znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 119/06-32

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v senáte   zloženom   z predsedu   Juraja   Babjaka a zo sudcov   Eduarda   Báránya   a   Ľubomíra   Dobríka   vo   veci   sťažnosti   J.   K.,   bytom   Z., zastúpeného advokátom Mgr. M. P., Advokátska kancelária, M., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 830/94, na neverejnom zasadnutí 21. júna 2006, takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 830/94   p o r u š i l základné právo J. K. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   830/94 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. K. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dolný Kubín   j e   p o v i n n ý   zaplatiť náhradu trov konania J. K. v sume 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na adresu jeho advokáta Mgr. M. P., Advokátska kancelária, M., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 119/06-10 z 5. apríla 2006 prijal podľa   § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   J.   K.,   bytom   Z.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. M. P., Advokátska kancelária, M., v ktorej namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   830/94.   Predmetná   sťažnosť   bola   doplnená podaním z 30. marca 2006 prostredníctvom právneho zástupcu sťažovateľa.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ spolu s J. K., bytom R. (ďalej spolu   aj   „žalobcovia“),   podali   12.   októbra   1994   žalobu   o zdržanie   sa   zásahov   do vlastníckych a užívacích práv k pozemkom proti žalovaným A. a M. F., obaja bytom R. (ďalej len „žalovaní“), ktorú následne podaním zo 14. marca 2002 doplnili.

Napriek skutočnosti, že žaloba bola podaná ešte v roku 1994, okresný súd v uvedenej veci do dnešného dňa nerozhodol. Sťažovateľ je presvedčený, že celé konanie od samého počiatku je poznačené prieťahmi v konaní, ktoré trvali aj v čase podania ústavnej sťažnosti.

Podľa sťažovateľa v tejto veci nejde o osobitne zložitú vec, ktorá by odôvodňovala potrebu   viac ako   desaťročného   trvania   sporu,   a ani on   sám   svojím   správaním   k vzniku prieťahov v uvedenom konaní neprispel.

Prieťahy v konaní vznikli podľa sťažovateľa v týchto štádiách predmetného konania:„-   žalobný   návrh   bol   doručený   súdu   dňa   13.   10.   1994,   prvé   pojednávanie   bolo vytýčené dňa 8. 11. 1994, následne bolo vytýčené pojednávanie až na deň 27. 2. 2003, ale sa   nepojednávalo,   potom   sa   malo   pojednávať,   ale   konanie   bolo   odročené   pre   neúčasť žalovaných, dňa 5. 6. 2003 sa taktiež nepojednávalo a podobne aj termín pojednávania určený   na   deň   7.   6.   2005   bol   zrušený   telefonicky   z dôvodu,   že   v spise   neboli   listiny vyžiadané zo Správy katastra. Od 7. 6. 2005 doteraz sa nepojednávalo.“

Sťažovateľ sa na prieťahy v uvedenom konaní sťažoval na okresnom súde podaniami adresovanými predsedovi okresného súdu z 10. októbra 2002, 22. novembra 2003, 12. júla 2004 a 20. februára 2006. Aj keď predseda okresného súdu v odpovediach na tieto sťažnosti existenciu prieťahov v tomto konaní spôsobených podľa neho nedostatkom sudcov uznal a prisľúbil   zlepšenie   stavu,   do   dnešného dňa   v tejto   veci   nie je nariadené pojednávanie a vo veci okresný súd podľa sťažovateľa nič nekoná.

Na základe vyššie uvedených skutočností sťažovateľ ústavnému súdu navrhol, aby vydal nález, v ktorom vysloví, že jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.   8   C   830/94   porušené,   prikáže   okresnému   súdu   v uvedenom   konaní   konať   bez zbytočných   prieťahov,   prizná   sťažovateľovi   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume 70 000 Sk, ako aj náhradu trov konania.

Právny zástupca sťažovateľa podaním z 26. apríla 2006 ústavnému súdu oznámil, že netrvá na konaní verejného ústneho pojednávania v tejto veci a súhlasí s upustením od neho.

Okresný súd sa k predmetnej sťažnosti na základe výzvy ústavného súdu vyjadril podaním   z   2.   mája   2006   prostredníctvom   svojho   predsedu.   Predseda   okresného   súdu vo svojom vyjadrení podrobne rozpísal priebeh uvedeného konania a následne uviedol: „(...)   Ako   som   už   uviedol   v mojej   odpovedi   sťažovateľovi   listom   z 28.   01.   2004 (Spr. 2058/03) vo veci vznikli prieťahy v konaní v období rokov 1995 až 1998 a tiež vznikli prieťahy od novembra 2003 až do decembra 2004. Vplyv na priebežnosť úkonov vo veci mala   jednak   štvornásobná   zmena   jej   zákonného   sudcu   ako   aj   dlhodobo   nedostatočné personálne obsadenie   tunajšieho   súdu   pretrvávajúce prakticky od   r.   1992   až   do konca r. 2004, ktoré bolo v určitých obdobiach doslova kritické. Zlepšenie personálneho stavu na tunajšom súde sa od r. 2005 pozitívne prejavilo aj na prejednávaní tejto veci.

Netrvám   na   tom,   aby   ústavný   súd   konal   o veci   samej   na   verejnom   ústnom pojednávaní a preto súhlasím s tým, aby bolo od verejného ústneho pojednávania upustené, pretože všetko čo som považoval za potrebné som sa snažil uviesť v tomto vyjadrení.“

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania, ako aj z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh a stav konania v predmetnej veci.

Žalobcovia zastúpení advokátom JUDr. J. P., Advokátska kancelária, D., doručili 13. októbra   1994   okresnému   súdu   návrh   na   začatie   konania   o zdržanie   sa   zásahov   do vlastníckych a užívacích práv k pozemku smerujúci proti žalovaným, ktorý bol zaevidovaný pod sp. zn. 8 C 830/94.

Na základe úpravy z 24. októbra 1994 nariadil vo veci konajúci sudca pripojiť spis štátneho notárstva č. R I 1/85, vyzvať právneho zástupcu žalobcov, aby mu zaslal znalecký posudok,   na   ktorý   sa   v podanom   návrhu   odvoláva,   nariadil   na   8.   november   1994 pojednávanie   v tejto   veci,   na   ktoré   boli   predvolaní   účastníci   konania   a právny   zástupca žalobcov s upozornením na možnosť uloženia poriadkovej pokuty v prípade nedostavenia sa na pojednávanie a vyzvať žalovaných, aby sa k podanému návrhu v lehote 5 dní vyjadrili.

Okresný   súd   pojednávanie konané v uvedenej   veci   8.   novembra   1994   odročil   na neurčito za účelom vykonania ohliadky na mieste samom a súčasne právnemu zástupcovi žalobcov uložil   povinnosť   predložiť mená a adresy   svedkov,   ktorých   v konaní navrhuje vypočuť.   Právny   zástupca   žalobcov   reagoval   na   túto   výzvu   podaním   doručeným 21. novembra 1994. Žalovaní doručili okresnému súdu mená a adresy svedkov v podaní 29. novembra 1994.

Sťažovateľ   podaním   doručeným   14.   februára   1997   požiadal   súd   o pokračovanie v konaní v predmetnej veci. Svoju žiadosť zopakoval podaním z 20. februára 1998.

Podaním z 27. februára 1998 okresný súd právnemu zástupcovi žalobcov oznámil, že na   základe   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   162/1995   Zb.   o   katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „katastrálny   zákon“)   sa   presunula s účinnosťou od 1. januára 1998 právomoc vo veciach určovania priebehu hranice pozemkov zo súdov na katastrálne úrady. V predmetnej veci je podľa okresného súdu potrebné rozhodnúť o tom, či žalovaní zasahujú do vlastníckych práv žalobcov, a teda je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku hranice medzi pozemkami účastníkov. Súd vyzval žalobcov, aby podali návrh na určenie hranice podľa § 48 katastrálneho zákona a opis tohto návrhu zaslali do jedného mesiaca okresnému súdu.

Podľa úradného záznamu z 29. júna 1998 okresnému súdu od žalobcov žiadna správa nebola doručená. Na č. l. 31 bola v spise pripojená žiadosť sťažovateľa o vytýčenie hranice nehnuteľností z 8. júla 1998 adresovaná katastrálnemu úradu, ktorú sťažovateľ okresnému súdu zaslal v prílohe svojho listu s týmto dátumom (doručenie nebolo vyznačené).Úpravou zo 7. apríla 1999 okresný súd požiadal sťažovateľa o zaslanie rozhodnutia o určení hranice podľa výzvy z 27. februára 1998 v lehote 15 dní.

Žalobcovia   prostredníctvom   svojho   nového   právneho   zástupcu   JUDr.   J.   V., Advokátska kancelária, N., okresnému súdu podaním doručeným 29. apríla 1999 oznámili, že v predmetnej veci im žiadané rozhodnutie nemôžu zaslať, pretože Okresný úrad, odbor katastrálny, N., nevydal žiadne rozhodnutie v tejto veci.

Úpravou z 5. marca 2001 bol právny zástupca žalobcov vyzvaný, aby okresnému súdu oznámil, či už došlo k vytýčeniu hranice podľa § 82 a § 48 katastrálneho zákona v lehote 10 dní. Právny zástupca JUDr. J. P. okresnému súdu oznámil podaním zo 6. apríla 2001, že v uvedenej veci už žalobcov nezastupuje.

Výzvou z 21. mája 2001 okresný súd požiadal Okresný úrad, odbor katastrálny, N., o zaslanie rozhodnutia podľa § 48 katastrálneho zákona vo veci sťažovateľa v lehote 10 dní. Okresný   úrad,   odbor   katastrálny, N.,   podaním   doručeným   súdu   13. júna 2001   požiadal o upresnenie žiadosti identifikáciou nehnuteľnosti a katastrálneho územia, ktoré mu súdom bolo následne zaslané 22. júna 2001.

Podaním   zo   16. júla 2001 Okresný   úrad,   odbor   katastrálny, N.,   okresnému súdu oznámil, že v uvedenej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie a v prílohe svojho listu mu zaslal   svoju   odpoveď   Okresného   úradu,   odboru   katastrálneho   v N.,   z 20.   júla   1998 sťažovateľovi, v ktorej mu oznámil, aby sa so žiadosťou o vytýčenie nehnuteľnosti obrátil na súkromných geodetov, pretože v tej dobe a ani dnes nie je kataster vybavený potrebnou technikou.

Okresný   súd   uznesením   zo 6.   novembra   2001   zaviazal   žalobcov   na   zaplatenie preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 15 000 Sk spoločne a nerozdielne. Sťažovateľ podaním zo 14. marca 2002 svoj žalobný návrh doplnil (súdu v ňom oznámil, že J. K. zomrel, v jeho prílohe zaslal súdu Osvedčenie o dedičstve po zomrelom J. K. a súčasne v ňom navrhol zmenu petitu).

Podanie sťažovateľa zo 14. marca 2002 bolo na základe úpravy zákonného sudcu z 2. apríla 2002 doručené žalovaným, aby sa k nemu v lehote 15 dní od doručenia vyjadrili. V spisovom materiáli bolo pripojené vyjadrenie žalovaných na č. l. 69, 70 zaslané súdu 15. mája 2002.

Podaním   doručeným   súdu   28.   mája   2002   sťažovateľ   okresný   súd   požiadal o nariadenie pojednávania v uvedenej veci.

Pokynom z 27. augusta 2002 nariadil zákonný sudca skontrolovať zloženie zálohy na znalecké dokazovanie, podľa úradného záznamu spísaného 21. októbra 2002 záloha v tento deň nebola zložená.

Pokynom z 15. januára 2003 zákonný sudca v uvedenej veci nariadil na 27. február 2003   pojednávanie,   ktoré   bolo   26.   februára   2003   zrušené   z dôvodu   práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Úpravou z 9. apríla 2003 bolo nariadené pojednávanie na 5. jún 2003, ktoré bolo okresným   súdom   za   účelom   vykonania   ďalšieho   dokazovania   odročené   na   neurčito. Žalovaní   6.   júna   2003   telefonicky   ospravedlnili   svoju   neúčasť   na   pojednávaní zo zdravotných dôvodov.

Okresný   súd   podaním   z 20.   júna 2003 požiadal Stredisko   geodézie   N.   o zaslanie viacerých listinných dôkazov v tejto veci. Vybavenie tejto žiadosti okresný súd urgoval podaním z 23. septembra 2003. Odpoveď bola okresnému súdu doručená 10. októbra 2003.

Úpravou   z 9.   decembra   2004   bola   zaslaná   žiadosť   Správe   katastra   N.   o zaslanie správy a viacerých listín týkajúcich sa predmetnej veci v lehote 25 dní. Predloženie správy bolo okresným súdom urgované podaním z 10. februára 2005. Odpoveď Správy katastra N. bola okresnému súdu doručená 5. mája 2005.

Na č. l. 113 sa nachádzalo uznesenie č. k. 8 C 830/94-113 z 5. júna 2003, ktorým okresný súd pripustil zmenu návrhu.

Pokynom z 18. mája 2005 bolo v uvedenej veci nariadené pojednávanie na 7. jún 2005 (súčasne doručované uznesenie č. l. 113, ako aj uznesenia s poučením o procesných právach účastníkov konania z 18. mája 2005).

Pojednávanie konané 7. júna 2005 bolo po vypočutí účastníkov konania odročené na 19. júl 2005 za účelom ďalšieho dokazovania.

Okresný súd zaslal následne 8. júna 2005 výzvu Správe katastra N., aby vysvetlila, resp. odstránila rozpornosti medzi ňou predloženými listinnými dôkazmi (identifikáciou na pozemkovoknižnú parcelu č. 423 a geometrického plánu) v lehote 10 dní.

Podľa úradného záznamu z 18. júla 2005 okresný súd v tento deň telefonicky zistil, že   Správa   katastra   N.   nevybaví   do   pojednávania   ich   žiadosť,   preto   bolo   pojednávanie následne   súdom   zrušené.   Urgenciu   tejto   žiadosti   okresný   súd   Správe   katastra   N.   zaslal 21. septembra   2005   a následne   aj   17.   októbra   2005.   Odpoveď   Správy   katastra   N.   bola okresnému súdu doručená 3. novembra 2005.

Zákonný sudca nariadil na 18. apríl 2006 pojednávanie v tejto veci a nechal naň predvolať účastníkov konania i geodeta, ktorý vyhotovil geometrický plán v tejto veci.

Podaním z 10. marca 2006 okresný súd Správu katastra N. požiadal o zaslanie PK protokolu č. 603 v lehote 7 dní. Dňa 13. marca 2006 bola okresným súdom zistená adresa geodeta v evidencii obyvateľstva.

Okresný súd pojednávanie konané 18. apríla 2006 po vypočutí účastníkov konania odročil na neurčito za účelom ďalšieho dokazovania ustanovením znalca z odboru geodézie. Uznesením č. k. 8 C 830/1994-146 z 21. apríla 2006 okresný súd ustanovil znalca z odboru geodézie   za   účelom   podania   znaleckého   posudku   v lehote   40   dní.   Na   základe   pokynu z 24. apríla 2006 bolo toto uznesenie doručované účastníkom konania a znalcovi.

III.

1. Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy: „Každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o zdržanie sa zásahov do vlastníckych a užívacích práv k pozemku. Z obsahu súdneho spisu, z vyjadrení sťažovateľa a okresného súdu a ani z listín nimi predložených a na vec sa vzťahujúcich ústavný   súd   nezistil   žiadnu   skutočnosť   svedčiacu   o právnej   zložitosti   veci,   pričom   na skutkovú   zložitosť   tejto   veci   má   vplyv   najmä   potreba   vykonania   rozsiahlejšieho dokazovania,   ktoré   môže   spôsobiť   predĺženie   konania,   najmä   v prípade,   ak   zistenie skutkového   stavu   je   závislé   od   vypočutia   svedkov,   zabezpečenia   znaleckého   posudku, listín, vykonania   obhliadky   a   pod.   Spomínaná   skutková   zložitosť   veci   však   nemôže ospravedlniť obdobia nečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní.

B) Pri hodnotení správania sťažovateľa ako účastníka konania ústavný súd zistil, že k predĺženiu konania prispel predovšetkým oneskoreným reagovaním na výzvy súdu (napr. na výzvu okresného súdu na podanie návrhu na určenie hranice a jeho následné zaslanie súdu z 27. februára 1998 reagoval sťažovateľ až po viac ako piatich mesiacoch, keď súdu doručil svoje podanie 8. júla 1998), ako i nezaplatením preddavku na trovy znaleckého dokazovania. Uvedenými nedostatkami správania sťažovateľa však podľa ústavného súdu však nemožno ospravedlniť dlhodobé obdobia nečinnosti okresného súdu v tomto konaní.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil   dlhé obdobia nečinnosti   v postupe okresného súdu, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku konania. Prvé z období nečinnosti okresného súdu začalo 29.   novembra   1994,   keď   bola   okresnému   súdu   doručená   odpoveď   žalovaných   na   jeho výzvu, a trvalo viac ako tri roky a tri mesiace, t. j. až do 27. februára 1998, keď okresný súd vyzval   právneho   zástupcu   žalobcov,   aby   podal   návrh   na   určenie   hranice   pozemkov a následne mu tento doručil. Od doručenia odpovede žalobcov na výzvu okresného súdu v júli 1998 okresný súd opätovne v tejto veci viac ako deväť mesiacov nekonal, t. j. až do 7. apríla 1999, keď bola okresným súdom zaslaná výzva sťažovateľovi. Ďalšie obdobie nečinnosti   okresného   súdu   trvalo   od   29.   apríla   1999,   keď   mu   bola   doručená   odpoveď sťažovateľa na jeho výzvu, až do 5. marca 2001, keď okresný súd zaslal výzvu právnemu zástupcovi   žalobcov,   t.   j.   viac   ako   dvadsaťdva   mesiacov.   Žiadne   úkony   smerujúce k meritórnemu   prejednaniu   v   tejto   veci   okresný   súd   nevykonával   ani   v päťmesačnom období trvajúcom od 16. novembra 2001, keď bola súdu doručená odpoveď Okresného úradu, odboru katastrálneho, N., do 2. apríla 2002, keď bola okresným súdom zaslaná výzva žalovanému. Ďalšie obdobie nečinnosti okresného súdu v tomto konaní začalo 15. mája 2002, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď žalovaného na jeho výzvu a trvalo osem mesiacov t. j. až do 15. januára 2003, keď vo veci konajúci sudca nariadil pojednávanie. Od 10. októbra 2003, keď bola okresnému súdu doručená odpoveď Strediska geodézie N. na jeho výzvu, až do 9. decembra 2004, keď bola okresným súdom zaslaná výzva Správe katastra N., t. j. takmer štrnásť mesiacov okresný súd v tejto veci opäť nekonal. Nečinnosť okresného   súdu   v   označených   obdobiach   bez   toho,   aby   jeho   postupu   bránila   zákonná prekážka,   je   potrebné   považovať   za   zbytočný   prieťah   v konaní   v zmysle   čl.   48   ods. 2 ústavy.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá viac ako desať rokov a sedem mesiacov. Z uvedenej doby takmer deväťdesiatsedem mesiacov (t. j. osem rokov a jeden mesiac) tvorí obdobie, v ktorom v dôsledku nečinnosti okresného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní.

Vzhľadom   na   uvedené   obdobia   nečinnosti   nemožno   dobu   predmetného   konania vedeného okresným súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako ani za primeranú vo vzťahu k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľa boli porušené.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Pretože   ústavný   súd   zistil,   že   nečinnosťou   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume   70   000   Sk,   ktoré   odôvodnil   skutočnosťou „že   zbytočné   prieťahy   v konaní   mu spôsobujú nepretržité napätie v susedských vzťahoch, spory a napokon nemožnosť nakladať s predmetným   pozemkom.   Dlhotrvajúce   konanie   spôsobuje   sťažovateľovi   napokon   aj zdravotné potiaže“.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľa, ktoré ústavný súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto porušenie   nemožno   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   považovať   za   dostatočnú   a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   v tomto   prípade   priznal   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie   v ním   požadovanej   sume   70   000   Sk,   ktorou   zohľadnil   celkovú   dĺžku predmetného   konania   s prihliadnutím   na   predmet   konania   okresného   súdu,   dĺžku zbytočných prieťahov (osem rokov a jeden mesiac) a s tým spojenú ujmu sťažovateľa.

4. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré bližšie v podanej sťažnosti nešpecifikoval.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení   §   1,   §   11,   §   13   ods.   3,   §   14,   §   16   ods.   3   a nasl.   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že predmet konania podľa čl. 127 ústavy pred ústavným   súdom,   ktorým   sú   základné   práva   a slobody,   porušenie   ktorých   sťažovateľ namieta, v zásade nie je oceniteľný peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk.

Ústavný   súd   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené   v roku   2006   (príprava   a prevzatie   veci   a   písomné   podanie   súdu)   priznal odmenu v sume 5 460 Sk (2 x 2 730 Sk) vrátane úhrady režijného paušálu vo výške 328 Sk (2 x 164 Sk), t. j. spolu teda v sume 5 788 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júna 2006