznesením   úradu   justičnej   polície   sp.   zn.   ČVS:   OUJP-856/20-2003 zo 4. marca 2004 bolo nariadené vypracovanie znaleckého posudku poverenými súdnymi znalcami v stanovenej lehote. Znalecký posudok bol vypracovaný 11. marca 2004.

Okresnému súdu bola 10. marca 2004 doručená žiadosť vyšetrovateľa úradu justičnej polície o zaslanie rozsudku sp. zn. 6 T 146/01 a vyznačenie právoplatnosti v inej trestnej veci   sťažovateľa.   Okresný   súd   v oznámení   z 23.   marca   2004   uviedol,   že   spis sp. zn. 6 T 146/01 bol zapožičaný Okresnému súdu Považská Bystrica.

Úradu justičnej polície bola 17. marca 2004 doručená správa Obvodného úradu G. týkajúca sa povesti sťažovateľa v mieste trvalého bydliska. Podľa záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu z 29. marca 2004 sťažovateľ študoval vyšetrovací spis v uvedený deň. Okresnej   prokuratúre   bol   7.   apríla   2004   návrh   vyšetrovateľa   úradu   justičnej   polície   na podanie   obžaloby   v trestnej   veci   sťažovateľa.   Podľa   zápisnice   z výsluchu   sťažovateľa z 20. apríla 2004 bol sťažovateľ vypočutý vyšetrovateľom úradu justičnej polície.

Okresnému   súdu   bola   30.   apríla   2004   doručená   obžaloba   okresnej   prokuratúry č. k. 2 Pv   947/03-66   z 28.   apríla   2004   v trestnej   veci   sťažovateľa.   Okresná   prokuratúra upovedomením č. k. 2 Pv 947/03-71 z 28. apríla 2004 oznámila sťažovateľovi, že bola podaná naňho obžaloba pre trestný čin krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1 a 4 TZ a jeho   žiadosti   o prepustenie   na   slobodu   z 21.   apríla   2004   nebolo   vyhovené.   Okresná prokuratúra   upovedomením   č.   k.   2   Pv   947/03-72   z 28.   apríla   2004   oznámila   právnej zástupkyni   sťažovateľa,   že   bola   podaná   naňho   obžaloba   pre   trestný   čin   krádeže   podľa ustanovenia § 247 ods. 1 a 4 TZ a jeho žiadosti o prepustenie na slobodu z 21. apríla 2004 nebolo vyhovené. Rovnaké upovedomenie bolo zaslané aj ústavu na výkon väzby, kde sa sťažovateľ nachádzal vo väzbe.

Úradu justičnej a kriminálnej polície boli 4. mája 2004 okresným súdom odstúpené podania   sťažovateľa   týkajúce   sa   zmeny   v osobe   ustanoveného   obhajcu   a návrhu   na doplnenie dokazovania preskúmaním duševného stavu svedkyne.

Okresnému súdu bola 30. apríla 2004 odstúpená žiadosť sťažovateľa z 28. apríla 2004 o prepustenie z väzby na slobodu podaná jeho právnou zástupkyňou, ktorej okresná prokuratúra v zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 TP nevyhovela. Okresný súd vydal 3. mája 2004 pokyn na pripojenie spisu sp. zn. 6 T 146/01. Podľa úradného záznamu okresného súdu   zo   4.   mája 2004   pripojenie spisu   nebolo možné vykonať,   pretože   bol   zapožičaný Okresnému   súdu   Považská   Bystrica   ku   konaniu   sp.   zn.   2   T   80/03.   Úrad   justičnej a kriminálnej   polície   doručil   okresnému   súdu   7.   mája   2004   podania   sťažovateľa   na vybavenie vzhľadom na podanie obžaloby.

Okresnému súdu bola 11. júna 2004 doručená žiadosť úradu justičnej a kriminálnej polície o udelenie súhlasu k výsluchu sťažovateľa v súvislosti s jeho obvinením z trestného činu   krivého   obvinenia   podľa   ustanovenia   §   174   ods.   1   TZ.   Okresný   súd   uznesením č. k. 4 T 85/04-200 z 18. júna 2004 zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu 1. júla 2004 sťažnosť proti predmetnému uzneseniu. Spis bol 8. júla 2004 predložený na rozhodnutie krajskému súdu. Krajský súd na neverejnom zasadnutí 13. júla 2004 uznesením č. k. 5 Tos 95/04-207 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Spis bol okresnému súdu doručený 16. júla 2004. Okresný súd   vydal   19.   júla   2004   pokyn   na   doručenie   uznesenia   krajského   súdu   sťažovateľovi a subjektom zúčastneným na konaní.

Okresný súd nariadil 21. júla 2004 termín hlavného pojednávania na 31. august 2004. Opatrením okresného súdu č. k. 4 T 85/04-211 z 21. júla 2004 bolo zrušené ustanovenie povereného   obhajcu   sťažovateľa,   pretože   si   zvolil   iného   právneho   zástupcu.   Právna zástupkyňa   sťažovateľa   doručila   okresnému   súdu   9.   augusta   2004   návrh   na   vypočutie svedka.

Okresnému   súdu   bolo   12.   augusta   2004   doručené   oznámenie   Úradu   justičnej a kriminálnej polície   Policajného zboru   G.   v trestnej   veci   sťažovateľa. Mestský   úrad S. doručil okresnému súdu 23. augusta 2004 oznámenie v trestnej veci sťažovateľa. Okresný súd vydal 17. augusta 2004 súhlas k výsluchu sťažovateľa týkajúci sa jeho obvinenia v inej trestnej veci.

Okresnému   súdu   boli   23.   a 24.   augusta   2004   doručené   žiadosti   úradu   justičnej a kriminálnej   polície   o udelenie   súhlasu   k výsluchu   sťažovateľa   v súvislosti   s jeho obvinením   z trestného   činu   krivého   obvinenia   podľa   ustanovenia   §   174   ods.   1   TZ a podnetom sťažovateľa na preverenie podozrenia zo spáchania trestného činu. Okresný súd vydal 25. augusta 2004 súhlas k výsluchu sťažovateľa.

Na   hlavnom   pojednávaní   31.   augusta   2004   okresný   súd   vykonal   dokazovanie (výsluchy   sťažovateľa   a   poškodeného),   boli   podané   návrhy   na   ďalšie   dokazovanie výsluchmi   svedkov   a pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   30.   september   2004. Okresným   súdom   boli   2.   septembra   2004   vypravené   prípisy   predvolaným   svedkom, Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru SR G. a Psychiatrickej ambulancii v G.

Na   hlavnom   pojednávaní   30.   septembra   2004   bola   zistená   neprítomnosť predvolaných svedkov, ktorí nemali vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, preto bolo pojednávanie uznesením odročené na 5. október 2004. Okresný súd požiadal prípisom z 25. septembra 2004 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru T. o doručenie predvolania na pojednávanie   hlavnej   svedkyni.   Okresnému   súdu   bola   30.   septembra   2004   doručená odpoveď   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   T.,   v ktorej   bolo   uvedené,   že predvolanie   hlavnej   svedkyni   sa   nepodarilo   doručiť   z dôvodu   jej   nezastihnutia   v mieste trvalého pobytu.

Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu   z 1.   októbra   2004   bol   žiadaný   súhlas zákonného   sudcu   o vypočutie   predvolaného   svedka,   ktorý   sa   nachádzal   vo   väzbe. Na hlavnom   pojednávaní   5.   októbra   2004   bol   vypočutý   predvedený   svedok   a okresný prokurátor zotrval na vypočutí hlavnej svedkyne, ktorá sa na pojednávanie nedostavila, pričom   sťažovateľ   zároveň   požiadal   o prepustenie   z väzby.   Okresný   súd   žiadosť sťažovateľa zamietol uznesením č. k. 4 T 85/04-239. Hlavné pojednávanie bolo uznesením odročené na 26. október 2004 s tým, že súd požiada orgány polície o predvedenie hlavnej svedkyne.

Okresnému súdu bolo 21. októbra 2004 doručené hodnotenie Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L. týkajúce sa osoby sťažovateľa počas pobytu vo väzbe. Hlavné pojednávanie 26. októbra 2004 bolo uznesením odročené na 11. november 2004 z dôvodu neprítomnosti predvolanej hlavnej svedkyne s tým, že okresný súd vznesie dopyt   orgánom   polície,   z akého dôvodu   svedkyňa nebola predvedená   a budú   vypravené prípisy príslušnej zdravotnej poisťovni a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny T. vo veci zistenia aktuálnej adresy svedkyne. Odpoveď Obvodného riaditeľstva Policajného zboru T. vo veci nepredvedenia predvolanej svedkyne bola okresnému súdu doručená 8. októbra 2004 a 2. novembra 2004 (svedkyňa sa nezdržiavala v mieste trvalého pobytu).

Okresnému súdu boli 8. novembra 2004 doručené vyjadrenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne,   pobočka   T.,   a Úradu   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   T.   týkajúce   sa   adresy predvolanej svedkyne.

Na   hlavnom   pojednávaní   11.   novembra   2004   bolo   okresným   súdom   zistené,   že predvolaná svedkyňa sa opätovne nedostavila a prítomní boli oboznámení s dôvodmi jej nepredvedenia   orgánmi   polície,   pričom   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené na 9. december   2004   s tým,   že   orgány   polície   budú   opätovne   požiadané   o predvedenie svedkyne.

Okresnému   súdu   bola   24.   novembra   2004   doručená   žiadosť   sťažovateľa o prepustenie   z väzby   na   slobodu.   Okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   T   85/04-257 z 30. novembra   2004   žiadosť   sťažovateľa   zamietol.   Okresnému   súdu   boli 19. a 22. novembra 2004 doručené vyjadrenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. vo   veci   nepredvedenia   predvolanej   svedkyne   (svedkyňa   sa   zdržiavala   v mieste   trvalého pobytu nepravidelne).

Na   hlavnom   pojednávaní   9.   decembra   2004   bola   zistená   opätovná   neprítomnosť predvolanej svedkyne, ktorej bola udelená poriadková pokuta v sume 5 000 Sk. Sťažovateľ oznámil   podanie   sťažnosti   proti   uzneseniu   okresného   súdu   č.   k.   4   T   85/04-257 z 30. novembra 2004, pričom pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom predloženia spisu krajskému súdu (rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa). Podľa zápisnice Obvodného oddelenia Policajného zboru T. z 9. decembra 2004 bola o 13.15 h na políciu predvedená predvolaná svedkyňa, ktorá bola následne o 13.30 h predvedená pred zákonnú sudkyňu prejednávajúcu trestnú vec sťažovateľa. Svedkyňa uviedla zákonnej sudkyni svoju aktuálnu   adresu,   pričom   bola   zároveň   oboznámená   s termínom   hlavného   pojednávania nariadeného na 27. január 2005, na ktorý sa zaviazala bez predvolania dostaviť (úradný záznam okresného súdu z 9. decembra 2004). Okresnému súdu bola 15. decembra 2004 doručená žiadosť sťažovateľa o preskúmanie duševného stavu predvolanej svedkyne.Krajský súd na neverejnom zasadnutí 13. januára 2005 uznesením č. k. 4 Tos 193/04-272 zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 4 T 85/04-257 z 30. novembra 2004 a sťažnosť sťažovateľa zamietol   s tým, že „...   u neho trvajú   dôvody väzby len   podľa   § 67 ods.   1 písm. c) Tr. por.“. Posudzovaný spis bol okresnému súdu vrátený 19. januára 2005.

Okresnému súdu bolo 13. januára 2005 doručené vyjadrenie sťažovateľa – námietka zaujatosti zákonnej sudkyne. Okresný súd uznesením č. k 4 T 85/04-281 z 21. januára 2005 rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z vykonávania procesných úkonov v trestnej veci sťažovateľa.

Na   hlavnom   pojednávaní   27.   januára   2005   bola   zistená   neprítomnosť   svedkyne napriek jej vedomosti o termíne pojednávania, následne jej bola udelená poriadková pokuta v sume   5   000   Sk.   Sťažovateľ   podal   sťažnosť   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 4 T 85/04-281 z 21. januára 2005 a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito za účelom predloženia spisu krajskému súdu. Spis bol vypravený 4. februára 2005.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí 10. marca 2005 uznesením č. k. 3 Tos 22/05 sťažnosť   sťažovateľa   zamietol,   pretože   neboli   zistené   dôvody   pre   vylúčenie   zákonnej sudkyne   z prejednávania   predmetnej   trestnej   veci.   Spis   bol   okresnému   súdu   vrátený 10. marca 2005.

Okresnému   súdu   bola   18.   februára   2005   doručená   žiadosť   úradu   justičnej a kriminálnej polície o zaslanie kópie posudzovaného spisu. Právny zástupca sťažovateľa doručil   okresnému   súdu   9.   februára 2005 žiadosť   o prepustenie sťažovateľa   z väzby na slobodu. Okresný súd vydal 22. marca 2005 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu subjektom v zmysle príslušných ustanovení TP a 23. marca 2005 vydal súhlas k výsluchu sťažovateľa v inej trestnej veci.

Okresný súd vydal 29. marca 2005 pokyn na doručenie výzvy právnej zástupkyni sťažovateľa. Okresný súd uznesením č. k. 4 T 85/04-306 z 29. marca 2006 zamietol žiadosť o prepustenie sťažovateľa z väzby. Okresnému súdu bolo 24. marca 2005 Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) odstúpené podanie sťažovateľa týkajúce sa námietky zaujatosti a prieťahov v konaní. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 31. marca 2005   žiadosť   o preskúmanie   duševného   stavu   svedkyne.   Sudcovia   okresného   súdu   sa 7. apríla 2005 vyjadrili k námietke zaujatosti vznesenej sťažovateľom.

Právny   zástupca   sťažovateľa   doručil   okresnému   súdu   6.   apríla   2005   vyjadrenie k predmetu konania. Okresný súd predložil 7. apríla 2005 posudzovaný spis krajskému súdu na rozhodnutie o námietke zaujatosti sudcov okresného súdu. Krajský súd na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2005 uznesením č. k. 4 Nto 5/05-325 rozhodol, že prejednávaná trestná vec sťažovateľa sa tomuto súdu neodníma.

Právna zástupkyňa sťažovateľa doručila okresnému súdu 13. apríla 2005 oznámenie o ukončení právneho zastupovania sťažovateľa k dátumu 11. apríla 2005, pričom 14. apríla 2005   bola   okresnému   súdu   doručená   sťažnosť   právnych   zástupcov   sťažovateľa   proti uzneseniu č. k. 4 T 85/04-306 z 29. marca 2005. Sťažnosť sťažovateľa proti predmetnému uzneseniu bola okresnému súdu doručená 18. apríla 2005.

Okresnému súdu bola 14. apríla 2005 doručená žiadosť úradu justičnej a kriminálnej polície o výsluch sťažovateľa v inej trestnej veci. Okresný súd vydal 21. apríla 2005 pokyn na doručenie   uznesenia   krajského   súdu   subjektom   v zmysle príslušných   ustanovení   TP, súhlas   k výsluchu   sťažovateľa   v inej   trestnej   veci   a vypracovanie   predkladacej   správy krajskému   súdu   za   účelom   rozhodnutia   o sťažnosti   sťažovateľa.   Spis   bol   predložený krajskému súdu 22. apríla 2005. Podľa úradného záznamu krajského súdu z 28. apríla 2005 nahliadol v uvedený deň do spisu právny zástupca sťažovateľa. Krajský súd na neverejnom zasadnutí 12. mája 2005 uznesením č. k. 4 Tos 64/05-338 zamietol sťažnosť sťažovateľa. Spis bol okresnému súdu vrátený 19. mája 2005.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 29. apríla 2005 sa v uvedený deň na okresný   súd   dostavila   svedkyňa,   ktorá   predložila   fotokópie   písomností   preukazujúcich jej zadržanie   v Rakúsku   v čase   termínu   pojednávania   27.   januára 2005,   pričom   zároveň uviedla telefonický kontakt v prípade predvolania na budúce hlavné pojednávanie.Okresnému súdu bola 4. mája 2005 doručená žiadosť úradu justičnej a kriminálnej polície o výsluch sťažovateľa v inej trestnej veci. Okresný súd vydal 4. mája 2005 súhlas k výsluchu sťažovateľa.

Okresnému   súdu   bolo   2.   mája   2005   odstúpené   podania   sťažovateľa   adresované Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) na   vybavenie.   Okresnému   súdu   bolo   4.   mája   2005   doručené   oznámenie   Okresného riaditeľstva Policajného zboru T. o doručení písomnosti – uznesenia č. k. 4 T 85/04-284 z 27. januára 2005 svedkyni.

Okresnému súdu bola 27. mája 2005 doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu. Právny zástupca sťažovateľa doručil 3. júna 2005 okresnému súdu žiadosť   o prepustenie   sťažovateľa   z väzby.   Okresný   súd   nariadil   6.   júna   2005   termín pojednávania na 28. júl 2005, pričom zároveň boli vyžiadané správy o povesti sťažovateľa vo väzbe.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   4   T   85/04-374   zo   14.   júna 2005   zamietol   žiadosť sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na   slobodu   a neprijal   jeho   písomný   sľub   podľa ustanovenia § 73 ods. 1 písm. b) TP. Okresnému súdu bola 22. júna 2005 doručená sťažnosť sťažovateľa   prostredníctvom   právneho   zástupcu   proti   predmetnému   uzneseniu.   Spis   bol 24. júna   2005   predložený   na   rozhodnutie   krajskému   súdu.   Okresnému   súdu   boli 24. a 27. júna 2005 doručené prípisy – hodnotenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby L. a Úradu justičnej a kriminálnej polície v G. týkajúce sa osoby sťažovateľa.

Krajský súd na neverejnom zasadnutí 12. júla 2005 uznesením č. k. 5 Tos 113/05-381 sťažnosť sťažovateľa zamietol. Spis bol okresnému súdu vrátený 26. júla 2005. Zákonná sudkyňa   vykonala   30.   júna   2005   rozbor   posudzovanej   trestnej   veci.   Podľa   úradného záznamu okresného súdu z 15. júla 2005 bol termín pojednávania nariadený na 28. júl 2005 zrušený   z dôvodu   dovolenky   predsedníčky   senátu.   Okresnému   súdu   bolo   28.   júla 2005 doručené vyjadrenie sťažovateľa – námietka zaujatosti zákonnej sudkyne.

Okresný súd vydal 1. augusta 2005 pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu subjektom v zmysle príslušných ustanovení TP. Posudzovaný spis bol prípisom okresného súdu z 8. augusta 2005 zaslaný ústavnému súdu. Okresnému súdu bola 19. augusta 2005 doručená žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu v spojení so žiadosťou jeho právneho zástupcu doručenou súdu 18. augusta 2005. Okresný súd vydal 22. augusta 2005 pokyn na založenie zberného spisu v súvislosti s predložením spisu ústavnému súdu.

Okresnému súdu bola 24. augusta 2005 doručená žiadosť Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Z., T., o výsluch sťažovateľa ako oznamovateľa v inej trestnej veci.   Okresný súd vydal 26. augusta 2005 súhlas k výsluchu sťažovateľa. Predsedníčka okresného súdu sa listom z 26. augusta 2005 vyjadrila k podaniam sťažovateľa – námietke zaujatosti zákonnej sudkyne a sťažnostiam odstúpeným z ministerstva spravodlivosti.

Okresnému súdu bola 8. septembra 2005 doručená žiadosť Úradu boja proti korupcii, Odboru   boja   proti   korupcii   Z.,   T.,   o predloženie   písomností   (rozhodnutí   o väzbe sťažovateľa)   v súvislosti   s trestným   oznámením   sťažovateľa.   Okresnému   súdu   bola 26. septembra   2005   doručená   žiadosť   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   na   slobodu. Okresnému súdu bol spis z ústavného súdu vrátený 14. októbra 2005.

Okresný súd požiadal najvyšší súd návrhom zo 17. októbra 2005 o predĺženie väzby sťažovateľa v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 TP. Najvyšší súd na neverejnom zasadnutí 25. októbra 2005 uznesením sp. zn. 2 Ntv 38/2005 nepredĺžil väzbu sťažovateľovi. Spis bol okresnému súdu vrátený 28. októbra 2005. Sťažovateľ bol 6. novembra 2005 prepustený z väzby na slobodu.

Okresný súd vydal 13. januára 2006 pokyn na vylúčenie spisu na ďalšie konanie zastupujúcemu   sudcovi   a spis   bol   daný   na   lehotu   do   2.   februára   2006.   Opatrením predsedníčky   okresného   súdu   č.   Spr.   8/06-125   z 19.   januára   2006   bola   predmetná   vec pridelená inému sudcovi z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Okresný súd stanovil 27. januára 2006 termín hlavného pojednávania na 7. marec 2006   a vykonal   úkony   súvisiace   s   nariadením   pojednávania.   Mestský   úrad   S.   doručil okresnému   súdu   1.   marca   2006   správu   o sťažovateľovi.   Právny   zástupca   v podaní doručenom okresnému súdu 7. marca 2006 požiadal o odročenie hlavného pojednávania z dôvodu pobytu sťažovateľa v zahraničí.

Hlavné   pojednávanie   7.   marca   2006   bolo   uznesením   odročené   na   16.   máj   2006 z dôvodu   ospravedlnenej   neprítomnosti   sťažovateľa   a jeho   právneho   zástupcu a neospravedlnenej neprítomnosti predvolaných svedkov.

Na hlavnom pojednávaní 16. mája 2006 vypovedal sťažovateľ ako obžalovaný, jeho právny zástupca vyslovil námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi s tým, že ju písomne odôvodní do 7 dní a pojednávanie bolo uznesením odročené na neurčito s prihliadnutím na doplnenie   dôvodov   námietky   zaujatosti,   predloženie   lekárskej   správy   týkajúcej   sa zdravotného stavu sťažovateľa.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec... prerokovala bez zbytočných prieťahov...

Podľa   čl.   5   ods.   1   písm.   c)   dohovoru   každý   má   právo   na   slobodu   a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne   považované za potrebné za   účelom   zabránenie spáchania trestného   činu   alebo úteku po jeho spáchaní,...

V zmysle čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý... v súlade s ustanovením ods. 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote   alebo prepustený   počas   konania. Prepustenie   sa   môže   podmieniť zárukou,   že   sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

K   namietanému porušeniu základného práva nebyť vo väzbe dlhšie ako nevyhnutnú, resp. primeranú dobu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a   čl. 5 ods. 1 a   3 dohovoru

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že jeho väzba trvala neprimerane dlhú dobu z toho dôvodu,   že okresný   súd   nedokázal zabezpečiť   prítomnosť   svedkyne   na hlavnom pojednávaní, pričom dôvody pre jeho väzbu neexistovali, pretože nie sú žiadne relevantné dôkazy preukazujúce spáchanie trestného činu jeho osobou.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   stanovisku   k sťažnosti   sťažovateľa z 21. apríla 2006 uviedla, že okresný súd pri rozhodovaní o väzbe sťažovateľa neporušil jeho práva, naviac v jeho trestnej veci nebolo možné plynulejšie konať z dôvodu viacerých podaní   sťažovateľa   (námietky   zaujatosti   zákonnej   sudkyne,   podania   ministerstvu spravodlivosti, najvyššiemu súdu), pričom dôvody väzby trvali po celú dobu.

Z doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   vyplýva,   že   „Článok   17   ods.   2   ústavy obsahuje pri väzbe také práva, akými sú napríklad: právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu   a na   základe   rozhodnutia   sudcu   alebo   súdu;   právo   podať   návrh   na   konanie, v ktorom   by   súd   neodkladne   alebo   urýchlene   rozhodol   o zákonnosti   väzby   a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť v zákonom určených prípadoch podmienené zárukou“ (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 7/00). Z citovaného právneho názoru ústavného súdu vyplýva, že čl. 17 ústavy v sebe zahŕňa práva vyplývajúce z čl. 5 ods. 3 a 4 dohovoru.

„Náleží predovšetkým vnútroštátnym súdom dbať o to, aby doba väzby neprekročila primeranú hranicu. Za tým účelom im patrí skúmať všetky okolnosti spôsobilé potvrdiť alebo vyvrátiť existenciu skutočného verejného záujmu odôvodňujúceho so zreteľom na prezumpciu   neviny   výnimku   z pravidla   rešpektovania   osobnej   slobody   a uviesť   v ich rozhodnutiach   o žiadostiach   obvineného   o prepustenie   z väzby.   Trvanie   dôvodného podozrenia,   že   obvinený   spáchal   trestný   čin,   je   conditio   sine   qua   non   zákonnosti pokračovania väzby, ale po uplynutí určitého času táto podmienka už nestačí. Súd potom musí zistiť, či iné dôvody naďalej ospravedlňujú pozbavenie slobody. Ak sú tieto dôvody relevantné a dostačujúce, potom treba skúmať, či orgány činné v trestnom konaní postupujú vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením“ (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva, ďalej len „ESĽP“, Toth c. Rakúsko z 12. decembra 1991).

„Požiadavka, aby vzhľadom na všetky okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj doterajší postup orgánov činných v trestnom konaní. Právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú   v trestnom   konaní   v čase,   keď   je   obvinený   vo   väzbe,   s osobitnou starostlivosťou a urýchlením“ (rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 55/98).

Z citovaných právnych stanovísk je možné usúdiť, že v zmysle platných právnych predpisov v prípade dlhšie trvajúcej väzby musia byť splnené štyri základné podmienky. Prvou z nich je po formálnej stránke existencia uznesenia o vznesení obvinenia. Z hľadiska materiálnej stránky   je   nevyhnutné kvalifikované (dôvodné)   podozrenie   zo   spáchania zo skutku,   za   ktorý   je   vznesené   obvinenie.   Ďalšou   podmienkou   je   existencia   niektorého z väzobných dôvodov podľa ustanovenia § 67 ods. 1 TP. Zároveň však musí byť splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní (súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán)   postupovali   vo   veci   samej   s osobitnou   starostlivosťou   a   urýchlením   (napr. rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 100/04).

Ústavný súd z prehľadu spisu sp. zn. 4 T 85/04 zistil, že proti sťažovateľovi bolo uznesením   sp.   zn.   ČVS:   OÚJP-856/10-2003   zo   6.   novembra   2003   vznesené   obvinenie z trestného činu krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1 a 4 TZ na základe skutočností zistených vyšetrovaním. Následne podal okresný prokurátor návrh na vzatie sťažovateľa do väzby (7. novembra 2003), o ktorom okresný súd rozhodol uznesením sp. zn. Tpr 215/03 zo 7. novembra 2003 o vzatí sťažovateľa do väzby z dôvodov uvedených v ustanovení § 67 ods. 1 písm. b) a c) TP.

Rozhodnutie   súdu   bolo   odôvodnené   najmä   tým,   že   sťažovateľ   bol v predchádzajúcom období pre krádeže 4-krát nepodmienečne odsúdený, trestného činu, z ktorého bol obvinený, sa mal dopustiť krátko po prepustení z ostatného výkonu trestu odňatia slobody, vyhrážal sa svedkyni fyzickým násilím v prípade jej vypovedania pred vyšetrovateľom, nemá zdroj príjmov a užíva drogy.

Zo   zápisnice   z výsluchu   sťažovateľa   pred   vyšetrovacím   orgánom   z 25.   novembra 2003 vyplýva, že sťažovateľ v prítomnosti ustanoveného obhajcu priznal spáchanie skutku, z ktorého   bol   obvinený   (č.   l.   37   spisu).   Svoju   výpoveď   následne   odvolal   pri   výsluchu 20. apríla 2004 (č. l. 38 spisu).

Pri   skúmaní   podmienky,   či   orgány   činné   v trestnom   konaní   postupovali vo vyšetrovaní   s osobitnou   starostlivosťou,   ústavný   súd   z   predmetného   spisu   zistil,   že v prípravnom   konaní   vyšetrovacie   orgány   vykonávali   plynule   úkony   smerujúce k objasneniu   skutku   (výsluchy   sťažovateľa,   poškodeného,   svedkov,   vypracovanie znaleckého posudku v súvislosti s duševným stavom sťažovateľa, ktorý nepoprel závislosť na omamných a psychotropných látkach). Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že namietané základné práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl.   5   ods.   1   a 3   dohovoru,   ako   aj   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   orgánov   činných v trestnom konaní v prípravnom konaní v trestnej veci sťažovateľa porušené neboli (bod 4 výroku nálezu). Ústavný súd však pri posudzovaní ústavnosti celkovej doby obmedzenia osobnej slobody sťažovateľa zohľadnil aj dobu jeho väzby počas prípravného konania.

Obžaloba napadla na okresný súd 30. apríla 2004. Okresný súd nariadil 21. júla 2004 termín hlavného pojednávania na 31. august 2004 z toho dôvodu, lebo spis bol z krajského súdu vrátený 16. júla 2004 (rozhodovanie odvolacieho súdu o sťažnosti sťažovateľa proti prvostupňovému uzneseniu o zamietnutí prepustenia z väzby na slobodu).

Hlavné pojednávanie 31. augusta 2004 bolo po vypočutí sťažovateľa a poškodeného odročené na 30. september 2004 z dôvodu návrhov na ďalšie dokazovanie (predvolanie svedkov   navrhnutých   sťažovateľom).   Hlavné   pojednávanie   30.   septembra   2004   bolo uznesením odročené na 5. október 2004 z dôvodu neprítomnosti predvolaných svedkov, ktorí nemali vykázané doručenie predvolania na pojednávanie. Súd zároveň vydal pokyn na predvedenie svedkyne políciou a žiadosť o povolenie k výsluchu svedka, ktorý sa nachádzal v tom čase vo vyšetrovacej väzbe.

Na   hlavnom   pojednávaní   5.   októbra   2004   bol   vypočutý   svedok   predvedený z vyšetrovacej väzby a prítomní boli oboznámení so skutočnosťou, že predvolanú svedkyňu orgány polície nepredviedli z dôvodu jej viacnásobného nezastihnutia na adrese trvalého pobytu.   Pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na   26.   október   2004   s opätovným dožiadaním na orgány polície o predvedenie svedkyne z viacerých adries, ktoré súd získal.

Hlavné   pojednávanie   26.   októbra   2004   bolo   uznesením   odročené   z dôvodu neprítomnosti predvolanej svedkyne, ktorá nebola políciou predvedená (vo vyjadrení z toho istého dňa orgány polície uviedli, že svedkyňa nebola zastihnutá ani na jednej z uvedených adries).   Okresný súd vydal   súčasne pokyn na doručenie viacerých   prípisov   (Všeobecná zdravotná   poisťovňa   pobočka   T.,   Úrad   práce,   sociálnych   vecí   a rodiny   T.,   Centrálna evidencia obyvateľstva B., kriminálna polícia – vypátranie pobytu svedkyne) za účelom zistenia aktuálnych adries svedkyne, pretože okresná prokuratúra zotrvala na stanovisku vypočuť svedkyňu priamo na hlavnom pojednávaní.

Hlavné   pojednávania   nariadené   na   11.   november   2004   a 9.   december   2004   boli odročené z dôvodu neprítomnosti svedkyne, ktorú sa naďalej orgánom polície nepodarilo predviesť. Ústavný súd zastáva názor, že od 11. novembra 2004 už trestné konanie vedené proti   sťažovateľovi   nevykazovalo   splnenie   všetkých   podmienok   stanovených   ústavou a dohovorom, a to podmienky týkajúcej sa urýchleného prejednania väzobnej veci.

Napriek   splneniu   ďalších   podmienok   podmieňujúcich   zákonnosť   dlhšieho   trvania väzby v zmysle príslušných článkov ústavy a dohovoru (uznesenie o vznesení obvinenia, dôvodné podozrenie z trestného činu, existencia väzobných dôvodov v zmysle ustanovení TP) v danom čase sa sťažovateľ nachádzal vo väzbe jeden rok, viacnásobné odročenie hlavného pojednávania z dôvodu nemožnosti predvedenia svedkyne neznamenalo splnenie požiadavky urýchleného prejednania trestnej veci sťažovateľa, čo nemohlo ísť na úkor jeho základných   práv   sťažovateľa   podľa   ústavy   a dohovoru.   Okresný   súd   bol   preto   povinný nariadiť jeho prepustenie z väzby. Na základe uvedených skutočností ústavný súd vyslovil porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 3 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Sťažovateľ namietal aj porušenie čl. 5 ods. 1 dohovoru v súvislosti s dĺžkou trvania jeho väzby. V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu týkajúcej sa namietaného článku dohovoru je potrebné uviesť, že dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu v čase vzatia   sťažovateľa   do   väzby   jestvovalo.   Sťažovateľ   bol   vzatý   do   väzby   v súlade s požiadavkami podľa čl. 17 ústavy a čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 dohovoru (dôvodné podozrenie   zo   spáchania   trestného   činu,   vznesenie   obvinenia   a dôvody   väzby   podľa príslušných   ustanovení   TP,   o jeho vzatí   do   väzby   rozhodoval   súd).   Uvedený   článok   sa vzťahuje na počiatočné záruky v súvislosti so zadržaním osoby a následnej väzby, nie však na pokračujúcu väzbu (napr. rozhodnutia sp. zn. III. ÚS 199/05, I. ÚS 64/04), preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietnuť (bod 4 výroku nálezu).

K   namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti zastáva názor, že v trestnom konaní vedenom proti jeho osobe vznikli zbytočné prieťahy tým, že okresný súd nedokázal zabezpečiť prítomnosť predvolanej   svedkyne   na   hlavnom   pojednávaní,   v dôsledku   čoho   bolo   6   nariadených hlavných   pojednávaní   odročených.   Naviac   predvolanej   svedkyni   bol   termín   hlavného pojednávania nariadený na 27. január 2005 oznámený, napriek tomu sa na pojednávanie nedostavila.

Predsedníčka okresného súdu v stanovisku z 21. apríla 2006 uviedla, že „Čo sa týka sťažnosti v súvislosti s porušením práva obžalovaného na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy neboli zistené subjektívne prieťahy“. Poukázala na to, že zákonná sudkyňa   bola   dlhodobo   práceneschopná,   zastupoval   ju   sudca   v zmysle   rozvrhu   práce, následne nastúpila na materskú dovolenku a vec bola pridelená inému sudcovi trestného úseku.

Ústavný   súd   v priebehu   svojej   rozhodovacej   činnosti   viackrát   vyslovil   názor,   že základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa v prípade konania pred orgánmi činnými v trestnom konaní chráni po začatí trestného stíhania, keď sa občan   stáva   účastníkom   tohto   konania   buď   ako   obvinený,   alebo   poškodený   (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 20/02, III. ÚS 183/05). Za zbytočný prieťah v konaní možno považovať   dobu   nečinnosti   alebo   zjavne   neefektívnej   činnosti   príslušného   orgánu   pri napĺňaní účelu Trestného poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite zistené (rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 99/02).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00, I. ÚS 165/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 183/05) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že trestnú vec sťažovateľa (obvinenie z trestného činu krádeže podľa ustanovenia § 247 ods. 1 a 4 TZ) možno hodnotiť po právnej a skutkovej stránke ako štandardnú, teda nevykazujúcu známky mimoriadnej zložitosti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd v tejto súvislosti   konštatuje,   že   sťažovateľ   využil   viaceré   procesné   oprávnenia   na   urýchlenie prejednania   svojej   veci   (žiadosti   o prepustenie   z väzby   na   slobodu,   námietka   zaujatosti zákonnej   sudkyne,   sudcov   okresného   súdu,   podania   najvyššiemu   súdu,   ministerstvu spravodlivosti), riadne vybavenie ktorých však v určitých obdobiach spôsobilo predĺženie konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný   súd   z prehľadu   posudzovaného   spisu   zistil,   že   hlavné   pojednávanie 27. januára 2005 bolo uznesením odročené na neurčito z dôvodu opätovnej neprítomnosti predvolanej   svedkyne,   ktorá   účasť   na   pojednávaní   prisľúbila   9.   decembra   2004. Posudzovaný spis bol 3. februára 2005 predložený krajskému súdu v dôsledku sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu o nevylúčení zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania o jeho trestnej veci. Krajský súd rozhodol o tejto sťažnosti uznesením, v ktorom rozhodol, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania trestnej veci sťažovateľa, pričom spis bol vrátený okresnému súdu 17. marca 2005.

Okresnému súdu bolo 24. marca 2005 odstúpené podanie sťažovateľa najvyššiemu súdu, v ktorom namietal zaujatosť sudcov okresného súdu. V období od 24. marca 2005 do 21. apríla 2005 sa rozhodovalo o nevylúčení sudcov   okresného súdu z prejednávania a rozhodovania trestnej veci sťažovateľa. Hlavná svedkyňa v trestnej veci sťažovateľa sa 29. apríla 2005 dostavila pred okresný súd, kde preukázala dôvod neprítomnosti na hlavnom pojednávaní 27. januára 2005 (zadržanie orgánmi polície v Rakúsku) a uviedla telefonický kontakt na svoju osobu.

Posudzovaný spis sa nachádzal na krajskom súde od 22. apríla 2005 do 18. mája 2005   (rozhodovanie   o sťažnosti   sťažovateľa   proti   uzneseniu   o zamietnutí   jeho   žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu). Okresný súd nariadil 6. júna 2005 termín pojednávania na 28. júl 2005, ktorý bol 15. júla 2005 zrušený pre čerpanie dovolenky zákonnej sudkyne. Posudzovaný   spis   sa   následne   nachádzal   na   ústavnom   súde   od   8.   augusta   2005 do 14. októbra 2005.

Okresný súd zaslal spis najvyššiemu súdu 17. októbra 2005 s návrhom na predĺženie lehoty väzby sťažovateľa s poukázaním na ustanovenie § 71 ods. 2 TP. Najvyšší súd vrátil 28. októbra 2005 spis okresnému súdu s tým, že väzba nebola sťažovateľovi predĺžená. Sťažovateľ bol prepustený z väzby 6. novembra 2005.

Trestná   vec   sťažovateľa   bol   27.   januára   2006   pridelená   na   prejednanie a rozhodovanie   inému   zákonnému   sudcovi   v dôsledku   dlhodobej   práceneschopnosti pôvodnej   zákonnej   sudkyne.   Okresný   súd   nariadil   27.   januára   2006   termín   hlavného pojednávania na 7. marec 2006.

V konkrétnych okolnostiach danej veci bol okresný súd vzhľadom na časté podania sťažovateľa súvisiace s jeho pretrvávajúcou väzbou povinný vyhotoviť opis posudzovaného spisu, aby bolo možné plynulo pokračovať v konaní a zároveň zabezpečiť riadne vybavenie jeho podnetov. Ústavný súd dospel preto na základe uvedených skutočností k záveru, že v období od 29. apríla 2005, keď sa pred okresný súd dostavila hlavná svedkyňa, ktorá uviedla telefonický kontakt na svoju osobu, do 27. januára 2006, kedy bol termín hlavného pojednávania stanovený na 7. marec 2006, došlo k zbytočným prieťahom v trestnom konaní neefektívnou   činnosťou   súdu,   čím   bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľa   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti nežiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd s prihliadnutím na túto skutočnosť, ako aj ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde preto   neprikázal   okresnému   súdu   postupovať   v posudzovanom   konaní   bez   zbytočných prieťahov.

IV.

V zmysle   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   boli   podľa   odseku   1   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

S prihliadnutím na návrh výroku rozhodnutia (petit) sťažnosti sťažovateľa, ako aj ustanovenie § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ústavný súd nerozhodoval o primeranom finančnom   zadosťučinení,   ale   rozhodol   o trovách   právneho   zastúpenia,   ktoré   právny zástupca sťažovateľa vyčíslil v podaní z 21. júna 2006.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   pretože   ústavný   súd   rozhodol,   že   základné   právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v platnom   znení (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2005,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   15   008   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci,   každý   v   hodnote   2   501   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.

Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 21. júna 2006 požadoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej sume 5 300 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú podľa predmetnej vyhlášky, ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume 5 300 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd (ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júla 2006