znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 118/08-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   D.   B.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, základného práva podľa čl. 48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva podľa   čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 527/06, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a listom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. D. B.   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. januára 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných   práv podľa   čl.   46   ods.   1   a čl.   48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len „ústava“)   a   práva   podľa   čl.   6   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 527/06, ako aj práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru postupom   a listom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálna prokuratúra“) č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva: „Sťažovateľ   žiada   o ustanovenie   advokáta   na   konanie   pred   ústavným   súdom z dôvodov už všeobecne známych, je plne invalidný od 09. 09. 2003, bez príjmov od mája 2006, nemá možnosť zárobku a má majetok na príťaž (...).

I. A. Sťažovateľ podal žalobu dna 11. 02. 2004 proti štátu Slovenska republika v zastúpení prezidentom SR, na Okresnom súde Bratislava I, zákonnou sudkyňou sa stala JUDr. E. T.

I.   B.   Zákonná   sudkyňa   je   členkou   KOMANDA   SUDCOV,   ktoré   akýmkoľvek spôsobom marí práva sťažovateľa. Tak aj začala konať KEĎ V ROZPORE SO ZÁKONOM POŽADOVALA SÚDNE POPLATKY (...).

Súd dňa 06. 06. 2005 po zbytočných prieťahoch oslobodil sťažovateľa od poplatkov, aj keď   to   vyplývalo   zo   zákona   a   v   tejto   veci   konal   len   ako   obštruktívne   za   účelom spôsobovať zbytočné prieťahy.

I. C. Sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní dňa 10. 10. 2005. Sťažnosť zostala bez reakcie a prieťahy neboli odstránené.

Až po ďalších prieťahoch predseda súdu uznal sťažnosť za dôvodnú listom zo dňa 21. 11. 2005. Keďže prieťahy pokračovali sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 30. 11. 2005. Vo veci ústavnej sťažnosti súd konal pod sp. zn.: II. ÚS 15/06-6, ale prieťahy neuznal dostatočne dlhé a sťažnosť odmietol, inak povedané sťažnosť odbil uznesením zo dňa 09. 02. 2006, ktoré bolo sťažovateľovi DORUČENÉ AŽ PO ABSURDNÝCH PRIEŤAHOCH dňa 28. 06. 2006 !!!!!

Žiadam Ústavný súd, aby pripojil uvedený spis k tejto sťažnosti, sťažovateľ nemá peniaze na početne kópie.

I. D. OS Bratislava vydal uznesenie 14 C/200/04-70 dňa 26. 06. 2006, ktoré doručil až po brutálnych prieťahoch a po zákonnej lehote dňa 02. 11. 2006 s tým, že konanie zastavil. Sťažovateľ obratom podal odvolanie dňa 11. 11. 2006. Krajský súd Bratislava uznesením 2 Co/527/06-88 zo dňa 30. 03. 2007 opäť doručeného po brutálnych prieťahoch až   dňa   03.   07.   2007   a potvrdil   uznesenie   prvostupňového   súdu,   čím   rozhodol   chybne a úmyselne   chybne   -   pretože   prezident   má   spôsobilosť   byť   účastníkom   konania vtedy, ak je žalovaný štát SR a prezident vystupuje ako v zastúpení štátu, podľa zákona č. 58/1969 Zb.

I. E. Sťažovateľ podal žiadosť o MIMORIADNE DOVOLANIE na GP SR dňa 12. 10. 2007, ktoré bolo postúpené Krajskej prokuratúre Bratislava, ktorá v konaní Kc 230/07-9 podanie   zamietla. Proti   zamietnutiu   sťažovateľ   podal   sťažnosť,   ktorú   GP   SR   v   konaní VI/2   Pz   17/08-5   zamietla   -   odložila   dňa   15.   01.   2008. Prokurátor   pritom   ako   dôvod na odloženie   udáva,   že   mimoriadne   dovolanie   nie   je   prípustné   proti   rozhodnutiu   súdu, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania - § 243 ods. 2 písm. b !!!!!

Stačí si otvoriť Občiansky súdny poriadok § 243 f ods. 1 zistíme, že prokurátor zavádza sťažovateľa.

V konaní súdov došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 medzinárodného dohovoru, ktorým je SR viazaná.

Podľa § 243 f ods. 1 písm. a -mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu ak v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O. S. P. § 237 písm. f

-účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom !!!

Prokurátor GP SR sa pokúsil sťažovateľa oklamať !!!!!!! čím porušil sťažovateľovi právo na mimoriadne dovolanie flagrantným spôsobom - chcel ho odbiť. (...)

Sťažovateľ navrhuje petit : II. A. Okresný súd Bratislava I porušuje základne právo D. B. podľa čl. 46. ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 medzinárodného dohovoru;

Krajský súd Bratislava porušuje základné právo D. B. podľa čl. 48. ods. 1 Ústavy SR a čl. 13 - právo na účinný opravný prostriedok medzinárodného dohovoru;

Generálna   prokuratúra   SR   porušuje   základné   právo   D.   B.   podľa   čl.   13 medzinárodného   dohovoru   a   čl.   6   medzinárodného   dohovoru   -   právo   na   spravodlivé konanie.

II. B. Okresný súd Bratislava I, Krajský súd Bratislava a Generálna prokuratúra SR sú povinní zaplatiť primerané zadosťučinenie, každý vo výške 500.000.- Sk do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.

II. C. Ústavný súd SR zrušuje uznesenia v celom rozsahu OS BA I 14 C/200/04 -70 zo dňa 26. 06. 2006, uznesenie KS BA 2Co/527/06-88 zo dňa 30. 03. 2007 a odmietnutie VI/2 Pz 17/08-5 GP SR.

II. D.   Ústavný   súd   prikazuje   Okresnému   súdu   Bratislava   konať   bez   ďalších prieťahov.

II. E. Trovy advokáta a súdu zaplatí Okresný súd Bratislava I do 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a preskúmal ju zo všetkých hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Pri   prerokovaní   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal porušenie   svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, ako aj jeho uznesením z 26. júna 2006, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy.   Toto   ustanovenie   limituje   hranice právomoci ústavného   súdu   a   všeobecných   súdov   rozhodujúcich   v   občianskoprávnych a trestnoprávnych   veciach,   a to tým   spôsobom,   že   ochrany   základného   práva   a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný   súd   zistil,   že   o odvolaní   sťažovateľa   proti   namietanému   uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. marca 2007 tak, že   prvostupňové   rozhodnutie   potvrdil.   Z uvedeného   vyplýva,   že námietka   porušenia označených   práv sťažovateľa v podobe podaného odvolania proti rozhodnutiu a postupu okresného súdu   bola predmetom   rozhodovania krajského súdu.   V rámci tejto procedúry krajský súd ako súd odvolací rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmal a svoj právny názor vyjadril v uznesení z 30. marca 2007.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1   ústavy   nebol   príslušný   na   preskúmanie   uznesenia   okresného   súdu,   pretože preskúmanie   tohto   rozhodnutia   a postupu   na   základe   podaného   odvolania   patrilo do právomoci   krajského   súdu.   Keďže   pred   právomocou   ústavného   súdu   tu   ešte   stále existoval   iný   (krajský)   súd,   ktorý   bol   v prvom   rade   povolaný   poskytnúť   ochranu namietaným právam sťažovateľa, ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok právomoci   na   jej   prerokovanie   (obdobne   napr.   III.   ÚS   135/04,   IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, III. ÚS 290/06, III. ÚS 288/07).

2.   Pri   prerokovaní   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 200/2004, ako aj základného práva podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co 527/06, ústavný súd zistil, že konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 14 C 200/2004 bolo v spojení s uznesením krajského súdu č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. marca 2007 právoplatne zastavené 4. júla 2007. Konanie vedené krajským súdom pod sp. zn. 2 Co 527/06 bolo právoplatne skončené 4. júla 2007.

V tejto   časti   sťažovateľ   nepreukázal   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd, a preto ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

V tejto časti sťažnosti ústavný súd poukazuje na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej   o zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie.

3. Vo zvyšnej časti sťažnosti sťažovateľ namietal porušenie svojich práv podľa čl. 6 a čl.   13   dohovoru   postupom   a listom   generálnej   prokuratúry   č.   k.   VI/2   Pz   17/08-5 z 15. januára 2008, ktorým bol jeho opakovaný podnet na podanie mimoriadneho dovolania proti už označeným uzneseniam okresného súdu a krajského súdu odložený.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto Dohovorom boli porušené,   musí   mať   účinné   právne   prostriedky   nápravy   pred   národným   orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   podnetom z 12. októbra   2007   doručeným   generálnej   prokuratúre   toho   istého   dňa   sa   sťažovateľ domáhal   podania   mimoriadneho   dovolania   proti   uzneseniu   okresného   súdu č. k. 14 C 200/04-70 z 26. júna 2006 a proti uzneseniu krajského súdu č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. marca 2007. Sťažovateľ v podnete uviedol, že tým, že tieto súdy zastavili konanie, v ktorom sa domáhal náhrady nemajetkovej ujmy proti Slovenskej republike, a to z dôvodu, že neoznačil správne odporcu, mu odňali možnosť konať pred súdom, čím porušili ním označené práva.

Podnet sťažovateľa bol z generálnej prokuratúry odstúpený na vybavenie Krajskej prokuratúre v Bratislave (ďalej len „krajská prokuratúra“), ktorá naň reagovala podaním č. k. Kc 230/07-9 z 19. decembra 2007. Prokurátorka krajskej prokuratúry v ňom okrem iného konštatovala:

„Písomným podnetom z 12. 10. 2007 ste žiadali; aby generálny prokurátor podľa § 243e   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   O.   s.   p.)   podal   mimoriadne dovolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 200/04-70 z 26. 6. 2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. 3. 2007. Z   poverenia   generálneho   prokurátora   Slovenskej   republiky   som   na   základe uvedeného   podnetu   preskúmala   na   vec   sa   vzťahujúci   súdny   spis   Okresného   súdu Bratislava 1   a   zistila   som,   že   mimoriadne   dovolanie   proti   horeuvedeným   rozhodnutiam súdov nie je prípustné.

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 14 C 200/04-70 z 26. 6. 2006 v právnej veci navrhovateľa: MUDr. D. B. proti odporcovi: Slovenská republika v zastúpení prezidentom SR (...), o nemajetkovú ujmu vo výške 5 000 000,- Sk s príslušenstvom zastavil konanie podľa § 104 ods. 1 veta prvá O. s. p. a Krajský súd v Bratislave na Vaše odvolanie z 13. 11. 2006 uznesením č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. 3. 2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k. 14 C 200/04-70 z 26.6.2006 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 527/06-88 z 30. 3. 2007 nadobudlo právoplatnosť 4. 7. 2007.

Návrhom podaným na súd 11. 2. 2004 a doplneným na výzvu súdu 19. 3. 2004 ste žiadali, aby súd rozhodol, že prezident Slovenskej republiky je vinný za nespravodlivé udelenie   milosti,   čím   spôsobil   duševnú   ujmu   a   následnú   trvalú   zdravotnú   ujmu navrhovateľovi   a   znížil   ľudskú   dôstojnosť   navrhovateľa.   Zároveň   ste   žiadali,   aby   súd zaviazal odporcu zaplatiť Vám nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 5 000 000,- Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd zastavil konanie preto, že prezident Slovenskej republiky   nemá   procesnú   spôsobilosť   byť   účastníkom   konania   a   je   to   taký   nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť (§ 104 ods. 1 veta prvá O. s. p.). (...) Podľa § 243f ods. 2 písm. b) O. s. p. mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu   súdu,   ktorým   sa   rozhodlo   o   podmienkach   konania,   o   zastavení   alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania.

Zákon   mimoriadne   dovolanie   proti   rozhodnutiu   súdu,   ktorým   konanie   bolo zastavené, nepripúšťa. Bez toho, aby som sa bližšie vyjadrovala k zákonnosti predmetných rozhodnutí súdov, resp. k dôvodom, pre ktoré namietate ich zákonnosť, Váš podnet z 12. 10. 2007 preto odkladám. (...)“

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   nebol   spokojný   s vybavením   svojho   podnetu, 3. januára   2008   podal   proti   nemu „sťažnosť“, ktorú   adresoval   krajskej   prokuratúre. Keďže išlo o opakovaný podnet sťažovateľa, listom č. k. VI/2 Pz 17/08-5 z 15. januára 2008 naň reagoval prokurátor generálnej prokuratúry.

Z obsahu namietaného podania generálnej prokuratúry vyplýva: „Prostredníctvom   Krajskej   prokuratúry   v   Bratislave   nám   bol   doručený   Váš opakovaný podnet z 02. 01. 2008 smerujúci proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č. k.: 14 C 200/04 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.: 2 Co 527/06 z 30. 03. 2007.

Mimoriadne dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu súdu, ktorým sa rozhodlo o zastavení konania (§ 243f ods. 2, písm. b) Občianskeho súdneho poriadku).

Okresný súd uznesením č. k.: 14 C 20/04-70 z 26. 06. 2006 podľa ust. § 104 ods. 1 veta   prvá   Občianskeho   súdneho   poriadku   predmetné   konanie   zastavil.   Krajský   súd v Bratislave na Vaše odvolanie uznesením č. k.: 2 Co 527/06-88 z 30. 03. 2007 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

V intenciách vyššie uvedeného Váš opakovaný podnet odkladám.

Upozorňujem Vás, že na Vaše prípadné ďalšie podnety v tejto veci už prokuratúra nebude reagovať v zmysle § 34 ods. 2 zák. č. 153/2001 Z. z.“

Za zjavne neopodstatnenú považuje ústavný súd v súlade so svojou rozhodovacou činnosťou   (II. ÚS 201/03,   III.   ÚS   263/03,   IV.   ÚS   21/05,   II.   ÚS   98/06)   takú   sťažnosť, pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   nezistí   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie.

Sťažnosť sťažovateľa smeruje aj proti označenému oznámeniu a postupu generálnej prokuratúry, ktorým malo dôjsť k porušeniu uvedených práv, a to z dôvodu, že generálna prokuratúra nevyhovela jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania. Ústavný súd v tejto súvislosti   uvádza, že   na vyhovenie podnetu   na podanie mimoriadneho   dovolania nie je právny nárok, t. j. právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá takýto podnet podala, nevzniká   právo   na   jeho   akceptovanie a generálny prokurátor   nemá povinnosť   takémuto podnetu vyhovieť.

Aj vo svojej rozhodovacej činnosti už ústavný súd vyslovil, že oprávnenie na podanie mimoriadneho   dovolania   nemá   charakter   práva,   ktorému   je   poskytovaná   ústavnoprávna ochrana (I. ÚS 19/01, II. ÚS 176/03, IV. ÚS 21/05). Z toho dôvodu generálny prokurátor Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „generálny   prokurátor“)   nemôže   odložením   podnetu na podanie   mimoriadneho   dovolania,   t.   j.   jeho   neakceptovaním,   spôsobiť   porušenie základných práv sťažovateľa (napr. II. ÚS 14/04, III. ÚS 261/07, III. ÚS 317/07).

Predpoklady   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   sú   upravené   v   ustanoveniach § 243e a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Z týchto ustanovení možno bez akýchkoľvek pochybností   vyvodiť,   že   ide   o   mimoriadny   opravný   prostriedok,   využitie   ktorého   patrí iba generálnemu   prokurátorovi.   Citovaná   právna   norma   neukladá   povinnosť   (nevzniká právny nárok) vyhovieť každému podnetu. Voľná úvaha generálneho prokurátora o tom, či podá, alebo nepodá mimoriadne dovolanie, je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie mimoriadneho dovolania sú splnené.

V   namietanom   prípade   generálna   prokuratúra   podaním   č.   k.   VI/2   Pz   17/08-5 z 15. januára   2008   oznámila   sťažovateľovi,   z akého   dôvodu   nemožno   proti   uvedeným rozhodnutiam súdov podať mimoriadne dovolanie. Odôvodnenie svojho právneho názoru oprela   o príslušné   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Tým   bol   podľa   názoru ústavného súdu opakovaný podnet sťažovateľa riadne vybavený, čo v okolnostiach prípadu vylučuje   akúkoľvek   príčinnú   súvislosť   medzi   postupom   generálnej   prokuratúry a namietaným porušením práv podľa čl. 6 a čl. 13 dohovoru. Navyše vo vzťahu k právu na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru ústavný súd poznamenáva, že uvedené právo vzhľadom na jeho obsah a aj samotné označenie možno namietať len vo vzťahu k postupu alebo rozhodnutiu všeobecného súdu, nie však vo vzťahu k orgánu prokuratúry v súvislosti s vybavovaním podnetu sťažovateľa.

Z   týchto   dôvodov   bol   ústavný   súd   už po   predbežnom   prerokovaní   (§   25   ods.   1 zákona o ústavnom súde) nútený odmietnuť sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pre odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd už nerozhodoval o ďalších návrhoch uplatnených   v sťažnosti   ani   o   žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2008