znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 12/01

Ústavný súd   Slovenskej republiky   na   neverejnom zasadnutí senátu dňa 31.   januára   2001   predbežne   prerokoval   podnet   L.   H.,   bytom   O.   96,   zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D. S., ktorým namietal porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu v Trnave, a takto

r o z h o d o l :

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   podnet   L.   H.   o d   m   i e   t   a   pre nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na jeho prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 8. novembra 2000 doručené podanie L. H., bytom O. č. 96 (ďalej len „podnecovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D. S., označené ako „Podnet podľa čl. 130 ods. 3 Ústavy   Slovenskej   republiky   na   začatie   konania   vo   veci   porušenia   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   č.   460/1992   Zb.   v znení   neskorších   zmien   a čl.   6   ods.   1   Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení jeho protokolov“.Podnecovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   „Slovenská   republika, zastúpená   Okresným   súdom   v Trnave,   v konaní   o ochrane   proti   neoprávneným zásahom do užívacieho práva č. k. 17 C 167/95 porušila   právo L. H.,   rod.   číslo 421207/117,   bytom 930 12 O. č. 96, upravené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“.

Pri   predbežnom   prerokovaní   veci   ústavný   súd   posudzuje   splnenie   všetkých podmienok konania o podnete uvedených v §   20 a v § 25 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd je príslušný na konanie o podnete, ak   tento   má   všetky   zákonom   predpísané   náležitosti,   je   prípustný,   je   podaný oprávnenou osobou, nie je zjavne neopodstatnený alebo podaný oneskorene.

Ústavný   súd   je   príslušný   posudzovať   plynulosť   konania   pred   všeobecným súdom až po tom, ako účastník konania vyčerpal všetky možnosti upravené právnym poriadkom Slovenskej republiky, ktorými sa mohol domáhať uplatnenia svojho práva.

V podnete   podnecovateľ   uvádza,   že   bol   účastníkom   konania   vo   veci prejednávanej   pred   Okresným   súdom   v Dunajskej   Strede   pod   sp.   zn.   5   C   52/95, v ktorej žiadal vydať predbežné opatrenie. Krajský súd v Bratislave (ako súd druhého stupňa pre Okresný súd v Dunajskej Strede) rozhodol uznesením sp. zn. 26 Nc 5/95 zo dňa   31.   augusta   1995   o námietke   zaujatosti   sudcov   Okresného   súdu   v Dunajskej Strede.

Z obsahu podnetu vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 17 C 167/95 dňa 4. decembra 1996. Proti tomuto rozsudku podal podnecovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol tak, že rozhodnutie Okresného   súdu   v   Trnave   zrušil   a vec   vrátil   tomuto   súdu   na   ďalšie   konanie. Podnecovateľ namieta, že napriek skutočnosti, že došlo viackrát k vytýčeniu termínu súdneho pojednávania (posledný úkon Okresného súdu v Trnave bol vykonaný 29.   októbra   1998),   prvostupňový   súd   vec   právoplatne   neukončil,   pritom   nevyužil všetky   možnosti   vyplývajúce   z   Občianskeho   súdneho   poriadku,   aby   bola   vec meritórne   rozhodnutá.   Z podnetu   nie   je   možné   zistiť,   či   došlo   k právoplatnému rozhodnutiu   o predbežnom   opatrení,   o ktorom   sa   v úvode   podnetu   podnecovateľ zmieňuje, teda nie je zrejmé, či toto konanie bolo právoplatne ukončené.

Podnecovateľ   namieta   zbytočné   prieťahy   v súdnom   konaní   vedenom   pred Okresným súdom v Trnave pod sp. zn. 17 C 167/95. Ako vyplýva z jeho sťažnosti zo dňa 20. októbra 1995, ktorú adresoval predsedovi Krajského súdu v Bratislave, táto smeruje proti konaniu a rozhodnutiu   o   predbežnom   opatrení Okresného súdu v Dunajskej Strede sp. zn. 5 C 52/95. V závere sťažnosti pisateľ konštatuje, že Krajský súd v Bratislave nečinnosťou v predmetnej veci nezamedzil vzniku škody. Nakoľko uvedená   sťažnosť   sa   netýkala   zbytočných   prieťahov   v konaní,   nie   je   možné posudzovať ju ako sťažnosť podanú na prieťahy v konaní podľa § 17 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o štátnej správe súdov v znení neskorších predpisov. Podľa tohto zákonného ustanovenia sa fyzické a právnické osoby môžu obracať na orgány štátnej správy súdov so sťažnosťou na postup súdu len vtedy, ak ide o prieťahy   v konaní, o nevhodné správanie alebo narušovanie dôstojnosti   súdneho pojednávania súdnymi osobami. V iných prípadoch nie je sťažnosť prípustná. Možno konštatovať,   že   sťažnosť   podnecovateľa   zo   dňa   20.   októbra   1995   adresovaná predsedovi   Krajského   súdu   v Bratislave   je   práve   svojím   predmetom   sťažnosťou neprípustnou. Navyše, zo zásady efektívnosti takejto sťažnosti vyplýva, že má byť podaná na orgány štátnej správy toho súdu, ktorý predmetnú vec prejednáva. Uvedenú sťažnosť   nie   je   možné   uznať   ako   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   vedenom   na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 17 C 167/95 aj z dôvodu časového odstupu. Podnecovateľ nepredložil kvalifikovanú sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 17 C 167/95 podľa § 17 zákona o štátnej správe súdov adresovanú príslušnému orgánu štátnej správy konajúceho súdu, ktorý by na jej základe mohol zariadiť nápravu vo veci.  

Ústavný súd viackrát zdôraznil, že účelom práva podávať sťažnosť na prieťahy v konaní je poskytnutie možnosti konajúcemu súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v zásade skúma, či sa navrhovateľ domáhal ochrany tohto základného   práva   v konaní   pred   všeobecnými   súdmi   prostriedkami,   ktoré   sú   mu dostupné   a   ku ktorým patrí   aj   spomínaná sťažnosť podľa § 17 zákona   o štátnej správe súdov (I. ÚS 47/96, I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98, I. ÚS 33/99). Keďže navrhovateľ nepreukázal uplatnenie svojho práva upraveného v § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov,   nevyčerpal tak všetky   právne možnosti   ochrany svojho základného práva, a preto   sa   nemôže   domáhať   tejto   ochrany   základného   práva,   ktorého   porušenie namieta, v konaní o podnete pred ústavným súdom. Za sťažnosť podľa § 17 ods. 1 zákona o štátnej správe súdov nie je možné pokladať ústavnému súdu predložený list zo dňa 26. novembra 1997 označený ako „Zaslanie dôkazov a žiadosť o vytýčenie súdneho pojednávania“, ktorý zaslal právny zástupca podnecovateľa Okresnému súdu v Trnave k sp. zn. 17 C 167/95.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.