znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 12/02-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2002 predbežne prerokoval návrh na začatie konania F. P., bytom P., zastúpeného advokátom JUDr. D. P., B., pre porušenie základných práv podľa čl. 7, čl. 26 ods. 1, 2 a 4, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 1, 5, 6, 8, čl. 10 ods. 1, čl. 13, 14, 17 a 53 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a takto

r o z h o d o l :

1. Návrh F. P.   o d m i e t a   v časti namietajúcej porušenie čl. 26 ods. 1, 2 a 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   10   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   pre   nepríslušnosť   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   na   jeho prerokovanie.

2. Vo zvyšnej časti návrh F. P.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Podaním zo   7. novembra 2001 sa na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) obrátil F. P., bytom P. (ďalej len „navrhovateľ“).

Podanie   navrhovateľa   nespĺňalo   náležitosti   kvalifikovaného   podania   na   začatie konania   pred   ústavným   súdom   ustanovené   najmä   v   §   20   a   50   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

K podaniu navrhovateľa taktiež nebolo pripojené splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného   právnika   na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom,   tak   ako to ustanovuje § 20 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   listom   z   3.   decembra   2001   upozornil   navrhovateľa   na   náležitosti kvalifikovaného podania na začatie konania pred ústavným súdom. Navrhovateľa vyzval, aby v lehote 21 dní od doručenia výzvy tieto nedostatky podania odstránil a pripojil k nemu splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pokiaľ podanie nemá byť odmietnuté podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Navrhovateľ na základe výzvy ústavného súdu doplnil svoje podanie ďalšími dvoma podaniami   z 18.   decembra   2001   a z 20.   decembra   2001   (doručenými   ústavnému   súdu 20. decembra   2001   a 27.   decembra   2001),   pričom   27.   decembra   2001   ústavnému   súdu doručil   aj plnomocenstvo na zastupovanie svojej osoby v konaní pred ústavným súdom udelené JUDr. D. P., B.

II.

Navrhovateľ je trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestného zákona v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Konanie je v štádiu prípravného konania vedeného na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru Piešťany pod ČVS: OÚV-454/Pn-2000 Mu.

Navrhovateľ   sa   mal   uvedených   trestných   činov   dopustiť   tým,   že   v listoch,   ktoré napísal,   hrubo   urazil   sudcov   všeobecných   súdov   kvôli   ich   postupu   v právnych   veciach vedených pod sp. zn. 14 C 211/91 na Okresnom súde Trnava a sp. zn. 9 C 138/94 na Okresnom súde Bratislava III.

Trestné   stíhanie   navrhovateľa   malo   byť   vzhľadom   na   rozhodnutie   prezidenta republiky z 9. februára 2001 podľa § 11 ods.1 písm. a) zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní   súdnom   (Trestný   poriadok)   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný poriadok“) vyšetrovateľom zastavené.

Navrhovateľ   však   využil   svoje   právo   podľa   §   11   ods.   2   Trestného   poriadku a v zákonnej lehote vyhlásil, že na prejednaní veci trvá.

Vzhľadom na charakter trestnej veci na základe návrhu vyšetrovateľa vydal Okresný súd Piešťany 7. decembra 2000 podľa § 116 ods. 1 Trestného poriadku príkaz na vyšetrenie duševného stavu navrhovateľa ako obvineného pod sp. zn. 2 Tpr 174/00.

Na základe uvedeného písomného príkazu v zmysle § 116 ods. 1 Trestného poriadku pribral vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Piešťany uznesením ČVS: OÚV-454/Pn-2000 Mu z 8. decembra 2000 podľa § 105 ods. 2 Trestného poriadku na vyšetrenie duševného stavu navrhovateľa dvoch znalcov MUDr. J. L. a MUDr. S. D.Znalec MUDr. J. L. 31. augusta 2001 písomne vyšetrovateľovi oznámil, že obvinený (navrhovateľ) odmieta spolupracovať pri vyšetrení, a preto doporučil u obvineného vykonať vyšetrenie ústavnou formou, pretože znalecký posudok sa nedá vypracovať v ambulantných podmienkach.

Následne   Okresný   súd   Piešťany   na   základe   návrhu   okresného   prokurátora v Piešťanoch   z 12.   septembra   2001   nariadil   uznesením   sp.   zn.   2   Tpr   181/01   zo 17. septembra 2001, aby obvinený (navrhovateľ) bol pozorovaný v zdravotníckom ústave.

Navrhovateľ podal   v zákonom   stanovenej   lehote proti   uzneseniu   Okresného   súdu Piešťany sp. zn. 2 Tpr 181/01 zo 17. septembra 2001 sťažnosť, ktorú Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 5 To 192/01 z 9. októbra 2001 zamietol.

Z uvedených   dôvodov   sa   navrhovateľ   podaním   zo   7.   novembra   2001   obrátil   na ústavný súd.

III.

Podanie   navrhovateľa   možno   kvalifikovať   ako   návrh   na   začatie   konania   pre porušenie základných práv podľa § 20 ods.1 zákona o ústavnom súde (ďalej len „návrh“), o ktorom bola v období od 1. júla 2001 do 31. decembra 2001 na konanie daná právomoc ústavného súdu podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl.   1   ústavy,   a to   v záujme   poskytovania   ochrany   ústavnosti   vrátane   ochrany   ústavou garantovaných základných práv a slobôd právnických a fyzických osôb.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nie   je   ústavný   súd   príslušný, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez ústneho pojednávania.

Porušenia práv navrhovateľa sa mal dopustiť Okresný súd Piešťany vydaním príkazu sp. zn. 2 Tpr 174/00 zo 7. decembra 2001 na vyšetrenie jeho duševného stavu a Krajský súdu v Trnave vydaním uznesenia sp. zn. 5 To 192/01 z 9. októbra 2001, ktorým zamietol sťažnosť navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 2 Tpr 181/01 zo 17. septembra 2001 o nariadení jeho pozorovania v zdravotníckom ústave.

K porušeniu základných práv navrhovateľa podľa čl. 7, čl. 46 ods.1 a 2, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a ľudských práv a základných slobôd podľa čl. 1, 5, 6, 8, 13, 14, 17 a 53 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd malo dôjsť tým, že vyššie uvedené   súdy   pri   vydaní   napadnutých   rozhodnutí   nerešpektovali   ustanovenie   §   105 Trestného   poriadku,   v zmysle   ktorého   podľa   názoru   navrhovateľa   možno   nariadiť vyšetrenie duševného stavu obvineného iba v prípadoch, ak ide o stíhanie pre závažný, resp. obzvlášť   závažný   trestný   čin.   Trestný   čin,   pre   ktorý   bolo   navrhovateľovi   vznesené obvinenie,   však   nemožno v zmysle ustanovení trestného   zákona považovať za   závažný, resp. obzvlášť závažný trestný čin. Súdy sa otázkou závažnosti trestného činu, z ktorého bol navrhovateľ obvinený, vôbec nezaoberali, v dôsledku   čoho bol   tento   nútený na základe nezákonných rozhodnutí strpieť (okrem iného) predvedenie k súdnemu znalcovi za účelom vyšetrenia orgánmi Policajného zboru.

Podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné   konanie   potrebné   odborné   znalosti,   rozhodne   orgán   činný   v trestnom   konaní a v konaní pred súdom sudca alebo predseda senátu o pribraní znalca okrem prípadu, že ide o skúmanie duševného stavu osoby obvinenej z trestného činu, v takom prípade je vždy potrebný písomný príkaz súdu.

Podľa   ods.   2   citovaného   ustanovenia   ak   ide   o objasnenie   skutočnosti   obzvlášť dôležitej,   treba   pribrať   dvoch   znalcov.   Dvoch   znalcov   treba   pribrať   vždy,   ak   ide o prehliadku a pitvu mŕtvoly (§ 115) alebo o vyšetrenie duševného stavu (§ 116).

Ustanovenie § 105 Trestného poriadku teda nepodmieňuje prípadné pribranie znalca do trestného konania závažnosťou trestného činu, z ktorého je obvinená osoba, proti ktorej sa trestné stíhanie vedie, ale existenciou skutočnosti, ktorá je dôležitá pre trestné konanie a na objasnenie ktorej sú potrebné odborné znalosti.

Podľa   §   12   Trestného   zákona   kto   pre   duševnú   poruchu   v čase   spáchania   činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie, nie je za tento čin trestne zodpovedný.

Zo   znenia   citovaného   ustanovenia   Trestného   zákona   je   nepochybné,   že   riešenie otázky príčetnosti osoby obvinenej z trestného činu je skutočnosťou dôležitou pre trestné konanie   v zmysle   §   105   Trestného   poriadku,   pretože   má   bezprostredný   význam   pre posúdenie   trestnej   zodpovednosti   obvineného   (odhliadnuc   od   skutočnosti,   že   posúdenie duševného   stavu   obvineného   môže   byť   významné   aj   pre   rozhodnutie,   resp.   posúdenie niektorých ďalších otázok v trestnom konaní, napr. § 3 ods. 4, § 31 a 32 Trestného zákona atď.).

Na   základe   vyššie   uvedeného,   ako   aj   z ohľadom   na   to,   že   pri   predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že závery,   ku   ktorým   Okresný   súd   Piešťany   a Krajský   súd   v Trnave   v napadnutých rozhodnutiach dospeli, sú zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (I. ÚS 17/01), bol návrh navrhovateľa v tejto časti odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnený.

Porušenie základných práv podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy v spojení s porušením čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd navrhovateľ namieta na základe samotnej skutočnosti, že je trestne stíhaný pre podozrenie zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona za výroky na adresu sudcov   všeobecných   súdov   kvôli   ich   postupu   v právnych   veciach   vedených   pod sp. zn. 14 C 211/91 na Okresnom súde Trnava a sp. zn. 9 C 138/94 na Okresnom súde Bratislava III.

Navrhovateľ   poukazuje na skutočnosť,   že   uvedené   konania, v ktorých   si   uplatnil nároky podľa zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii v znení neskorších predpisov, trvali osem a päť rokov. Výroky na adresu sudcov, ktorí v uvedených právnych veciach konali, boli preto reakciou na ich „protiprávny a diskriminačný postup“.

Navrhovateľ uvádza, že za uplatňovanie slobody prejavu v zmysle čl. 26 ods. 1, 2 a 4 ústavy nemôže byť „trestaný, nezákonne a neodôvodnene posielaný na psychiatrické vyšetrovanie a pod.“ Zároveň dodáva, že „Ústava SR podľa čl. 26 ods.1, 2, a 4 mi dovoľuje, ba   priam   núti,   aby   som   takouto   písomnou   formou   poukazoval   na   nešváry   v našom súdnictve. Preto ešte raz zdôrazňujem: Ústava SR bola porušená v tomto bode aj tým, že za vyjadrenie môjho názoru, ktorý mi zaručuje, ma chce Slovenská republika potrestať...“.

Z doterajších tvrdení navrhovateľa, ako aj z dôkazov, ktoré na podporu týchto tvrdení ústavnému súdu predložil, však vyplýva, že trestné stíhanie navrhovateľa, v ktorom malo dôjsť k namietanému porušeniu základných práv, sa nachádza v štádiu prípravného konania vedeného na Okresnom úrade vyšetrovania Policajného zboru Piešťany pod ČVS: OÚV-454/Pn-2000 Mu a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. V uvedenej trestnej veci nebola podaná ani obžaloba.

V danom prípade sa navrhovateľ môže domáhať ochrany svojich práv v samotnom trestnom konaní podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku (napr. § 30, 31, 33, § 36 ods.1 písm. a), § 65, § 140 - 150, § 167 Trestného poriadku) a v prípade podania obžaloby pred   súdom   prvého   stupňa,   prípadne   následne   prostredníctvom   opravného   prostriedku v konaní pred odvolacím súdom v zmysle ustanovení § 245 až 265 Trestného poriadku.Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu musí občan na svoju ochranu využiť predovšetkým právne prostriedky, ktoré mu priznáva Trestný poriadok, a až v prípade, ak by   orgány   činné   v trestnom   konaní   porušili   jeho   ústavné   práva,   môže   o túto   ochranu požiadať ústavný súd (mutatis mutandis II. ÚS 58/98, II. ÚS 36/00).

V konaní   o návrhu   na   začatie   konania   pre   porušenie   základných   práv   (predtým podnet)   je však ústavný súd oprávnený zaoberať sa   porušením základného práva alebo slobody za predpokladu, že právna úprava takémuto právu neposkytuje účinnú ochranu prostredníctvom   opravného   prostriedku   dostupného   fyzickej   alebo   právnickej   osobe (mutatis mutandis I. ÚS 36/96, I. ÚS 78/99).

Ústavný súd preto nie je oprávnený poskytovať ústavnú ochranu základnému právu, ak sa tejto ochrany mohol domôcť účastník konania sám v konaní pred všeobecnými súdmi (I. ÚS 85/97, I. ÚS 89/97, I. ÚS 90/97).

Vzhľadom na túto skutočnosť bol návrh navrhovateľa v tejto časti odmietnutý podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nepríslušnosť ústavného súdu na jeho prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2002