znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 12/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. januára 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   maloletej   M.   F.,   zastúpenej   Ing.   arch.   E.   L.   (ktorá   má maloletú M. F. zverenú do pestúnskej starostlivosti), a Ing. arch. E. L., bytom K., ktorou namietali porušenie ich práv podľa čl. 16, čl. 19 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a u maloletej M. F. aj podľa čl. 8, čl. 12, čl. 14, čl. 19, čl. 20 ods. 1 a čl. 23 Dohovoru o právach dieťaťa Detským domovom v Košiciach, Košická Nová Ves, Poľná 1, Košice, a Krajským súdom v Košiciach, a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosť   maloletej   M.   F.,   zastúpenej   Ing.   arch.   E.   L.,   a Ing.   E.   L.   v časti namietajúcej porušenie práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd a čl. 19 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

2. Sťažnosť maloletej M. F., zastúpenej Ing. arch. E. L., a Ing. arch. E. L. vo zvyšnej časti   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. septembra 2003 doručená sťažnosť maloletej M. F. (ďalej len „sťažovateľka v 1. rade“), zastúpenej Ing. arch. E. L., ktorá má maloletú M. F. zverenú do pestúnskej starostlivosti, a Ing. arch. E. L., bytom K., (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), ktorou namietali porušenie ich práv podľa čl. 16, čl. 19 a čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a u sťažovateľky v l. rade aj podľa čl. 8, čl. 12, čl.   14,   čl.   19,   čl.   20   ods.   1   a   čl.   23   Dohovoru   o právach   dieťaťa   Detským   domovom v Košiciach, Košická Nová Ves, Poľná 1, Košice (ďalej len „detský domov“), a Krajským súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“).

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateliek   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal   ju   zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V posudzovanej   veci   sťažovateľky   namietali   nezákonné   odobratie   maloletej sťažovateľky v 1. rade zo starostlivosti profesionálneho rodiča – sťažovateľky v 2. rade zamestnankyňami detského domova. Podľa tvrdenia sťažovateliek k nezákonnému zásahu zo   strany   zamestnankýň   detského   domova   došlo   31.   marca   2003,   keď   sťažovateľku v 1. rade   proti   jej   vôli   odvliekli   z vyučovania na   Základnej   škole   Polianska,   Košice   do Domova sociálnych služieb a detského diagnostického ústavu Košice – Vyšné Opátske.

Z jednotlivých   príloh,   ktoré   boli   doložené   k sťažnosti,   ústavný   súd   zistil,   že sťažovateľka   v 1.   rade   bola   na   základe   zmluvy   o zabezpečení   detí   počas   pobytu v profesionálnej rodine č. 1/1999 z 1. júla 1999 odovzdaná do profesionálnej náhradnej rodiny. Dňa 30. júna 1999 uzavrel detský   domov so sťažovateľkou   v 2. rade pracovnú zmluvu podľa § 267 ods. 2 Zákonníka práce a § 71 Zákonníka práce, na základe ktorej sťažovateľka v 2. rade od 1. júla 1999 vykonávala funkciu profesionálneho náhradného rodiča.   So   sťažovateľkou   v 2.   rade   detský   domov   okamžite   zrušil   pracovný   pomer ku 31. marcu 2003, odobral deti z jej starostlivosti a odstúpil od zmluvy o zabezpečení detí počas pobytu v profesionálnej rodine č. 1/1999 v zmysle čl. VII tejto zmluvy s platnosťou k 31. marcu 2003. Sťažovateľka v 2. rade podala 31. marca 2003 Okresnému súdu Košice I žalobu   o neplatnosť   skončenia   pracovného   pomeru.   Okresný   súd   Košice   I o neplatnosti skončenia pracovného pomeru do dátumu podania sťažnosti ústavnému súdu nerozhodol.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych veciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.

Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, z obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

V danom   prípade   k odobratiu   maloletej   sťažovateľky   v 1.   rade   zo   starostlivosti sťažovateľky   v 2.   rade   a odstúpeniu   od   zmluvy   o zabezpečení   detí   počas   pobytu v profesionálnej rodine č. 1/1999 došlo na základe okamžitého zrušenia pracovného pomeru so sťažovateľkou v 2. rade. Rozhodnutie o neplatnosti resp. platnosti skončenia pracovného pomeru, ako vyplýva z vyššie citovaného § 7 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, patrí do právomoci všeobecných súdov. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd zastáva názor, že rozhodovanie   o   namietanom   porušení   základných   práv   a slobôd   detským   domovom   je závislé   od   rozhodnutia   všeobecného   súdu   o neplatnosti   skončenia   pracovného   pomeru, a preto   nie   je   daná   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   a rozhodovanie   o tejto   časti sťažnosti.

Ústavný súd okrem toho konštatuje, že výkon úlohy profesionálneho rodiča nesúvisí iba s pracovnoprávnym vzťahom, pretože s výkonom tejto úlohy sú späté aj osobné väzby a vôbec súkromný život dieťaťa a profesionálneho rodiča. Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný   súd“)   uznesením   č.   k.   23   P   96/2003-20   dočasne   upravil   vzťahy   medzi sťažovateľkou   v 2.   rade,   jej   manželom   a sťažovateľkou   v 1.   rade   na   základe   návrhu sťažovateľky v 2. rade a jej manžela Ing. V. L. podaného 21. apríla 2003. Týmto návrhom sa domáhajú, aby súd zveril sťažovateľku v 1. rade do ich pestúnskej starostlivosti. Ústavný súd zistil, že uznesenie, ktorým okresný súd rozhodol o predbežnom opatrení a dočasne zveril   sťažovateľku   v 1.   rade   do   pestúnskej   starostlivosti   sťažovateľke   v 2.   rade   a jej manželovi, nadobudlo právoplatnosť 4. júna 2003.

Podľa ustanovenia čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa   ustanovenia   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Ak   v danom   prípade   došlo   k zásahu,   resp. porušeniu   práva   na   rešpektovanie súkromného a rodinného života sťažovateliek podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 19 ods. 2 ústavy, potom dňom nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o predbežnom opatrení tento zásah,   resp. porušenie   práva   podľa   čl.   8   ods.   1   dohovoru   a   čl.   19   ods.   2   ústavy   bolo ukončené.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 18. septembra 2003 a k ukončeniu možného zásahu, resp. porušenia práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 19 ods.   2   ústavy   došlo   4.   júna   2003,   teda   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty,   v ktorej   boli sťažovateľky   oprávnené   na   podanie   sťažnosti.   Preto   ústavný   súd   v tejto   časti   sťažnosť odmieta ako podanú oneskorene.

Okrem   toho   ústavný   súd   uvádza,   že   o tom,   či   skutočne   došlo   k zásahu, resp. porušeniu práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života sťažovateliek podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru   a čl. 19 ods.   2 ústavy, by mali rozhodnúť všeobecné súdy, a to v konaní o neplatnosť pracovného pomeru a o zverení sťažovateľky v 1. rade do pestúnskej starostlivosti.

Sťažovateľky namietajú aj porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu upravené v čl. 46 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 S 10/03 z 2. júla 2003. Týmto rozsudkom krajský súd návrh, ktorým sa navrhovateľky   (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľky)   domáhali   ochrany   pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ku ktorému malo dôjsť zo strany detského domova 31. marca 2003 tak, že zamestnankyne detského domova odvliekli sťažovateľku v 1. rade z vyučovania na Základnej škole Polianska a umiestnili ju bezdôvodne v Domove sociálnych   služieb   a detskom   diagnostickom   ústave   Košice   –   Vyšné   Opátske,   zamietol. Krajský súd v konaní zistil, že návrh navrhovateliek nie je prípustný. Krajský súd svoje rozhodnutie   zdôvodnil   tým,   že   v zmysle   ustanovenia   §   18   ods.   1   a ods.   2   písm.   d) a ustanovenia § 26 ods. 5 písm. a) zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov detský domov v danej veci nemá postavenie orgánu verejnej správy, ale je zariadením sociálnych služieb, ktoré poskytovalo sťažovateľke v 1. rade starostlivosť v profesionálnej   náhradnej   rodine.   Odobratie   sťažovateľky   v 1.   rade   zo   starostlivosti sťažovateľky   v 2.   rade   v dôsledku   zrušenia   pracovnoprávneho   vzťahu   nemožno kvalifikovať ako nezákonný zásah orgánu verejnej správy.

Z vyššie uvedeného čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd nie je oprávnený konať   o sťažnosti,   ktorou   fyzická   osoba   namieta   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd, ak o ochrane týchto práv a slobôd je oprávnený rozhodovať všeobecný súd.

Úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   tejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnou zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (obdobne napr. I. ÚS 24/00 a I. ÚS 15/01).

Právnym titulom, na základe ktorého mala sťažovateľka v 2. rade do 31. marca 2003 v starostlivosti sťažovateľku v 1. rade, bola pracovná zmluva a zmluva o zabezpečení detí počas pobytu v profesionálnej rodine č. 1/1999, a nie rozhodnutie súdu alebo správneho orgánu. Detský domov teda v danom prípade a vzťahu nevystupoval ako orgán verejnej moci alebo ako zamestnávateľ v pracovnom vzťahu podľa Zákonníka práce, ale ako subjekt súkromného práva uzatvárajúci zmluvu o zabezpečení detí počas pobytu v profesionálnej rodine   č.   1/1999.   Preto   ústavný   súd   nepokladá   za   potrebné   skúmať   celkový   charakter detského domova a riešiť otázku, či je alebo nie je orgánom verejnej správy, ktorú navyše už   primerane   riešil   krajský   súd.   Napadnuté   rozhodnutie   krajského   súdu   teda   nemožno považovať za arbitrárne a odopierajúce sťažovateľkám prístup k súdu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V danom prípade detský domov nevystupoval ako orgán verejnej správy, a preto sa proti jeho konaniu nemožno brániť v rámci správneho súdnictva.

Okamžité zrušenie pracovného pomeru znamenalo v okolnostiach prípadu aj zánik právneho titulu pre zverenie sťažovateľky v 1. rade do starostlivosti sťažovateľky v 2. rade, a preto   jej   dieťa   muselo   byť   odňaté.   Správnosť   a zákonnosť   okamžitého   zrušenia pracovného   pomeru   skúma   všeobecný   súd,   čo   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   vylučuje právomoc   ústavného   súdu.   V okolnostiach   prípadu   je   povinnosťou   všeobecného   súdu zohľadniť   pri   rozhodovaní   uvedeného   pracovnoprávneho   sporu   aj   práva   sťažovateliek súvisiace s ich súkromným životom, a to či bolo okamžité zrušenie pracovného pomeru a následné   nevyhnutné   odňatie   sťažovateľky   v 1.   rade   sťažovateľke   v 2.   rade   v záujme sťažovateľky v 1. rade. Táto povinnosť vyplýva z čl. 19 ods. 2 ústavy, ako aj z čl. 8 ods. 1 dohovoru a čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa.

Rozhodnutie všeobecného súdu by malo v sebe implicitne obsahovať aj rozhodnutie o tom, či boli porušené označené práva sťažovateliek.

K odstúpeniu od zmluvy o zabezpečení detí počas pobytu v profesionálnej rodine č. 1/1999 zo strany detského domova došlo na základe okamžitého zrušenia pracovného pomeru   a odobratia   detí   zo   starostlivosti   sťažovateľky   v 2.   rade   v zmysle   čl.   VII   tejto zmluvy.

Preto ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V dôsledku odmietnutia sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšími nárokmi na ochranu ústavnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. januára 2004