znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 118/2013-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2013 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní o sťažnosti obce Ch., zastúpenej starostkou H. K., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ing. K. K., Š., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Nové   Zámky   v   konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/129/2004 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo obce Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/129/2004 p o r u š e n é b o l i.

2. Obci Ch. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Nové   Zámky   povinný   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný   súd   Nové   Zámky j e   p o v i n n ý   uhradiť   obci   Ch.   trovy   konania v sume 413,91 € (slovom štyristotrinásť eur a deväťdesiatjeden centov) na účet advokáta JUDr. Ing. K. K., Š., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 118/2013 z 12. marca 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť obce Ch. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/129/2004.

Na   základe   výzvy   sa   k   veci   vyjadril   okresný   súd   podaním   sp.   zn.   Spr   1695/13 z 13. mája 2013. V ňom sa okrem iného uvádza:

„V   danej   veci   sa   jedná   o   konanie   o   určenie   práva   vecného   bremena   prechodu cez pozemok, ktoré konanie je náročné na dokazovanie, pričom na množstvo procesných úkonov   a   zmenu   účastníkov,   v   dôsledku   ktorých   je   potrebné   vo   vzťahu   k   aktuálnemu odporcovi 1. doručovať všetky písomnosti pretlmočené do anglického jazyka spôsobuje to, že   uvedená   skutočnosť   predlžuje   celé   konanie   a   neumožňuje   súdu   jednotlivé   úkony vykonávať promptne.

Sťažnosť sťažovateľov bola Ústavným súdom uznesením III. US 383/12-13 prijatá na ďalšie konanie vychádzajúc z ich námietok, že procesné úkony tunajšieho súdu potom čo bol vyhlásený rozsudok v októbri 2006 vo veci samej a následne rozsudok odvolacieho súdu zo septembra 2007, ktorým bol prvostupňový rozsudok zrušený, neboli vykonávané bez zbytočných   prieťahov.   Vo   veci   6   C   129/04   bol   vynesený   prvý   meritórny   rozsudok na pojednávaní   dňa   20.   10.   2006.   Voči   tomuto   rozsudku   podali   odvolanie   odporcovia, po jeho doručení ostatným účastníkom a predložení ich vyjadrenia, bol predmetný spis dňa 20. 12. 2006 predložený na Krajský súd Nitra, ktorý uznesením 7 Co 325/06-229 zo dňa 13. 09. 2007   napadnutý   rozsudok   zrušil   a   vec   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Spis   bol prvostupňovému   súdu   vrátený   22.   11.   2007.   Po   jeho   doručení   účastníkom   vychádzajúc z odôvodnenia uznesenia Krajského súdu boli navrhovatelia vyzvaní na špecifikáciu práva prechodu. Dňa 07. 04. 2008 navrhovatelia predložili geometrický plán a doplnenie návrhu. Súd uznesením z 22. 05. 2008 pripustil zmenu návrhu, následne určil termíny pojednávaní na deň 20. 06. 2008, 19. 09. 2008, 11. 11. 2008, 18. 12. 2008, 29. 01. 2009 bez prejednania veci   v   dôsledku   rôznych   procesných   návrhov   zo   strany   účastníkov   konania.   Uznesením z 05. 02. 2009   súd   pripustil   zámenu   účastníkov   na   strane   odporcov.   Ďalší   termín pojednávania bol určený na 25. 06. 2009, ktorý sa neuskutočnil z dôvodu neprítomnosti odporcov v 4. a 7. rade, u ktorých sa zásielky vrátili neprevzaté v odbernej lehote. Následne bolo vytýčené pojednávania na dni 10. 09. 2009, 19. 10. 2009, 24. 11. 2009, 15. 01. 2010, 26.   02.   2010,   ktoré   meritórne   prejednané   neboli   z   dôvodu   neprítomnosti   niektorého z účastníkov. Dňa 30. 03. 2010 sa uskutočnilo meritórne pojednávanie kedy bol vypočutý odporca   v   3.   a   4.   rade.   Pojednávanie   bolo   odročené   za   účelom   poskytnutia   lehoty na mimosúdne doriešenie predmetu sporu. Vzhľadom na to, že odporca v 3. rade prestal preberať   zásielky,   navrhovatelia   podaním   zo   dňa   21.   06.   2010   žiadali,   aby   mu   bol ustanovený opatrovník na zastupovanie v konaní, keďže jeho právne zastúpenie udelené advokátovi odvolal. Na pojednávaní dňa 09. 08. 2010 vychádzajúc z prednesov účastníkov došlo k jeho odročeniu a nariadeniu miestnej ohliadky, ktorá sa konala dňa 08. 09. 2010. Ďalší   termín   pojednávania   bol   určený   na   deň   22.   11.   2010,   14.   01.   2011,   ktoré sa neuskutočnili pre neprítomnosť účastníkov konania. Dňa 23. 03. 2011 si súd zadovážil vkladové spisy V 5357/10 a V 110/11. Navrhovatelia v 5. a 6. rade podaním došlým súdu 07. 04.   2011   žiadali   o   vydanie   predbežného   opatrenia   a   zároveň   o   zámenu   odporcov v 1. a 2. rade. O zmene účastníkov súd rozhodol uznesením zo dňa 13. 04. 2011, ďalším uznesením z toho istého dňa vyzval navrhovateľa v 5. rade na odstránenie vád podaného návrhu   na   nariadenie   predbežného   opatrenia.   Navrhovateľ   v   5.   rade   zaslal   doplnenie návrhu dňa 21. 04. 2011 vrátane pripojených dokladov. Navrhovatelia v 1. a 2. rade dňa 26. 04. 2011 doručili doplnený návrh na vydanie predbežného opatrenia. Okrem toho dňa 26.   04.   2011   doručovali   navrhovatelia   v   2.   a   3.   rade   osobitný   návrh   na   vydanie predbežného   opatrenia.   Vzhľadom   na to,   že v   rámci   zmeny   účastníkov bol do konania pribratý ako odporca v 1. rade občan USA, konajúci sudca dňa 21. 06. 2011 požiadal ministerstvo o poskytnutie informácie o doručovanie písomností občanovi USA s pobytom v USA. Odpoveď na výzvu súdu súd obdržal 25. 07. 2011. Navrhované predbežné opatrenie navrhovateľa v 5. rade súd odmietol uznesením zo dňa 15. 11. 2011, ďalším uznesením z toho istého dňa, vyzval navrhovateľov v 3. a 4. rade na doplnenie návrhu na predbežné opatrenie,   okrem   toho   samostatným   uznesením   pribral   do   konania   tlmočníka   z   jazyka anglického. Dňa 16. 11. 2011 súd návrh odporcu v 4. rade na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a dňa 18. 11. 2011 rozhodol o zamietnutí návrhu odporcu v 4. rade na ustanovenie opatrovníka pre odporcu v 1. rade. Dňa 07. 12. 2011 doručili do spisu navrhovatelia v 3. a 4. rade doplnenie návrhu na vydanie predbežného opatrenia, dňa 09. 12. 2011 doručil odporca v 4. rade odvolanie voči zamietajúcemu uzneseniu z čl. 558 a tým   istým   dňom   voči   uzneseniu   z   čl.   564.   Tým   istým   dňom   bolo   do   spisu   doručené odvolanie   navrhovateľov   v   5.   a   6   rade   voči   uzneseniu   z   čl.   558,   uvedení   odporcovia dňa 12. 12.   2011 doručili do spisu odvolanie voči uzneseniu z čl. 552. Konajúci sudca úpravou zo dňa 20. 12. 2011 doručil listiny tlmočníčke za účelom ich prekladu. Tlmočníčka dňa 30. 01. 2012 súdu vrátila obdržané listiny s tým, že zo zdravotných dôvodov nie je schopná vykonať požadované úkony. Vzhľadom na uvedené súd uznesením zo dňa 16. 04. 2012 pribral do konania nového tlmočníka a prekladateľa. Po správoplatnení uznesenia dňa   23. 05. 2012   boli   tlmočníkovi   doručené   listiny   za   účelom   ich   pretlmočenia. Navrhovatelia v 5. a 6. rade dňa 25. 06. 2012 súdu oznámili, že podaný návrh vo vzťahu k odporkyni H. J. berú späť. Na výzvu súdu navrhovatelia v 1. až v 4. rade žiadali, aby súd vzhľadom na zmenu vlastníctva pripustil zmenu účastníkov na strane odporcu v 7. rade. Vzhľadom na rozporné podania navrhovateľov ohľadom odporkyne H. J. boli opätovne vyzvaní prostredníctvom právnej zástupkyne na oznámenie a označenie mena, priezviska a adresy bydliska osôb, ktoré majú do konania vstúpiť na miesto odporkyne H. J. Zároveň tou   istou   úpravou   zo   dňa   06. 08. 2012   bol vyzvaný   tlmočník   na   oznámenie   dátumu predloženia   prekladu   požadovaných   dokladov.   Následne   bol   tlmočník   úpravou   zo   dňa 12. 09. 2012   vyzvaný   na   predloženie   prekladu.   Pretlmočené   doklady   tlmočník   predložil súdu   24. 09. 2012.   Dňa   30. 10. 2012   navrhovatelia   v   5.   a 6.   rade   písomne   požiadali   o vydanie predbežného opatrenia, resp. oznámenie, čo bráni tomu, že o ňom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Úpravou zo dňa 31. 10. 2012 im konajúci sudca oznámil, že nakoľko sa spis nachádza na Ústavnom súde a z toho dôvodu sa nedá rozhodnúť o predbežnom opatrení. Predmetný   spis   na   základe   predchádzajúcej   žiadosti   Ústavný   súd   prevzal   24. 09. 2012 a vrátil   ho   na   tunajší   súd   02. 11. 2012.   Potom   ako sudca   urobil   úpravu   v   spise   dňom 31. 10. 2012, asistentka senátu ju realizovala 06. 11. 2012 a doručený spis nebol sudcovi predložený, keďže bol zasielaný k Spr 1554/12, sa stalo, že napriek tomu, že spis sa už nachádzal na súde Vám bola odoslaná odpoveď o tom, že spis na súde nie je. Ďalej dňa 30. 10. 2012 navrhovatelia v 5 a 6 rade doručovali do spisu jednak žiadosť na vykonanie dôkazov,   na   vydanie   predbežného   opatrenia   a urýchlené   konanie,   a   okrem   toho   návrh na ustanovenie   opatrovníka   pre   odporcu   v   1.   rade.   Dňa   12. 11. 2012   konajúci   sudca rozhodol o priznaní odmeny pre tlmočníka a prekladateľa a dňa 12. 11. 2012 uložil doručiť pretlmočené doklady odporcovi v 1. rade. Táto jeho úprava bola realizovaná 26. 11. 2012. Dňa 04. 12. 2012 doručil navrhovateľ v 5. rade písomnú sťažnosť na nečinnosť súdu, ktorá bola riešená odpoveďou pod Spr 1578/12 a 1579/12. Konajúci sudca uznesením zo dňa 01. 02. 2013   návrh   navrhovateľov   v   3.   a   4.   rade   o   nariadenie   predbežného   opatrenia zamietol.   Zásielky   zasielané   navrhovateľom   v 3. a 4.   rade   sa   vrátili   stým,   že   adresát je neznámy, preto bol robený dotaz na Mestský úrad Š. o oznámenie adresy ich pobytu, boli zistený príbuzný, na ktorých bol robený dotaz dňa 16. 04. 2013. Okrem toho oznámením zo dňa 18. 04. 2013 bolo reagované na písomný dotaz Mgr. M. H., ktorá v konaní zastupuje navrhovateľov. Na výzvu súdu príbuzní navrhovateľov v 3. a 4. rade reagovali oznámením došlým 24. 04. 2013.

V   predmetnej   veci   sa   nevyskytli   žiadne   prekážky   postupu   konania   podľa   §   107 a nasl. O. s. p.

Mám za to, že potom ako v predmetnej veci Krajský súd Nitra zrušil prvostupňové rozhodnutie,   boli   všetky   úkony   zo   strany   tunajšieho   súdu   vykonávané   bez   prieťahov. Navrhovatelia svoje procesné podania doručované osobne a zväčša osobitne súdu a napriek tomu, že sú všetci v konaní zastúpení jedným právnym zástupcom, spôsobili prieťahy tým, že tieto ich podania, ktoré boli síce obsahovo rozsiahle, ale boli podávané nekvalifikovane, nejasne, nepresne, čo v konečnom dôsledku spôsobilo, že zo strany konajúceho sudcu bolo potrebné odstraňovať zakaždým vady týchto podaní.“

Rovnaké   skutočnosti,   ako   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   čo   sa   týka chronológie   procesných   úkonov,   zistil   aj   ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti,   vyjadrení účastníkov konania a obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený na previerku 14. mája 2013.

K   stanovisku   okresného   súdu   zaslal   vyjadrenie   právny   zástupca   sťažovateľky z 25. mája 2013,   v   ktorom   podrobne   opísal   jednotlivé   úkony   súdu   z   hľadiska   ich efektívnosti a vyjadril súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tiež   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v   súlade   s   ktorou   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   súdu   a   sudcu   vychádza   z   §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (obdobne   IV.   ÚS   117/04 a III. ÚS 142/08).

1. V otázke posúdenia právnej a faktickej zložitosti veci sa ústavný súd stotožnil s názorom   ústavného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV.   ÚS   50/2012,   ktorý konštatoval,   že   spory   o   určenie   práva   zodpovedajúceho   vecnému   bremenu   viažucemu sa na nehnuteľnosť patria do bežnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a zároveň pripustil určitú mieru faktickej zložitosti namietaného konania, avšak uvedená skutočnosť nemôže   okresný   súd   zbaviť   zodpovednosti   za   stav,   v   akom   sa   namietané   konanie nachádzalo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu, preto týmto kritériom sa už ústavný súd opätovne nezaoberal.

2. Čo sa týka správania sťažovateľky ako účastníka konania v procesnom postavení odporkyne   vo   4.   rade,   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   v   doterajšom   priebehu konania poskytovala primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagovala včas.

Napokon aj pri hodnotení postupu okresného súdu sa ústavný súd v zásade stotožňuje so závermi štvrtého senátu vyjadrenými v náleze sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012, ktorý už raz konštatoval, že postup okresného súdu v namietanom konaní bol poznačený najmä   neefektívnosťou,   ako   aj   nesústredenosťou.   Keďže   podrobné   dôvody   neefektívnej práce a nesústredenej činnosti okresného súdu sú tomuto súdu a aj sťažovateľke dobre známe, preto sa nimi už ústavný súd opätovne v podrobnostiach nezaoberal, ale zároveň nemohol   akceptovať   vyjadrenie   okresného   súdu,   že   okresný   súd   v   danej   veci   konal bez prieťahov.

Pokiaľ   ide   o   postup   okresného   súdu   po   vrátení   súdneho   spisu   okresnému   súdu 2. februára 2012 v súvislosti s v poradí prvým nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012, tak tento bol poznačený naďalej pretrvávajúcou neefektívnou činnosťou okresného súdu, pretože okresný súd pribral do konania nového tlmočníka uznesením zo 16. apríla 2012, ktorému písomnosti určené na preklad doručil 23. mája 2012. Tlmočník predložil okresnému súdu požadovaný preklad písomností až 24. septembra 2012, čo je v kontexte už existujúceho nálezu neprimeraná doba. Následne bol spis opätovne doručený ústavnému súdu   v súvislosti s konaním o ďalšej   sťažnosti   účastníkov konania, ktorého výsledkom bol ďalší v poradí druhý nález sp. zn. III. ÚS 383/2012 z 23. októbra 2012. Ústavný súd vrátil   súdny   spis   okresnému   súdu   2.   novembra   2012.   Okresný   súd   okrem   doručovania pretlmočených   dokladov   do   predloženia   súdneho   spisu   ústavnému   súdu   v   súvislosti s prerokovávanou   sťažnosťou   z   24.   mája   2013   urobil   len   jeden   relevantný   úkon, keď rozhodol o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia uznesením z 1. februára 2013.

K   tomu   je   potrebné   opätovne   zdôrazniť,   že   občianske   súdne   konanie,   ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako to je v danej veci, možno už len   na   základe   jeho   posúdenia   v   celku   považovať   za   nezlučiteľné   s   imperatívom ustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ako   aj   čl.   6   ods.   1   dohovoru   (obdobne   napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, IV. ÚS 251/05).

Ústavný   súd   preto   vychádzajúc   z   uvedeného   vyslovil,   že   doterajším   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 129/2004 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal   [podobne   aj   §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde].   Ústavný   súd však okresnému súdu neprikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C/129/2004 konal bez zbytočných   prieťahov,   pretože   táto   povinnosť   mu   už   bola   uložená   nálezom sp. zn. IV. ÚS 50/2012 z 10. mája 2012.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka žiadala aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodov pretrvávajúcej právnej neistoty.

Vzhľadom   na   neefektívny   a   nesústredený   postup   okresného   súdu,   doterajšiu dĺžku konania   a   povahu   veci,   ako   aj   právne   postavenie   sťažovateľky   z   hľadiska   toho, „čo je v hre“,   a   potenciálneho   dopadu   na   jej   práva   považoval   ústavný   súd   priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľke v sume 2 000 € za primerané podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli v dôsledku   jej   právneho   zastúpenia   v   konaní   vedenom   ústavným   súdom   advokátom JUDr. Ing. K. K. Sťažovateľka si najprv v bode 3 petitu sťažnosti uplatnila trovy v sume 275,64 € a v stanovisku z 25. mája 2013 v sume 413,91 € za tri úkony právnej služby.Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania za tri úkony právnej služby vykonané   v   roku   2013   (príprava   a   prevzatie   veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti, vyjadrenie vo veci samej) v zmysle § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2012   v   sume   781   €   a   odmena   za   jeden   úkon právnych služieb je 130,16 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za tri úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2013, spolu náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 413,91 €.

Keďže   náhrada   trov   konania   uplatnená   sťažovateľkou   nepresahuje   sumu, ktorú vypočítal   ústavný   súd,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov   konania v uplatnenej sume 413,91 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2013