znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 118/09-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. júna 2009 v senáte zloženom   z predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Jána   Auxta prerokoval sťažnosť Ž. F., K., zastúpenej advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/319/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ž. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/319/2003   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu Košice   I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   24   C/319/2003 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ž. F.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice I   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Ž. F. trovy právneho zastúpenia v sume 289,74 € (slovom dvestoosemdesiatdeväť eur a sedemdesiatštyri centov) na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   118/09-12 z 28. apríla   2009   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ž.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľka“) pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 24 C/319/2003.

Sťažovateľka   vo   svojom   podaní   okrem   iného   uvádza: „Ako   odporca   v kauze o určenie   neplatnosti   vydedenia   a o neplatnosť   závetu   (§ 175   OSP,   § 476-480   OZ) k č. k.: 24 C/319/2003, vedenej na OS Košice I. som sa do dnešného dňa nedočkala súdneho rozhodnutia. Vlastná žaloba na uvedený súd bola podaná ešte 18. 9. 2003 no a vyjadrenie odporcov   k návrhu   na   začatie   konania   o určenie   neplatnosti   vydedenia   a o neplatnosť závetu k č. k.: 24 C/319/2003 bolo vybavené v požadovanej lehote ešte dňa 21. 4. 2004, avšak   odvtedy   do   dnešného   dňa   súd   prvého   stupňa   nerozhodol,   čím   mne   ako   dedičovi zo závetu   a odporcom   každodenne   vzniká   na   dotknutej   nehnuteľnosti   značná   majetková ujma.“

V sťažnosti,   ako   aj   v jej   doplnení   sťažovateľka   uviedla,   že   sťažnosťou z 21. augusta 2007 adresovanou predsedovi okresného súdu namietala prieťahy v konaní. V odpovedi na sťažnosť sp. zn. Spr 89/07 z 20. septembra 2007 jej predseda okresného súdu po prešetrení oznámil, že sťažnosť kvalifikoval ako bezdôvodnú.

V doplnení   podania   sťažovateľka   ďalej   uvádza: „Chcem   uviesť,   že   prieťahy v súdnom   konaní   vo   mne   vyvolávajú   psychický   stav   neistoty,   bezprávia   a nervozitu. Mne ako aj   ostatným   odporcom   vznikajú   každodenne   náklady   spojené   s nehnuteľnosťou, ktorá je predmetom sporu. Tiež pociťujem pesimizmus, že v daných podmienkach, kedy prvé pojednávanie bolo vytýčené po takmer troch rokoch a po uskutočnených pojednávaniach nenastal vo veci žiaden posun sa rozhodnutia nemusím dožiť.“

Podľa   sťažovateľky   súdne   konanie   vedené   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn. 24 C/319/2003 prebieha od roku 2003 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje jej právnu neistotu.

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 150 000 Sk odôvodnila tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/319/2003 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, prikázal   mu   vo   veci   konať bez zbytočných   prieťahov   a zaplatiť jej   primerané   finančné zadosťučinenie v sume 150 000 Sk (4 979,09 €), ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedom,   listom   z 27.   mája 2009   sp.   zn.   1   SprV/231/2009,   v ktorom sa uvádza:

„Sťažovateľka   vystupuje   v   konaní   ako   žalovaná   v   1.   rade.   Predmetom   konania je určenie   neplatnosti   dôvodov   vydedenia   uvedených   v   listine   o   vydedení   a   určenie neplatnosti závetu, zanechaných poručiteľom M. F.

Konanie   začalo   doručením   žalobného   návrhu   tunajšiemu   súdu   dňa   18.   9.   2003. Vec bola pridelená zákonnému sudcovi, JUDr. Z. S.

Pokusy o pripojenie súvisiaceho dedičského spisu sp. zn. 23D/380/2002 z 20. 11. 2003 a z 24. 11. 2003 boli neúspešné z dôvodu pripojenia žiadaného spisu k inému súdnemu spisu, ktorý sa nachádzal na odvolacom súde.

Súd 27. 11. 2003 vyzval žalobcov v 1. až v 11. rade na zaplatenie súdneho poplatku z návrhu na začatie konania. Dňa 26. 1. 2004 ich vyzval na zaplatenie doplatku súdneho poplatku z návrhu na začatie konania.

V rámci prípravy pojednávania v súlade s ust. § 114 O. s. p. súd doručil účastníkom uznesenie   s   procesnými   poučeniami,   žalovaným   zároveň   doručil   žalobu,   aby   sa   k   nej vyjadrili v lehote 30 dní.

Dňa 25. 6. 2004 súd pripojil k spisu sp. zn. 24 C/319/2003 súvisiaci dedičský spis sp. zn. 23D/380/2002.

Žalobcovia dňa 19. 11. 2004 rozšírili žalobný návrh o 4 žalobcov.

Vec bola dňa 26. 1. 2005 pridelená inému zákonnému sudcovi, Mgr. E. K.

Súd   dňa   10.   3.   2005   písomne   oznámil   účastníkom   predpokladaný   termín pojednávania vo veci.

Vec bola dňa 2. 5. 2005 pridelená inému zákonnému sudcovi, Mgr. Z. Č.

Súd dňa 31. 5. 2005 vyzval žalobcov v 12. až 15. rade, či súhlasia s pristúpením do konania na strane žalobcov.

Dňa   3.   2.   2006   súd   odoslal   vyjadrenia   žalobcov   k   žalobnému   návrhu   právnej zástupkyni   žalobcov   v   1.   až   v   11.   rade,   žalobcom   v   12.   až   15.   rade,   ktorým   doručil aj uznesenie   s   procesnými   poučeniami   v   zmysle   ust.   §   115a   O.   s.   p.   Splnomocnenej zástupkyni žalovaných v 1. a 2. rade odoslal písomné podanie žalobcov v 1. až 11. rade o rozšírení okruhu účastníkov.

Prvé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 13. 3. 2006. Druhé pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 15. 5. 2006.

Súd dňa 18. 5. 2006 písomne vyzval MUDr. H., ktorá bola ošetrujúcou lekárkou poručiteľa pred jeho smrťou, na zaslanie výpisu zo zdravotnej dokumentácie nebohého. Tretie pojednávanie bolo bez prejednania veci dňa 9. 10. 2006 odročené na návrh žalobcov v 1., 2., 4. až 10. rade, ktorí nesúhlasili s prejednaním veci bez ich právnej zástupkyne napriek tomu, že neprítomná právna zástupkyňa bola na pojednávaní zastúpená inou advokátkou na základe plnej moci.

Štvrté pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 13.   11.   2006.   Po vypočutí troch svedkov   súd   odročil   pojednávanie   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania.

Uznesením č. k. 24 C 319/2003-133 zo 4. 12. 2006 súd nariadil znalecké dokazovanie PhDr.   I.   G.,   znalcom   z odboru   písmoznalectvo,   z odvetvia   ručné   písmo.   Znalec   listom z 15. 1. 2007 oznámil súdu, že je pracovne zaneprázdnený a že na zadanom znaleckom posudku môže reálne začať pracovať až v apríli 2007, resp. v máji 2007. Dovtedy žiadal zadováženie originálov listín nevyhnutných pre vypracovanie znaleckého posudku. Uznesením   č.   k.   24   C   319/2003-148   z   12.   2.   2007   súd   zmenil   uznesenie č. k. 24 C 319/2003-133 zo 4. 12. 2006 tak, že nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru   písmoznalectvo,   z   odvetvia   ručné   písmo,   a   vypracovaním   znaleckého   posudku poveril PhDr. D. G. Aj tento znalec listom z 1. 3. 2007 oznámil súdu, že zadaný znalecký posudok nemôže vypracovať, nakoľko bol ustanovený do funkcie riaditeľa Ústavu na výkon väzby Prešov a že pri plnení služobných úloh nebude môcť vykonať znalecký úkon riadne a včas.

Uznesením   č.   k.   24   C   319/2003-152   zo   16.   3.   2007   súd   zmenil   uznesenie č.   k.   24 C 319/2003-148 z 12.   2.   2007   tak,   že nariadil   znalecké   dokazovanie   znalcom z odboru   písmoznalectvo,   z   odvetvia   ručné   písmo,   a   vypracovaním   znaleckého   posudku opätovne   poveril   PhDr.   I.   G.   Znalec   listom   z   27.   3.   2007   oznámil   súdu,   že z dôvodu pracovnej   zaneprázdnenosti   bude   môcť   začať   s prácami   na   zadanom   znaleckom   úkone najskôr   v   septembri   2007.   Zároveň   žiadal,   aby   mu   súd   zaslal   preddavok   na   trovy znaleckého dokazovania vo výške 5.000,- Sk.

Súd uznesením č. k. 24 C 319/2003-158 z 31. 8. 2007 uložil žalobcom v 1. až 15. rade zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v celkovej sume 5.000,- Sk.

Súd dňa 6. 9. 2007 písomne vyzval žalobcov v 12. až v 15. rade, právnu zástupkyňu žalobcov v 1.   až 11. rade a splnomocnenú zástupkyňu žalovaných, aby súdu predložili čo najviac autentických podpisov nebohého z posledného obdobia jeho života, napr. výpisy z kvintačných lístkov pri preberaní dôchodku, a aby odpovedali na súdom položené otázky týkajúce sa osoby poručiteľa.

Súd platobným poukazom z 1. 10. 2007 dal pokyn učtárni, aby znalcovi PhDr. I. G. vyplatila účastníkmi zložený preddavok na znalecké dokazovanie v sume 5.000,- Sk.

Súd dňa 2. 10. 2007 písomne požiadal notára povereného úkonmi súdneho komisára v dedičskom   konaní   po   poručiteľovi   M.   F.   a   Sociálnu   poisťovňu   o   zaslanie   originálov požadovaných listín.

Vec bola dňa 9. 1. 2008 pridelená inému zákonnému sudcovi, JUDr. M. M. Súdny spis bol znalcovi doručený dňa 14. 1. 2008 za účelom podania znaleckého posudku.

Súd   dňa   21.   2.   2008   vyzval   znalca   na   predloženie   ďalších   dvoch   vyhotovení znaleckého   posudku,   ktorý   bol   súdu   doručený   dňa   13.   2.   2008   v   piatich   exemplároch, namiesto požadovaných siedmich.

Súd dňa 5. 3. 2008 zaslal žalobcom v 12., 13., 14. a 15. rade a právnym zástupcom ostatných účastníkov znalecký posudok, aby sa k nemu vyjadrili.

Uznesením č. k. 24 C/319/2003-229 z 24. 4. 2008 súd priznal znalcovi PhDr. I. G. znalečné za podaný znalecký posudok.

Súd dňa 8. 9. 2008 vyzval žalobcov v 12. až 15. rade, právneho zástupcu žalobcov v 1., 8. a 9. rade, právnu zástupkyňu žalobcov v 2. až 7., 10. a 11. rade, aby sa vyjadrili k doručenému znaleckému posudku, keďže tak neučinili, a aby oznámili súdu, či majú ďalšie návrhy na dokazovanie vo veci.

Vec bola dňa 14. 1. 2009 pridelená inému zákonnému sudcovi, Mgr. Z. Č.

Piate pojednávanie bolo dňa 19. 1. 2009 odročené bez prejednania veci z dôvodu, že nebolo doručené   predvolanie   na   pojednávanie   žalobcom   v   10.   a   11.   rade,   t.   j.   aby   nedošlo k odňatiu ich ústavného práva na verejné prerokovanie veci v ich prítomnosti.

Šieste pojednávanie bolo dňa 9. 2. 2009 odročené z dôvodu, že nebolo vykázané doručenie   predvolania   na   pojednávanie   žalobkyni   v   12.   rade,   a   súd   nemohol   porušiť jej ústavné právo na verejné prerokovanie veci v jej prítomnosti.

Siedme pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 16. 3. 2009, na ktorom súd vypočul troch svedkov.

Osme pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 23. 4. 2009, na ktorom bol vypočutý jeden svedok.

Súd dňa 4. 5. 2009 písomne vyzval Poštu K. na oznámenie základných osobných údajov jej zamestnankyne p. K., ktorú súd potrebuje vypočuť ako svedka. V ten istý deň súd vyzval   Zariadenie   opatrovateľskej   služby   v K.   ako aj Vysokošpecializovaný   ústav geriatrický sv. Lukáša v K., aby súdu zaslali dokumentáciu týkajúcu sa neb. M. F. a aby odpovedali na súdom položené otázky. Súd zároveň vyzval právneho zástupcu žalobcov v 1., 3., 8. až 10. rade na predloženie potvrdenia Sociálnej poisťovne, na ktoré sa žalobca v 8. rade odvolával vo svojom podaní z 9. 4. 2009.

Uznesením č. k. 24 C 319/2003-344 z 23. 4. 2009 súd priznal svedočné svedkyni Ž. F. za účasť na pojednávaní dňa 9. 2. 2009 a 16. 3. 2009.

Po   právnej   stránke   vec   nie   je   náročná.   Je   však   náročná   po   stránke   skutkovej, nakoľko   predmetom   konania   je   určenie   neplatnosti   závetu   ako   aj   určenie   neplatnosti dôvodov   vydedenia.   Na   objektívne   zistenie   skutkového   stavu   bolo   potrebné   nariadiť znalecké   dokazovanie.   Pre   pracovnú   vyťaženosť   ustanovených   znalcov   súd   bol   nútený dvakrát zmeniť svoje rozhodnutie o nariadení znaleckého dokazovania. Súd si musel sám zadovážiť listiny, ktoré nemohli predložiť účastníci konania, napr. originál závetu a listiny o vydedení,   výpisy   z   dokumentácie   týkajúce   sa   poručiteľa,   originály   kvintačných   listov poberateľa dôchodku a pod. Konanie má 17 účastníkov. Súd odročil dve pojednávania bez prejednania veci z dôvodu, že musel rešpektovať ústavné právo tých účastníkov konania, ktorým   nebolo   doručené   predvolanie   na   pojednávanie,   na   verejné   prerokovanie   veci v ich prítomnosti. Jedno pojednávanie súd odročil na žiadosť prítomných žalobcov v 1., 2., 4. až 10. rade, ktorí nesúhlasili s prejednaním veci bez ich právnej zástupkyne napriek tomu, že tá sa dala zastúpiť inou advokátkou na základe plnej moci, ktorá na pojednávaní bola prítomná. Tieto skutočnosti a tiež viacnásobná zmena v osobe zákonného sudcu značne prispeli k predĺženiu konania.

Predseda okresného súdu v podaní z 27. mája 2009 uviedol, že netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   v podaní   z 5.   júna   2009   uviedla,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci)   v posudzovanom   konaní   a jeho   význam pre sťažovateľku.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 24   C/319/2003   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný súd dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 24 C/319/2003 je určenie   neplatnosti   dôvodov   vydedenia   uvedených   v   listine   o   vydedení   a   určenie neplatnosti   závetu,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov, a vec   z právneho   a skutkového   hľadiska   nevykazuje   znaky   náročnosti.   Ústavný   súd vychádzajúc z doterajšej   dĺžky   konania, jeho   priebehu   a dosiaľ   dosiahnutých   výsledkov konštatuje,   že nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   zdôvodňovali   priebeh   konania   jeho zložitosťou.   V konaní   však   vystupuje   17   účastníkov   a vo   veci   bolo   potrebné   vykonať aj znalecké dokazovanie, čo prispelo k celkovej dĺžke konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného   súdu   v posudzovanej   veci,   a to   nielen   z hľadiska   sťažovateľkou   namietaných (označených)   období,   ale   aj   z hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru   veci   vyplýva,   že   18.   septembra   2003 bol   na   okresnom   súde   podaný žalobný návrh na určenie neplatnosti dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení a určenie neplatnosti závetu. Prvé pojednávanie sa uskutočnilo 13. marca 2006.

Ústavný súd zistil, že v tomto súdnom konaní došlo k nečinnosti okresného súdu. Nečinnosť okresného súdu bola zistená od 25. júna 2004, keď okresný súd pripojil súvisiace dedičské   spisy, do 31. mája 2005, keď okresný súd vyzval žalobcov v 12. až 15. rade na vyjadrenie súhlasu s pristúpením do konania (nečinnosť okresného súdu 11 mesiacov). Ďalej bola nečinnosť okresného súdu zistená od 31. mája 2005, keď okresný súd vyzval žalobcov v 12. až 15. rade na vyjadrenie súhlasu s pristúpením do konania, do 3. februára 2006, keď okresný súd odoslal vyjadrenia žalobcov k žalobnému návrhu právnej zástupkyni (nečinnosť   okresného   súdu 8   mesiacov).   Celková   nečinnosť   okresného   súdu   je   1 rok a 7 mesiacov.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä   s prihliadnutím   na   doterajšiu   dobu   konania   a na   skutočnosť,   že   konanie na okresnom súde začalo ešte v roku 2003, konštatuje, že celková dĺžka konania – takmer 6 rokov – nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke konania bez zbytočných prieťahov,   ako   to   vyžaduje   čl.   48   ods.   2   ústavy. Prvé   pojednávanie   sa   uskutočnilo až 13. marca   2006.   Uvedené   okolnosti   sú   dostatočné   na   to,   aby   oprávnili   ústavný   súd k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľky   nebola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov. Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/319/2003 bolo   porušené   základné   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C/319/2003   konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých   dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume   150   000   Sk   (4 979,09   €)   voči   okresnému   súdu   poukazujúc   najmä   na   celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o určenie neplatnosti dôvodov vydedenia uvedených v listine o vydedení a určenie neplatnosti závetu, ktoré nie je právoplatne skončené ani po 6 rokoch. U sťažovateľky oprávnene takýto postup okresného súdu vyvoláva stav právnej neistoty. Vychádzajúc z tohto pohľadu na pozíciu sťažovateľky, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základného práva sťažovateľky, ako aj z konkrétnych okolností tohto prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1 500   €, ktoré je okresný   súd   povinný   zaplatiť   v súlade   s výrokom   tohto   nálezu   sťažovateľke, je primeraným zadosťučinením spojeným s porušením označených práv sťažovateľky. Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si podaním z 5. júna 2009 uplatnila trovy konania v sume 289,74 €.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €.

Za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2009   (príprava   a prevzatie   veci a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   patrí   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál po 6,95   €.   Spolu   s 19   %   DPH   predstavuje   zákonný   nárok   na   trovy   v sume   292,38   €. Keďže sťažovateľkou   uplatnené   trovy   konania   nepresahujú   uvedenú   sumu,   ústavný   súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov v ňou požadovanej sume 289,74 €. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľky.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júna 2009