SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 119/09-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť F. L. a O. L., obaja bytom D., zastúpených advokátkou JUDr. M. L., D., pre namietané porušenie ich základného práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výrokom uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 81/2008-117 z 27. mája 2008 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť F. L. a O. L. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla 2009 doručená sťažnosť F. L. a O. L., obaja bytom D. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou JUDr. M. L., D., v ktorej namietajú porušenie svojho základného práva na pokojné užívanie majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) výrokom uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 81/2008-117 z 27. mája 2008.
Sťažovatelia porušenie svojich základných práv vidia v tom, že:„… že Uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 27. mája 2008 v konaní vedenom pod číslom 9 Co/81/2008-117, bol zmenený rozsudok Okresného súdu v Trnave č. k. 13 C/8/2009-100 z 9. 10. 2007 v časti trov konania a bolo rozhodnuté, že sťažovateľom (navrhovateľom) neboli priznané trovy konania s odôvodnením, že sú tu dôvody osobitného zreteľa podľa § 150 O. s. p.
Sťažovatelia sa s týmto názorom nestotožňujú. Podľa § 142 ods. 1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Citované ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, to znamená, že účastníkovi, ktorý mal v konaní plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Účastník má vo veci plný úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu.
V danom prípade Okresný súd v Trnave rozsudkom č. 13 C/8/2006-100 z 9. 10. 2007 vyhovel žalobe v celom rozsahu a uložil žalovaným povinnosť zaplatiť trovy konania a právneho zastúpenia v sume 21.102,- Sk.“
Sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Základné právo sťažovateľov 1. a 2. vlastniť majetok a základné právo na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na pokojné užívanie majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, výrokom Uznesenia Krajského súdu v Trnave o náhrade trov konania č. k. 9 Co/81/2008-447 z 27. mája 2008 porušené bolo.
2. Zrušuje sa výrok uznesenia Krajského súdu v Trnave o náhrade trov konania a náhrade trov odvolacieho konania č. k. 9 Co/81/2008-117 z 27. 5. 2008.
3) Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť trovy konania v sume 3.119,25 € na účet advokátky JUDr. M. L., vedený v T..., a. s. pobočka M. č. ú... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre uviedol, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený prostriedok ochrany ústavnosti (I. ÚS 22/02). Jednou zo základných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov.
Sťažovatelia predložili sťažnosť ústavnému súdu 14. apríla 2009 a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave č. k. 9 Co 81/2008-117 z 27. mája 2008 nadobudlo právoplatnosť 4. augusta 2008, teda v dobe výrazne presahujúcej zákonnú lehotu dvoch mesiacov.
Keďže zmeškanie lehoty na podanie sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. apríla 2009