znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 118/2014-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. apríla 2014 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s., Žižkova 39, Košice, zastúpenej JUDr.   Máriou   Durkošovou,   PhD.,   Advokátska   kancelária,   Mudroňova   4,   Košice, pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie   jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 6 Cb/3/2012   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Žilina   pod   sp.   zn. 11 Rob/959/2007) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod   sp.   zn.   6   Cb/3/2012   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Žilina   pod   sp.   zn. 11 Rob/959/2007)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb/3/2012   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume   1   500   €   (slovom   tisícpäťsto   eur),   ktoré   j e   Okresný   súd   Čadca   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Čadca   j e   p o v i n n ý   uhradiť   obchodnej   spoločnosti ELKEM v. o. s.   trovy   konania   v   sume   275,94   €   (dvestosedemdesiatpäť   eur a deväťdesiatštyri centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. Márie Durkošovej, PhD., Advokátska kancelária, Mudroňova 4, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 118/2014-16 z 19. februára 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti ELKEM v. o. s. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod   sp.   zn.   6   Cb/3/2012   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Žilina   pod   sp.   zn. 11 Rob/959/2007).

Predsedníčka   okresného   súdu   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadrila k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2635/2013 doručeným ústavnému súdu 12. februára 2014, v ktorom uviedla:

„Návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu   bol   súdu   doručený   dňa   17.   1.   2012 z Okresného súdu Žilina. Spis bol pridelený na konanie JUDr. Hozákovej. Dňa 22. 3. 2012 bol spis opatrením pridelený JUDr. Pytliakovej z dôvodu dlhodobej PN JUDr. Hozákovej. Dňa 29. 3. 2012 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na dňa 16. 4. 2012, nedostavil sa odporca ani jeho právny zástupca, nemali vykázané doručenie. Pojednávanie bolo odročené na deň 9. 2. 2012, nedostavili sa účastníci konania, odporca i navrhovateľ sa ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom dopytu na odporcu, aby predložil   výpis   z   obchodného   registra   svojej   spoločnosti   a   predloženie   plnej   moci. Splnomocnenie   bolo   predložené   29.   5.   2012.   Dňa   30.   5.   2012   bol   odporca   vyzvaný na predloženie výpisu z obchodného registra. Dňa 7. 6. 2012 bol vo veci vytýčený termín pojednávania na deň 9. 7. 2012, nedostavil sa odporca, doručenie mal riadne vykázané, pojednávanie bolo odročené na deň 10. 9. 2012.

Dňa 22. 8. 2012 bol spis po návrate z PN opätovne predložený JUDr. Hozákovej. Dňa 4. 9. 2012 sudkyňa nariadila termín pojednávania na deň 2. 10. 2012, nedostavili sa účastníci   konania,   navrhovateľ   cestou   právneho   zástupcu   ospravedlnil   svoju   neúčasť, pojednávanie odročené na neurčito.

Dňa 7. 1. 2013 z dôvodu PN bol spis pridelený na konanie JUDr. Pytliakovej, ktorá dňa 28.   1.   2013 vytýčila termín   pojednávania na deň 6.   3.   2013,   odporca sa písomne ospravedlnil z dôvodu náhleho ochorenia právneho zástupcu, pojednávanie bolo odročené na neurčito. Dňa 8. 3. 2013 bol právny zástupca odporcu vyzvaný na predloženie dokladu o PN odporcu, odpoveď dňa 18. 3. 2013.

Dňa 22. 4. 2013 po návrate z PN spis predložený JUDr. Hozákovej, ktorá vo veci dňa 25. 4. 2013 vytýčila vo veci termín pojednávania na deň 14. 5. 2013, na pojednávanie sa dostavil len odporca, navrhovateľ a právny zástupca sa ospravedlnil. Pojednávanie bolo odročené   na   neurčito   s   tým,   že   procesne   bude   upravená   pasívna   legitimácia   odporcu. Dňa 30. 5. 2013 bola doručená výzva navrhovateľovi na úpravu návrhu, tento bol súdu doručený dňa 2. 8. 2013. Dňa 23. 10. 2013 sudkyňa vo veci vytýčila termín pojednávania na deň   28. 11.   2013.   Na   pojednávanie   sa   nedostavil   navrhovateľ,   doručenie   mal   riadne vykázané,   nedostavil   sa   odporca.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   deň   16.   1.   2014, nedostavili sa účastníci konania, navrhovateľ i jeho právny zástupca mali doručenie riadne vykázané, nevrátili sa doručenky od odporcu a jeho práv. zástupcu.“

Okresný súd vo svojom vyjadrení v závere uviedol, že „Poukazujem na skutočnosť, že   k   prieťahom   v   konaní   došlo   zo   strany   samotných   účastníkov   konania,   ktorí   sa nedostavovali na predvolanie na pojednávanie. Spis bol viackrát prerozdeľovaný z dôvodu PN konajúcej sudkyne.“.

Z obsahu sťažnosti a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11 Rob/959/2007) ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti,   čo   sa   týka   predloženej   chronológie,   aké   uviedol   okresný   súd,   preto   ich považoval za preukázané.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov..., a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola   spravodlivo   verejne   a   v   primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a   nestranným súdom...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (IV. ÚS 15/03, I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby   v   súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokovávanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a skutkovú zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o zaplatenie   peňažnej   sumy   z   titulu   neuhradenia   kúpnej   ceny   tvoria   bežnú   súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ich nemožno považovať za právne ani skutkovo zložité. Ústavný súd nezistil, že by išlo o právne alebo skutkovo zložitú vec.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania podstatne neprispeli okolnosti na strane sťažovateľky. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pokiaľ ide o argument okresného súdu, že sťažovateľka sa nezúčastňovala všetkých pojednávaní, k tomu sťažovateľka uviedla, že opakovane žiadala okresný súd, aby sa   rozhodlo   bez jej   účasti a bez účasti   jej   právnej   zástupkyne z dôvodu   hospodárnosti konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci a poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania 6 rokov a 4 mesiace, z toho na okresnom súde takmer 6 rokov, je už samo osebe neprimerané.

Dňa   19.   decembra   2007   podala   sťažovateľka   Okresnému   súdu   Žilina   návrh na vydanie   platobného rozkazu,   ktorým   sa   domáhala zaplatenia sumy   2 305   197,50 Sk s príslušenstvom. Dňa 27. februára 2008 sťažovateľka vzala časť návrh späť z dôvodu, že žalovaná po podaní návrhu zaplatila časť dlhu – istinu v sume 619 881 Sk. Okresný súd Žilina uznesením sp. zn. 11 Rob/959/2007 z 22. apríla 2008 konanie v časti zaplatenej istiny zastavil.   Dňa   15.   júla   2008   Okresný   súd   Žilina   vydal   platobný   rozkaz sp. zn. 11 Rob/959/2007,   ktorým   zaviazal   žalovanú   na   zaplatenie   peňažnej   sumy sťažovateľke. Uznesením sp. zn. 11 Cb/216/2008 z 2. septembra 2008 Okresný súd Žilina zrušil vydaný platobný rozkaz z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej. Dňa 8. apríla 2009 Okresný súd Žilina vyhlásil rozsudok sp. zn. 11 Cb/216/2008, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke sumu 55 942,26 € s príslušenstvom. Dňa 4. decembra 2009 bolo okresnému   súdu   doručené   odvolanie   žalovanej   proti   uvedenému   rozsudku,   v   ktorom namietala,   že   jej   bola   odňatá   možnosť   konať   pred   súdom   tým,   že   jej   neboli   riadne doručované všetky písomnosti. Uznesením sp. zn. 13 Cob/390/2011 zo 17. marca 2011 Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Dňa   12.   januára   2012   Okresný   súd   Žilina   vec   postúpil okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému, kde jej bola pridelená sp. zn. 6 Cb/3/2012.

Okresný   súd   vykonal   síce   množstvo   jednoduchých   procesných   úkonov,   ako   to vyplýva z predloženého prehľadu, nariadil viac pojednávaní a ústavný súd nezistil väčšie obdobia jeho úplnej nečinnosti, ale napriek tomu ústavný súd poukazuje na to, že postup okresného súdu v napadnutom konaní bol neefektívny, čo vyplýva predovšetkým z toho, že rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   11   Cb   216/2008-161   z   8.   apríla   2009   bol   uznesením krajského súdu č. k. 13 Cob/390/2010-215 zo 17. marca 2011 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Až 12. januára 2012 Okresný súd Žilina postúpil   vec   okresnému   súdu   ako   súdu   miestne   príslušnému.   V   konaní   došlo   viackrát k práceneschopnosti   zákonného   sudcu,   čo   tiež   prispelo   k   predĺženiu   celého   súdneho konania, avšak táto skutočnosť nemôže ísť na vrub sťažovateľke.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu v § 100 ods. 1 OSP, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Keďže   všeobecný   súd   v   rozsahu   svojej   právomoci   nesie   zodpovednosť   aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej   sa   sťažovateľka   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania   nachádzala,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02), a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, ústavný súd preto nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že vo veci samej konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom   okresného   súdu   v   konaní sp.   zn. 6   Cb/3/2012 (pôvodne   vedenom   Okresným súdom   Žilina   pod   sp.   zn.   11   Rob/959/2007)   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože   ústavný   súd   zistil   porušenie   označeného   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   Cb/3/2012   (pôvodne   vedenom   Okresným   súdom   Žilina pod sp. zn. 11 Rob/959/2007), prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľka   domáhajúca   sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 500 € vo vzťahu k okresnému súdu z dôvodu, že od podania návrhu na začatie konania uplynulo viac ako 6 rokov a doteraz vo veci nebolo právoplatne rozhodnuté, čo vyvoláva stav právnej neistoty sťažovateľky.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé   finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.Ústavný   súd   vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb/3/2012 (pôvodne vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11   Rob/959/2007)   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   veci   považoval   priznanie sumy 1 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Uvedenú sumu ústavný súd priznal vzhľadom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom   súde,   podľa   ktorého   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom   na   začatie   konania (v petite sťažnosti sťažovateľka žiadala vo vzťahu k okresnému súdu priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľky trovy konania vyčíslila sumou 275,94 €, a to za dva úkony právnej služby.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov konania.   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   v   danom   prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2013   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právna zástupkyňa sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za jeden úkon podľa vyhlášky. Náhrada   trov   konania,   ktorú   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke,   spolu   predstavuje sumu 275,94 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2014