znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 117/07-39

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedu   senátu   Jána Auxta a zo sudcov Sergeja Kohuta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti politickej strany S., so sídlom B., zastúpenej advokátom Mgr. M. L., P., pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného   súdu   Prievidza   sp.   zn.   11   C   174/2006   z   23. októbra 2006   na   neverejnom zasadnutí 24. septembra 2007 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo politickej strany S. na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   uznesením   Okresného   súdu   Prievidza   sp. zn.   11   C   174/2006 z 23. októbra 2006 p o r u š e n é   b o l o.

2. Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006 z r u š u j e   a prikazuje mu, aby vo veci konal a rozhodol.

3. Okresný súd Prievidza j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania politickej strane S. v sume 8 936 Sk (slovom osemtisícdeväťstotridsaťšesť slovenských korún) na účet jej právneho zástupcu Mgr. M. L., P., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. III. ÚS 117/07-20 z 15. mája 2007 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   na   konanie   sťažnosť   politickej   strany   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresného   súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006.

Z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z   pripojených   príloh   (vrátane   napádaného   uznesenia okresného   súdu   sp.   zn.   11 C 174/2006   z   23. októbra 2006)   vyplýva,   že   sťažovateľka sa v rámci   koalície   S.,   S.   a   S.   (ďalej   aj   „koalícia“)   uchádzala   o   účasť   vo   voľbách do Mestského   zastupiteľstva   v N.   (ďalej   len   „mestské   zastupiteľstvo“)   a   vo   voľbách primátora   mesta   N.   (ďalej   len   „primátor“),   ktoré   sa konali   2. decembra 2006.   V   súlade s § 16 ods. 2 a § 21 ods. 1 zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) sťažovateľka v rámci koalície doručila prostredníctvom riadne povereného splnomocnenca A. M. (ďalej len „splnomocnený zástupca koalície“), P., zapisovateľke mestskej volebnej komisie   v N.   (ďalej   len   „volebná   komisia“)   v   dvoch   rovnopisoch   kandidátne   listiny pre voľby   do   mestského   zastupiteľstva   a   pre   voľbu   primátora.   Kandidátne   listiny   boli podané riadne   a včas.   Napriek tomu   volebná komisia   svojím   rozhodnutím   z 12. októbra 2006 podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona o voľbách nezaregistrovala kandidáta koalície na primátora a rozhodnutím z 12. októbra 2006 podľa § 17 ods. 1 písm. g) zákona o voľbách nezaregistrovala kandidátov koalície na poslancov mestského zastupiteľstva.

Na základe rozhodnutí volebnej komisie z 12. októbra 2006 podali členovia koalície

-sťažovateľka ako navrhovateľ v 1. rade, S. ako navrhovateľ v 2. rade a S. ako navrhovateľ v 3. rade v zmysle § 17 ods. 4 zákona o voľbách a § 250zb ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) 19. októbra 2006 okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní   kandidátov   koalície   pre   voľby   poslancov   mestského   zastupiteľstva a kandidáta koalície pre voľby primátora.

Okresný súd po vykonaní dokazovania rozhodol uznesením sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006, ktorým návrh zamietol.

Sťažovateľka   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zo strany okresného súdu namietajúc:

„Ustanovenie § 250zb ods. 1 OSP a ustanovenie § 17 ods. 4 zákona o voľbách určuje zákonnú   trojdňovú   lehotu   na   podanie   návrhu   na   vydanie   rozhodnutia   o   registrácii kandidáta na súd. Dodržanie lehoty je jedným z objektívnych procesných predpokladov meritórneho   prerokovania   návrhu   (popri   všeobecných   procesných   podmienkach)   na vydanie rozhodnutia o registrácii kandidáta.

Okresný súd Prievidza uznesením z 23. 10. 2006 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 174/2006 zamietol návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidátov v zmysle § 250zb OSP zo dňa 19. 10. 2006, a to z dôvodu nedodržania zákonom stanovenej lehoty   na   podanie   takéhoto   návrhu.   Z   uvedeného   dôvodu,   keďže   mal   za   to,   že   nebola splnená jedna z procesných podmienok meritórneho prerokovania návrhu, sa súd otázkou zákonnosti rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2006 ani nezaoberal.

Sťažovateľ je presvedčený, že Okresný súd Prievidza svojím rozhodnutím - uznesením zo   dňa   23.   10.   2006,   vydaným   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   174/2006   porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

Porušenia   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   sa   Okresný   súd Prievidza dopustil tým, že bez toho, aby mal v konaní jednoznačne a mimo rozumných pochybností   preukázané   nedodržanie   lehoty   na   podanie   návrhu   na   začatie   konania, t. j. nesplnenie   objektívnej   procesnej   podmienky   konania   vo   veci   samej,   zamietol   návrh ako oneskorene   podaný.   Nakoľko   okresný   súd   sa   nesprávnosťou,   resp.   nezákonnosťou napadnutých rozhodnutí Mestskej volebnej komisie v N. o nezaregistrovaní kandidátnych listín   koalície   politických   strán   ani   nezaoberal,   sťažovateľovi   sa   znemožnilo   domáhať sa svojho základného práva na súdnu ochranu.“

Sťažovateľka   v   tejto   súvislosti   poukázala   na   nález   ústavného   súdu   sp. zn. III. ÚS 331/04   zo   16. marca 2005,   z   ktorého   okrem   iného   vyplýva,   že   všeobecný   súd má právo posúdiť a rozhodnúť otázku podania opravného prostriedku v zákonom stanovenej lehote, no s daným oprávnením je spojená aj jeho ústavná zodpovednosť, aby skutkové okolnosti   významné   pre   posúdenie   splnenia   alebo   nesplnenia   procesných   podmienok uplatnenia práva na súdnu ochranu účastníkom konania boli preukázané mimo rozumných pochybností. Vzhľadom na význam práva na súdnu ochranu v právnom štáte totiž pre záver o nesplnení zákonných podmienok konania nepostačuje iba pochybnosť o ich splnení.

Podľa   sťažovateľky „Z   výsluchov   uskutočnených   Okresným   súdom   v   Prievidzi vyplynuli   úplne   nejednoznačné   závery   o   tom,   kedy   boli   vyhotovené   rozhodnutia o neregistrácii   kandidátov   koalície   a   kedy   boli   tieto   rozhodnutia   podpísané.   Tiež nie je zrejmé,   kedy   bol   splnomocnenec   koalície   vyzvaný   k   vyzdvihnutiu   si   rozhodnutí. Okresný   súd   sa   tiež   nezaoberal   otázkou,   či   bolo   možné   rozhodovaciu   činnosť   volebnej komisie považovať za ukončenú, keď v deň rozhodovania, t. j. 12. 10. 2006, neboli v zmysle § 17 ods. 2 zákona o voľbách vyznačené údaje o registrácii na kandidátnych listinách. (...) Návrh   nebol   preskúmaný   z   vecnej   stránky,   iba   zo   stránky   formálnoprávnej,   čo   malo v konečnom dôsledku za následok to, že kandidátom koalície politických strán na poslancov Mestského   zastupiteľstva   v N.   a   kandidátke   na   primátorku   mesta   N.   nebolo   umožnené zúčastniť sa volieb 02. 12. 2006.

Okresný súd v Prievidzi mal podľa názoru sťažovateľa pri posudzovaní splnenia procesných   podmienok   podania   -   dodržania   lehoty   na   podanie   opravného   prostriedku, vzhľadom na nejednotnosť výpovedí, buď doplniť dokazovanie (najmä výsluchom ďalších svedkov),   alebo   vychádzať   zo   zásady   preukázania   nesplnenia   procesných   podmienok uplatnenia práva na súdnu a inú právnu ochranu mimo rozumných pochybností. Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní pred okresným súdom sa nepodarilo jednoznačne preukázať zmeškanie   trojdňovej   lehoty   na   podanie   opravného   prostriedku   a   preto,   vychádzajúc z uvedenej zásady, mal okresný súd považovať lehotu za dodržanú.“

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uznesením okresného súdu sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006, aby zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. 11 C 174/2006   z   23. októbra 2006   a   vrátil   mu   vec   na   ďalšie   konanie   a   aby   priznal sťažovateľke náhradu trov konania pred ústavným súdom.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z   5. januára 2007   k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 67/07 zo 16. januára 2007, v ktorom sa okrem iného uvádza:„Návrh bol podaný 19. 10. 2006 t. j. vo štvrtok. Lehota na rozhodnutie súdu začala plynúť dňom 20. 10. 2006 t. j. v piatok a uplynula by dňom 22. 10. 2006, t. j. v nedeľu. Vzhľadom na ustanovenie § 57 ods. 2 O. s. p. táto lehota uplynula dňom 23. 10. 2006, t. j. v pondelok, kedy však súd o návrhu účastníka konania aj rozhodol.

Okresný súd v Prievidzi sa predovšetkým zaoberal tým, či návrh bol podaný včas. K tomu   si   zabezpečil   dôkazy   výsluchom   zapisovateľky   mestskej   volebnej   komisie, podpredsedu mestskej volebnej komisie, splnomocneného zástupcu na prevzatie rozhodnutia mestskej volebnej komisie za koalíciu strán a ustálil, že návrh nebol podaný včas.

Z obsahu listinných dôkazov mal preukázané, že splnomocnencom koalície S., S., S. bol na základe splnomocnenia zo dňa 4. 10. 2006 pán A. M. Ako vyplynulo z výsluchu zapisovateľky mestskej volebnej komisie JUDr. E. M., kandidátne listiny súčasťou ktorých bolo aj splnomocnenie boli odovzdané mestskej volebnej komisii 6. 10. 2006.

Dňa   12. 10. 2006   zasadala   MVK   na   Mestskom   úrade   v N.   v   čase   od   15.00   - 18.00 hod.   Na   tomto   zasadnutí   mestská   volebná   komisia   rozhodla   o   nezaregistrovaní kandidátky vyššie označenej koalície politických strán. Z výsluchu zapisovateľky mestskej volebnej komisie JUDr. E. M. mal súd zistené, že ešte v uvedený deň vo večerných hodinách boli   vyhotovené   rozhodnutia   mestskej   volebnej   komisie,   ktoré   však   neboli   podpísané jej predsedom. To sa stalo až následne na druhý deň okolo 12.00 hod. dňa 13. 10. 2006. V tento   deň   sa   splnomocnený   zástupca   koalície   A.   M.   dostavil   na Mestský   úrad   v N., čo potvrdzuje vo svojej výpovedi aj on sám, aj zapisovateľka mestskej volebnej komisie JUDr.   E.   M.   Splnomocnený   zástupca   sa   prišiel   informovať   na   rozhodnutie   medzi   9.30 až 10.00 hod., kedy ešte nebolo podpísané predsedom mestskej volebnej komisie, preto mu zapisovateľka JUDr. E. M. oznámila, aby prišiel okolo 12.00 hod. Jej výpoveď sa však v tomto   rozchádza   s   výpoveďou   splnomocneného   zástupcu,   ktorý   tvrdil,   že   nebol informovaný,   kedy   si   má   prísť   pre podpísané   rozhodnutie   atak   učinil   až   16. 10. 2006, keď mu JUDr. E. M. telefonovala na mobil aby si preň prišiel.

Podľa § 17 ods. 3, 4 zákona č. 346/1990 Zb. v platnom znení o voľbách do orgánov samosprávy   obcí   v   platnom   znení   miestna   volebná   komisia   vyzve   splnomocnencov politických   strán   a   nezávislých   kandidátov,   aby   si   do   24   hodín   prevzali   rozhodnutie o registrácii alebo neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie má sa za to, že bolo doručené.

Súd   vyhodnotil   zhromaždené   dôkazy   tak,   že   sa   odporcovi   podarilo   preukázať, že splnomocnený zástupca koalície A. M. bol dňa 13. 10. 2006 informovaný o rozhodnutí mestskej volebnej komisie zo dňa 12. 10. 2006 a vyzvaný, aby si prevzal toto rozhodnutie. Neučinil tak, preto zo zákona nastali účinky doručenia rozhodnutia uplynutím 24 hodinovej lehoty upravenej v § 17 ods. 3 horecitovaného zákona. Navrhovateľ si mohol rozhodnutie prevziať   dňom   13. 10. 2006   od   12.00 hod.,   dvadsaťštyrihodinová   lehota   uplynula 14. 10. 2006, preto vychádzajúc zo znenia § 250 Zb. ods. 1 navrhovateľovi - sťažovateľovi začala plynúť lehota na podanie návrhu v zmysle tohto ustanovenia dňom 13. 10. 2006 (vzhľadom na fikciu doručenia) a uplynula 16. 10. 2006.

Návrh bol podaný až 19. 10. 2006 a ako oneskorene podaný zamietnutý.“

V rámci   prípravy   prerokovania   predmetnej   veci   si   ústavný   súd   vyžiadal   spisový materiál týkajúci sa právnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. 11 C 174/2006. Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie obaja účastníci doplnili svoje stanoviská k veci.

Okresný súd tak urobil podaním sp. zn. Spr 67/07 z 11. júna 2007, v ktorom okrem iného uviedol: „... nevyhnutnou okolnosťou, ktorú musí súd skúmať v konaní vo veciach registrácie   kandidátnych   listín   pre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí   je   dodržanie pomerne krátkej trojdňovej lehoty na podanie takéhoto návrhu. Takto zákonom stanovená lehota zodpovedá ústavnoprávnemu významu rozhodnutia súdu, ktoré sa dotýka riadneho priebehu   volebného   procesu   do   orgánov   samosprávy.   Preto   okresný   súd   v   konaní   túto skutočnosť skúmať musel. Opačným postupom by negoval nepochybný význam dodržania tejto   lehoty   pre   riadny   priebeh   volebného   procesu.   V   tejto   súvislosti   treba   uviesť, že dodržanie tejto, čo sa týka jej dĺžky, prísnej lehoty, je kvalitatívne iným posudzovaním ako iných   lehôt   stanovených právnym   poriadkom,   predovšetkým tých   lehôt,   v   súvislosti s ktorými   vyvstali   doteraz   ústavným   súdom   riešené   ústavnoprávne   otázky   (ako   tomu napríklad   bolo   v   sťažovateľom   citovanom   náleze   ústavného   súdu).   Preto   i   miera   akou má súd zohľadniť potrebu dodržania určitej lehoty v konaní vo veciach volebných je iná ako miera   posudzovania   tejto   otázky   pri   iných   lehotách   stanovených   v   právnom   poriadku, predovšetkým   v   Občianskom   súdnom   poriadku   ohľadne   lehôt   na   podanie   opravných prostriedkov, keďže postup súdu v rozhodovacej činnosti vo veciach volebných sa opiera o vysoko   formalizovane   predpisy   s   pomerne   krátkymi   lehotami,   v   ktorých   sa   prejavuje legislatívne   vyjadrený   ústavný   verejný   záujem   na   riadnom   priebehu   volieb   stanovený v čl. 30 a čl. 69 ústavy.

Vychádzajúc   z   uvedených   úvah   okresný   súd   postupoval   a   rozhodol   v   lehote stanovenej zákonom tak, že dodržanie trojdňovej lehoty dôsledne skúmal, pričom pri svojom rozhodovaní   bol   nútený   vyporiadať   sa   s   rozpormi   medzi   tvrdeniami   navrhovateľov, resp. ich zástupcov na strane jednej a výpoveďami viacerých osôb, členov mestskej volebnej komisie na strane druhej. K tomu treba uviesť, že okresný súd vypočul všetky osoby, ktoré mohli   prispieť   k   skutkovému   objasneniu   veci   v   časti   dotýkajúcej   sa   rozhodnutia,   jeho vyhotovenia a jeho doručenia zástupcovi sťažovateľa. (...)

Okresný súd preto postupoval tak, že vzniknuté rozpory vyhodnotil a dospel k zisteniu skutkového stavu tak, ako je uvedený v odôvodnení rozhodnutia. (...)

V   prípade   rozporu   tvrdení   ohľadne   dodržania   tejto   lehoty   sa   všeobecný   súd s ohľadom na právnu úpravu konania vo veciach registrácie kandidátnych listín v rámci svojej   rozhodovacej   činnosti   pohybuje   takmer   vždy   na   hranici   možného   porušenia niektorých   z   ústavne   vyjadrených   záujmov:   záujem   neregistrovaného   kandidáta,   záujem už registrovaných kandidátov, resp. záujem na riadnom priebehu volieb.

Okresný súd v konaní sp. zn. 11 C/174/2006 postupoval tak, že uznesením neporušil ústavné právo sťažovateľa, keďže jeho právo na súdnu ochranu nie je právom absolútnym, ale   právom,   ktoré   podlieha   obmedzeniam   vyjadreným   v   zákone.   Týmto   obmedzením je i v zákone   o   voľbách   vyjadrená   trojdňová   lehota,   ktorej   dodržanie   nebolo   v   konaní preukázané   a   boli   to   len   tvrdenia   zástupcov   sťažovateľa   a   ich   procesný   postup,   ktoré do posúdenia   tejto   skutočnosti   priniesli   nejasnosti.   Súd   návrh   sťažovateľa   a   ostatných subjektov prejednal a o ňom rozhodol, pričom predmetom dokazovania boli i skutočnosti, ktorých predmetom nebolo len dodržanie tejto lehoty.“

Okresný súd vo vyjadrení z 11. júna 2007 zároveň oznámil, že súhlasí s upustením od verejného ústneho pojednávania vo veci samej.

Sťažovateľka   v   reakcii   na   vyjadrenia   okresného   súdu   v   podaní   z   27. júna 2007 uviedla, že nesúhlasí s tvrdením, podľa ktorého okresný súd vypočul všetky osoby, ktoré mohli   prispieť   k objasneniu   skutkového   stavu   v posudzovanej   veci.   Podľa   jej   názoru okresný   súd   nevyužil   všetky   dostupné   možnosti   k objasneniu   skutkového   stavu a nepredvolal   svedkov,   ktorí „... by   predložili   svoje   poznatky   z priebehu   zasadnutia volebnej komisie a poznatky o ďalšom postupe volebnej komisie v nasledujúcich dňoch“, vrátane RNDr. M. D., zástupkyne koalície vo volebnej komisii, ktorá „... bola v priebehu súdneho   konania   na   okresnom   súde   v súvislosti   s objasňovaním   zákonného   postupu volebnej komisie viackrát pretraktovaná“. Sťažovateľka prostredníctvom splnomocneného právneho   zástupcu   zároveň   oznámila,   že   súhlasí   s upustením   od   verejného   ústneho pojednávania vo veci samej.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyčíslila   sťažovateľka   prostredníctvom splnomocneného   právneho   zástupcu   v sťažnosti   uplatnenú   náhradu   trov   konania pred ústavným súdom (podaním z 18. septembra 2007) sumou 8 936 Sk.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich stanoviskami,   ako   aj   s   obsahom   súdneho   spisu   okresného   súdu   týkajúceho sa posudzovaného konania dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie   objasnenie   veci.   V dôsledku   toho   senát   ústavného   súdu   sťažnosť   prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe predložených listín a obsahu dotknutého spisu.

II.

2.1 Podľa   čl. 46   ods. 1   ústavy   každý   sa   môže   domáhať   zákonom   ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 46 ods. 4 ústavy podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

Podľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v (...) čl. 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v oprávnení   každého   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   na   súde.   Tomuto   oprávneniu zodpovedá   povinnosť   súdu   nezávisle   a nestranne   vo   veci   konať   tak,   aby   bola   právu, porušenie ktorého sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).

Právo   na   súdnu   ochranu   nie   je   absolútne,   ale   v záujme   zaistenia   najmä   právnej istoty a   riadneho   výkonu   spravodlivosti   podlieha   obmedzeniam,   resp. podmienkam (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy), akými sú napr. spôsobilosť byť účastníkom konania,   povinnosť   právneho   zastúpenia   v niektorých   prípadoch,   zákonom   stanovené náležitosti návrhu na začatie konania, zákonné lehoty a pod. (III. ÚS 331/04).

Všeobecný súd však musí vykladať a používať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku   a ďalších   zákonných   predpisov   v súlade   s účelom   základného   práva   na   súdnu ochranu.   Aplikáciou   a   výkladom   týchto   ustanovení   nemožno   obmedziť   základné   právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné   súdy   majú   poskytovať   v občianskom   súdnom   konaní   materiálnu   ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov [(§ 1 OSP), obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04].

Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii príslušných právnych predpisov   prihliadať   k spravodlivej   rovnováhe   pri   poskytovaní   ochrany   uplatňovaným právam   a   oprávneným   záujmom   účastníkov   konania   (obdobne   napr.   III.   ÚS   271/05, III. ÚS 78/07).

Podľa § 17 ods. 2 zákona o voľbách miestna volebná komisia zaregistruje kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom volieb a registráciu kandidátov vyznačí na kandidátnej listine. Registrácia kandidátov je podmienkou vytlačenia hlasovacích lístkov.

Podľa § 17 ods. 3 zákona o voľbách miestna volebná komisia vyzve splnomocnencov politických   strán   a   nezávislých   kandidátov,   aby   si   do   24   hodín   prevzali   rozhodnutie o registrácii alebo o neregistrácii kandidátnych listín. Ak si splnomocnenec alebo nezávislí kandidáti neprevezmú v danej lehote rozhodnutie, má sa za to, že bolo doručené.

Podľa § 17 ods. 4 zákona o voľbách proti rozhodnutiu miestnej volebnej komisie o zaregistrovaní   kandidáta   alebo   o   nezaregistrovaní   kandidáta   môžu   podať   kandidujúce politické strany a nezávislí kandidáti návrh na vydanie rozhodnutia o zrušení registrácie kandidáta alebo návrh na vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta na súd. Návrh treba podať do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej volebnej komisie. Proti rozhodnutiu súdu sa nemožno odvolať.

Podľa § 17 ods. 5 zákona o voľbách ak súd rozhodne o zaregistrovaní kandidáta alebo o zrušení registrácie kandidáta, miestna volebná komisia vykoná rozhodnutie súdu do 24 hodín od jeho doručenia.

Podľa § 250zb ods. 1 OSP ak volebná komisia rozhodla o zaregistrovaní kandidáta alebo   o   nezaregistrovaní   kandidáta   pre   voľby   do   orgánov   samosprávy   obcí,   môže sa kandidujúca politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát do troch dní odo dňa rozhodnutia miestnej (mestskej) volebnej komisie obrátiť na okresný súd s návrhom na vydanie   rozhodnutia   o   zrušení   registrácie   kandidáta   alebo   s   návrhom   na   vydanie rozhodnutia o zaregistrovaní kandidáta.

Podľa § 250zb ods. 2 OSP účastníkmi konania sú politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, ktorí podali návrh podľa odseku 1, miestna (mestská) volebná komisia a kandidát, politická strana, politické hnutie alebo nezávislý kandidát, proti ktorým návrh smeruje.

Podľa § 250zb ods. 3 OSP súd rozhodne uznesením do troch dní odo dňa podania návrhu.

Podľa   §   250zb   ods. 4   OSP   proti   rozhodnutiu   súdu   nie   je   prípustný   opravný prostriedok.

Účelom ustanovení § 17 ods. 4 a 5 zákona o voľbách a § 250zb OSP je zabezpečiť politickým   subjektom   a nezávislým kandidátom,   ktorí   sa   uchádzajú o účasť vo   voľbách do orgánov samosprávy miest a obcí, právo na súdnu ochranu pred prípadným nezákonným rozhodnutím volebnej komisie v súvislosti s registráciou kandidátov.

Uvedené ustanovenia sú na jednak právnym titulom, na základe ktorého sa možno domáhať práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie, zároveň však stanovujú   podmienky   poskytnutia   tejto   súdnej   ochrany,   teda   medze   a rozsah,   v akom sa práva na súdnu ochranu vo vzťahu k rozhodnutiu volebnej komisie možno dovolávať (čl. 46 ods. 4 v spojení s čl. 51 ods. 1 ústavy).

Ich obsah odzrkadľuje napätie medzi zabezpečením záujmu na plynulom priebehu volebného   procesu,   ktorý   vyplýva   z   významu   volieb,   ako   kľúčového   inštitútu demokratického   ústavného   systému,   a   zabezpečením   účinnej   súdnej   ochrany   práva na prístup k voleným verejným funkciám prostredníctvom účasti vo voľbách do orgánov samosprávy.

Záujem   na   zabezpečení   plynulého   priebehu   volieb   zohľadnil   zákonodarca stanovením   pomerne   prísnych   podmienok,   za   ktorých   možno   uplatniť   právo   na   súdnu ochranu v konaní podľa § 250zb OSP. Ide najmä o stanovenie krátkej lehoty na podanie návrhu na začatie tohto konania a lehoty, v rámci ktorej je súd povinný vo veci rozhodnúť, čo   podstatným   spôsobom   zvyšuje   zodpovednosť   navrhovateľa   za   priebeh   a výsledok konania tak z hľadiska zvýšených nárokov na kvalitu formálnoprocesnej aj vecnej stránky jeho   návrhu,   a taktiež   pokiaľ   ide   o včasnú   a uvážlivú   voľbu   navrhovaných   dôkazných prostriedkov, vzhľadom na obmedzený časový priestor, ktorý má súd na prerokovanie veci vrátane vykonania dôkazov a na samotné rozhodnutie.

Pokiaľ   má   však   súd   konajúci   vo   veci   registrácie   kandidátnych   listín   pre   voľby do orgánov   samosprávy   miest   a obcí   zachovať   spravodlivú   rovnováhu   pri   poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania, musí zároveň dbať,   aby   jeho   výklad   a aplikácia   ustanovení   §   17   zákona   o voľbách   a   §   250zb   OSP rešpektovali primeranú proporcionalitu pri zohľadnení záujmu na plynulom priebehu volieb a záujmu   na   zabezpečení   účinnej   súdnej   ochrany   subjektov   uchádzajúcich   sa   o   účasť vo voľbách.

V   ustanoveniach   §   17   ods.   4   zákona   o voľbách   a   §   250zb   ods.   1   OSP   stanovil zákonodarca   lehotu   troch   dní,   v rámci   ktorej   možno   uplatniť   právo   na   súdnu   ochranu vo veciach registrácie kandidátnych listín. Vzhľadom na jej krátkosť musí všeobecný súd pri výklade a aplikácii § 17 zákona o voľbách a § 250zb OSP prihliadať na to, že okrem zohľadnenia záujmu na zabezpečení plynulého priebehu volieb musí táto lehota vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca na účinné uplatnenie súdnej ochrany navrhovateľom, a zároveň musí rešpektovať princíp právnej istoty.

Uvedené   požiadavky   vyžadujú,   aby   mal   subjekt   predkladajúci   kandidátnu   listinu možnosť včas sa oboznámiť s obsahom rozhodnutia volebnej komisie, a zároveň vylučujú taký výklad a aplikáciu označených ustanovení zákona o voľbách a Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťa začatie plynutia lehoty troch dní na podanie návrhu na začatie konania podľa § 250zb OSP aj napriek tomu, že politický subjekt alebo nezávislý kandidát uchádzajúci sa o účasť vo voľbách predložením kandidátnej listiny nebol kvalifikovaným (zákonom   predpokladaným)   spôsobom   upovedomený   o existencii   rozhodnutia   volebnej komisie vo veci registrácie kandidátnej listiny a o možnosti toto rozhodnutie prevziať.

Z hľadiska rešpektovania základného práva navrhovateľa na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje ústavne konformný výklad § 17 ods. 4 zákona o voľbách a § 250zb ods. 1 OSP extenzívnu interpretáciu tak, že dňom rozhodnutia miestnej volebnej komisie   vo   veci   registrácie   kandidátnej   listiny   je   deň,   v ktorom   bolo   toto   rozhodnutie volebnej   komisie   aj   písomne   vyhotovené,   podpísané   a predkladateľ   kandidátnej   listiny bol zákonom   stanoveným   spôsobom   upovedomený   o   jeho   existencii   a   vyzvaný, aby si rozhodnutie prevzal (§ 17 ods. 3 zákona o voľbách).

2.2   Z   okolností   posudzovaného   prípadu   je   zrejmé,   že   okresný   súd   založil   svoje rozhodnutie   o zamietnutí   návrhu   sťažovateľky   na   začatie   konania   podľa   §   250zb   OSP na týchto   dôvodoch: „... z   predložených   listinných   dôkazov,   z   výsluchu   zapisovateľky mestskej volebnej komisie JUDr. E. M., podpredsedu mestskej volebnej komisie K. H. bolo zistené,   že   rozhodnutia   Mestskej   volebnej   komisie   v N.   o zaregistrovaní   kandidátov na kandidátnej   listine   pre   voľby   do   mestského   zastupiteľstva   02. 12. 2006   zo   dňa 12. 10. 2006 mal prevziať na základe oznámenia - výzvy zapisovateľky mestskej volebnej komisie JUDr. E. M. splnomocnený zástupca koalície A. M. dňa 13. 10. 2006, čo potvrdil i podpredseda mestskej volebnej komisie K. H. Túto zákonnú povinnosť si miestna volebná komisia   13. 10. 2006   splnila   a splnomocnený   zástupca   si   do   24 hodín   rozhodnutie o neregistrácii   kandidátnej   listiny   koalície   a   kandidátnej   listiny   koalície   na   kandidáta PaeDr.   M.   G.   neprevzal.   Preto   sa   má   za   to,   že   podľa   § 17   odst.   3   cit.   zákona   toto rozhodnutie bolo doručené. Komisia vydala rozhodnutie dňa 12. 10. 2006, bolo doručené 13. 10. 2006 v zmysle § 17 ods. 3 cit. zákona a navrhovateľ mohol podať návrh na súd do troch dní od rozhodnutia komisie, ktorá začala plynúť dňom 13. 10. 2006 a uplynula dňom 16. 10. 2006. Návrh bol podaný na súd až 19. 10. 2006, teda po uplynutí zákonom stanovenej   lehoty   troch   dní   na podanie   takéhoto   návrhu.   Keďže   návrh   bol   podaný po zákonnej 3 - dňovej lehote, súd sa zákonnosťou rozhodnutí zo dňa 12. 10. 2006 Mestskej volebnej komisie v N. o nezaregistrovaní koalície a kandidátky na primátora PaedDr. M. G. pre voľby do mestského zastupiteľstva nezaoberal.“

Okresný súd svoje závery oprel o skutkové zistenia, podľa ktorých volebná komisia zasadala   na   Mestskom   úrade   v N.   (ďalej   len   „mestský   úrad“)   12. októbra 2006   v čase od 15.00 h do 18.00 h. Na tomto zasadnutí rozhodla o nezaregistrovaní kandidátnych listín koalície. Z výsluchu zapisovateľky volebnej komisie okresný súd zistil, že ešte v uvedený deň   vo   večerných   hodinách   boli   vyhotovené   rozhodnutia   volebnej   komisie,   ktoré   však neboli podpísané jej predsedom. To sa stalo až následne na druhý deň okolo 12.00 h. Podľa podpredsedu   volebnej   komisie   boli   rozhodnutia   predsedom   volebnej   komisie   podpísané 13. októbra 2006   medzi   11.00   h   až   11.30   h,   keď   sa   vrátil   od   lekára.   V   tento   deň   sa splnomocnený   zástupca   dostavil   na   mestský   úrad.   Prišiel   sa   informovať   medzi   9.30 h až 10.00 h,   kedy   ešte   rozhodnutia   neboli   podpísané,   preto   mu   zapisovateľka   volebnej komisie   oznámila,   aby   si   rozhodnutia   prišiel   prevziať   po   12.00 h.   Zapisovateľka   bola na mestskom úrade do 17.00 h, ale splnomocnený zástupca koalície si rozhodnutia neprišiel prevziať.   Jej   výpoveď   potvrdzuje   aj   výpoveď   podpredsedu   volebnej   komisie.   Tieto výpovede sa rozchádzajú s výpoveďou splnomocneného zástupcu koalície, ktorý tvrdil, že v piatok 13. októbra 2006 nebol informovaný, kedy si má prísť pre podpísané rozhodnutia. Urobil   tak   až   nasledujúci   pondelok   16. októbra 2006,   keď mu zapisovateľka   volebnej komisie telefonovala na mobil, aby si pre nich prišiel.

Právny záver okresného súdu, ktorý na základe takto zisteného skutkového stavu konštatoval,   že   volebná   komisia   vyzvala   v   súlade   s   § 17   ods. 3   zákona   o   voľbách splnomocneného   zástupcu   koalície,   aby   si   do   24   hodín   prevzal   rozhodnutia o nezaregistrovaní   kandidátnych   listín,   pričom   v dôsledku   márneho   uplynutia   uvedenej lehoty nastúpila fikcia ich doručenia k 13. októbru 2006, považuje ústavný súd za zjavne neodôvodnený a arbitrárny.

Zákon   o voľbách   ukladá   volebnej   komisii   povinnosť   rozhodnúť   o   registrácii kandidátov najneskôr 45 dní predo dňom volieb a registráciu vyznačiť na kandidátnej listine (§   17   ods.   2).   Následne   volebná   komisia   vyzve   splnomocnencov   politických   strán a nezávislých   kandidátov,   aby   si   do   24   hodín   prevzali   rozhodnutie   o   registrácii   alebo o neregistrácii (ďalej len „rozhodnutie o registrácii“) kandidátnych listín (§ 17 ods. 3).

Z obsahu a systematického usporiadania ustanovení § 17 ods. 2 a 3 zákona o voľbách je   zrejmé,   že   zákon   ukladá   povinnosť   vyzvať   splnomocnencov   politických   strán a nezávislých kandidátov na prevzatie rozhodnutia o registrácii výslovne volebnej komisii. Uskutočnenie uvedenej výzvy volebnou komisiou je právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája   začiatok   plynutia   24   hodinovej   lehoty   na   prevzatie   rozhodnutia,   pričom   právnym následkom   márneho   uplynutia   uvedenej   lehoty   je   nastúpenie   nevyvrátiteľnej   právnej domnienky doručenia rozhodnutia volebnej komisie predkladateľovi kandidátnej listiny.

Vzhľadom na začatie plynutia tejto lehoty môže volebná komisia právne relevantným spôsobom vyzvať splnomocnenca na prevzatie rozhodnutia o registrácii kandidátnej listiny až po tom, čo bolo takéto rozhodnutie písomne vyhotovené a podpísané a jeho prevzatie je aj fakticky možné. Postup volebnej komisie ako orgánu verejnej moci musí rešpektovať princíp právnej istoty, ktorý je neopomenuteľným atribútom právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy).

Oznámenie   zapisovateľky   volebnej   komisie   splnomocnenému   zástupcovi   koalície o tom, že si bude môcť prísť prevziať rozhodnutia o registrácii kandidátnych listín „okolo 12.00 hod.“, prípadne „po 12.00 hod.“, nemožno kvalifikovať ako výzvu volebnej komisie na prevzatie rozhodnutia v zmysle § 17 ods. 3 zákona o voľbách. V čase poskytnutia tejto informácie splnomocnenému zástupcovi koalície (v piatok 13. októbra 2006 medzi 9.30 h až 10.00 h)   nebolo   podľa   zistenia   okresného   súdu   možné   rozhodnutia   o registrácii kandidátnych   listín   prevziať   (keďže   neboli   podpísané)   a nebolo   ani   isté,   kedy   presne volebná   komisia   splnomocnencovi   koalície   prevzatie   uvedených   rozhodnutí   umožní. Samotný   obsah   tejto   informácie   nebol   natoľko   presný,   aby   na   jej   základe   bolo   možné nepochybne stanoviť okamih začatia plynutia 24 hodinovej lehoty podľa § 17 ods. 3 zákona o voľbách. Ani z odôvodnenia sťažovateľkou napádaného rozhodnutia okresného súdu nie je zrejmé, ktorý okamih považoval okresný súd za začiatok plynutia uvedenej lehoty, ktorá je určená podľa hodín a nie podľa dní, a kedy presne mala podľa jeho názoru táto lehota márne uplynúť.

Skutočnosť, že zapisovateľka volebnej komisie splnomocnenému zástupcovi koalície oznámila   približný   termín,   kedy   bude   pravdepodobne   môcť   rozhodnutia   o registrácii prevziať,   nezbavovala volebnú komisiu   povinnosti   realizovať výzvu   podľa   §   17   ods.   3 zákona o voľbách   po tom, čo   sa   stalo prevzatie uvedených   rozhodnutí reálne možným. Zákon o voľbách ukladá túto povinnosť výslovne volebnej komisii ako orgánu verejnej moci. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nemožno vyvodiť povinnosť splnomocneného zástupcu koalície „priebežne sa informovať“, kedy a ako bude môcť rozhodnutie volebnej komisie o registrácii prevziať.

Podľa názoru ústavného súdu bola interpretácia ustanovení § 17 zákona o voľbách a § 250zb OSP okresným súdom v posudzovanej veci ústavne nekonformná. Vo svojich dôsledkoch   totiž   znamenala   uloženie   povinnosti   navrhovateľom   nad   rámec   zákona v súvislosti s uplatňovaním ich práva na súdnu ochranu, obmedzila právo na súdnu ochranu navrhovateľov (vrátane sťažovateľky) bez zákonného podkladu a v rozpore s jeho účelom a zmyslom   a nerešpektovala   ani   požiadavku   zachovania   primeranej   proporcionality pri zohľadnení   záujmu   na   plynulom   priebehu   volieb   a záujmu   na   zabezpečení   účinnej súdnej ochrany subjektov uchádzajúcich sa o účasť vo voľbách v súvislosti s posúdením dodržania zákonnej lehoty na podanie návrhu podľa § 250zb OSP.

Tieto skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd svojím uznesením sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006, ktorým zamietol ako oneskorene podaný   návrh   sťažovateľky   a ďalších   dvoch   politických   strán   (členov   koalície)   podľa § 250zb OSP, porušil základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy.

Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie označeného základného práva sťažovateľky, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 140 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde a zrušil rozhodnutie okresného súdu.

2.3 Podľa   čl. 127   ods.   2   ústavy   ak   ústavný   súd   vyhovie   sťažnosti,   svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1 (čl. 127 ods. 1 ústavy, pozn.), a zruší také rozhodnutie,   opatrenie alebo iný   zásah. Ak   ústavný   súd   zruší rozhodnutia   všeobecného súdu, vec mu vráti na ďalšie konanie za účelom opätovného prerokovania a rozhodnutia.

Keďže napadnutým uznesením okresného súdu sp. zn. 11 C 174/2006 z 23. októbra 2006 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd toto uznesenie zrušil (čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie [čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 56 ods.   3   písm.   b)   zákona   o ústavnom   súde],   v ktorom   bude   viazaný   právnym   názorom ústavného súdu (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde).

Z opatrení na nápravu zisteného porušenia ústavnosti v zmysle čl. 127 ods. 2 a 3 ústavy   by   vzhľadom   na   okolnosti   daného   prípadu   prichádzalo   do   úvahy   i   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia   ako   náhrady   nemajetkovej   ujmy   vyjadrenej v peniazoch (podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné   zadosťučinenie).   Takáto   náprava   vo   forme   kompenzácie   prichádza   do   úvahy predovšetkým v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už nie je možné napraviť zrušením rozhodnutia alebo opatrenia, resp. uvedením do pôvodného stavu (obdobne napr. I. ÚS 15/02).

Primerané   finančné   zadosťučinenie   však   predstavuje   fakultatívny   prostriedok nápravy porušenia ústavnosti zisteného a vysloveného meritórnym rozhodnutím ústavného súdu   v konaní   podľa   čl.   127   ústavy.   Pri   rozhodovaní   o jeho   priznaní   je   ústavný   súd z viazaný   návrhom   na   začatie   konania   (§   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   v spojení s čl. 140 ústavy). Viazanosť návrhom na začatie konania sa v konaní podľa čl. 127 ústavy prejavuje   predovšetkým   viazanosťou   návrhom   rozhodnutia,   ktorého   sa   sťažovateľ od ústavného   súdu   domáha.   Ústavný   súd   teda   môže   rozhodnúť   len   o   tom,   čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).

V danom   prípade   sťažovateľka   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia nežiadala.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   o priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia nerozhodol aj napriek tomu, že sťažnosti v merite veci vyhovel a vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky tak, ako sa toho prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu domáhala (obdobne napr. III. ÚS 198/05).

2.4 Sťažovateľka žiadala priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom, ktorej výšku vyčíslil jej právny zástupca sumou 8 936 Sk. Trovy konania právny zástupca bližšie špecifikoval ako trovy právneho zastúpenia sťažovateľky pozostávajúce z odmeny právneho zástupcu   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v roku   2006   (prevzatie   a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti), z odmeny za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2007 (podanie z 27. júna 2007) a z príslušnej paušálnej náhrady výdavkov za každý z uvedených úkonov právnej služby.

Ústavný súd pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľky   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3, § 18 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov (ďalej   len „vyhláška   č.   655/2004   Z.   z.“)   s tým,   že   predmetom   konania pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je ochrana základných práv a slobôd. Predmet tohto konania je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch (napr. III. ÚS 34/03, I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05).

Podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období roka 2006 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 730 Sk a hodnota režijného paušálu 164 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby uskutočnený v období od 1. januára 2007 v konaní pred ústavným súdom predstavuje 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu 178 Sk.

Ústavný   súd   preto   v súlade   s §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   v spojení s označenými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z. z. priznal sťažovateľke, ktorá bola v konaní úspešná, náhradu trov konania v sume 8 936 Sk. Priznaná náhrada trov konania pozostáva z odmeny právneho zástupcu – advokáta za dva úkony právnej služby vykonané v roku   2006 a jeden úkon právnej služby vykonaný v roku   2007 a z režijného paušálu k týmto úkonom.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 24. septembra 2007