znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 117/04-44

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. januára 2005 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť J. M., B., zastúpeného advokátkou JUDr. G. Z., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní sp. zn. 11 C 126/92, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 11 C 126/92   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava IV   p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 11 C 126/92 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 70 000 Sk (slovom sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Bratislava   IV   j e   p o v i n n ý   nahradiť   J.   M.   trovy   právneho zastúpenia   v   sume   9   340   Sk   (slovom   deväťtisíctristoštyridsať   slovenských   korún)   na bankový účet právnej zástupkyne JUDr. G. Z. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti J. M. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. novembra 2003   doručená   sťažnosť   J.   M.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   doplnená   podaním   právnej zástupkyne   doručeným   ústavnému   súdu   25. februára   2004,   zastúpeného   advokátkou JUDr. G. Z., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   Okresným   súdom   Bratislava   IV   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn. 11 C 126/92.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 117/04-20 zo 7. apríla 2004 prijal sťažnosť sťažovateľa   na   ďalšie   konanie   v   časti   namietajúcej   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v období po 17. marci   1993.   Sťažnosť   sťažovateľa   vo   zvyšnej   časti   ústavný   súd   v predmetnom uznesení pre nedostatok právomoci odmietol.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 11. mája 2004, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. mája 2004 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   neoprávnené   užívanie   časti   pozemku v podielovom spoluvlastníctve sťažovateľa cudzími subjektmi trvá od 17. decembra 1980, keď bývalý Obvodný národný výbor Bratislava IV bez upozornenia vlastníkov zbúral ploty a odstránil ovocné stromy. Sťažovateľ proti tejto skutočnosti protestoval, ale vyhotovil sa len znalecký posudok o vzniknutej škode.

Napriek   skutočnosti,   že   sťažovateľ   nebol   v súvislosti   s predmetnými   pozemkami odškodnený ani vyvlastnený, stavbári vykonali na jeho pozemku také úpravy, že na časti pozemku vybudovali bazén, svojvoľne posunuli hranicu medzi susediacimi pozemkami vo svoj prospech, vybudovali ploty a v súčasnosti sa na časti pozemku sťažovateľa prevádzkuje kúpalisko, pričom ide o pozemok v rozlohe cca 1 100 m² parcely č. 2419/5.

Sťažovateľ mal záujem na usporiadaní pomerov a riadnom užívaní vlastníckych práv k svojmu   pozemku,   preto   podal   31.   marca   1992   návrh   na   začatie   konania   o vydanie nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia na okresnom súde. Sťažovateľ sa snažil vyriešiť spor aj   mimosúdnou   cestou,   ale   odporca   v   2.   rade   vyjadril   obavy,   že   pri   jeho   nepriaznivej finančnej situácii by vyplatením pozemku za trhovú cenu došlo k nevhodnému precedensu. Odporcovia   v 1.   až 3. rade   nesúhlasili ani so   zámenou sporných   častí   pozemkov.   Prvé pojednávanie v predmetnej veci sa uskutočnilo 10. novembra 1992, na ktorom sa uskutočnil výsluch sťažovateľa za neprítomnosti odporcov.

Pojednávanie   21.   januára   1993   bolo   odročené   pre   neprítomnosť   sudkyne, pojednávanie   1.   apríla   1993   bolo   odročené   pre   neprítomnosť   odporcov.   Ohliadka informatívneho charakteru na mieste samom bez znalca sa uskutočnila 11. júna 1993.

Podľa tvrdenia sťažovateľa od 11. júna 1993 do 29. novembra 1999 súd vo veci vôbec nekonal.

Po opätovnej sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa nečinnosti okresného súdu doručenej súdu 7. mája 1999 sa uskutočnilo pojednávanie 29. septembra 1999, ktoré bolo odročené pre ospravedlnenie   odporcu   v 2.   rade.   Ďalšie   pojednávanie   25.   októbra   1999   bolo   len informatívne. Na pojednávaní 29. novembra 1999 sa uskutočnil výsluch svedkyne.

Dňa 27. marca 2000 a 17. apríla 2000 sa uskutočnili dve pojednávania, ktoré boli nemeritórne a boli odročené. Pojednávanie 7. júna 2000 bolo odročené na žiadosť odporcu v 2. rade. Pojednávanie 18. septembra 2000 bolo odročené na neurčito.

Pojednávanie   31.   októbra   2001   bolo   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   nemeritórne. Pojednávanie 20. januára 2002 bolo opäť nemeritórne, pričom odporcovia sa nedostavili. Pojednávanie 27. februára 2002 bolo odročené na neurčito a napriek prítomnosti odporcov na   pojednávaní   im   bola   stanovená   lehota   na   vyjadrenie.   Dňa   6.   novembra   2002   bolo nariadené znalecké dokazovanie a ohliadka na mieste samom, pričom pojednávanie bolo odročené. Ohliadka 28. novembra 2002 sa nekonala, bola odročená.

Ohliadka 19. februára 2003 sa nekonala pre neprítomnosť súdneho znalca, 5. marca 2003 bol termín ohliadky zrušený telefonicky a 13. marca 2003 bola ohliadka telefonicky odročená   pre   nepriazeň   počasia.   Ohliadka   za   prítomnosti   súdneho   znalca   sa   vykonala 16. apríla 2003 s tým, že znalec mal do 30 dní vyhotoviť posudok. Sťažovateľovi nebol ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu znalecký posudok doručený a podľa jeho informácií sa spis nachádzal stále u súdneho znalca. Sťažovateľ sa podľa jeho vyjadrenia nepretržite zaujíma o priebeh konania a nedopustil sa konania, ktorým by maril alebo zdržoval priebeh konania v predmetnej veci.

Sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 17 a nasl. zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   bola sťažovateľom okresnému súdu doručená 14. januára 1999, nasledovala urgencia doručená okresnému súdu 7. mája 1999 z dôvodu, že na prvú sťažnosť sťažovateľ nedostal odpoveď. Podpredsedníčka okresného súdu JUDr. I. T. vo svojej odpovedi zo 6. júla 1999 uviedla, že po   prešetrení   spisu   došla   k záveru,   že   sťažnosť   je   dôvodná,   urobila   opatrenia   na zabezpečenie nápravy vo veci a za prieťahy sa sťažovateľovi ospravedlnila.

S prihliadnutím   na   vzniknuté   prieťahy   v   konaní   spôsobené   okresným   súdom sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 11 C 126/92 a prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľ požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 120 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 5. mája 2004 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadrila k sťažnosti sťažovateľa. Predsedníčka okresného súdu sa vo svojej odpovedi z 9. júna 2004 vyjadrila, že sa nemôže k predmetnej   veci   vyjadriť,   pretože   spis   sa   nachádza   u súdneho   znalca.   Ústavný   súd prípismi z 28. júna 2004, 8. septembra 2004 a 21. októbra 2004 predĺžil okresnému súdu lehotu na vyjadrenie k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu sa vo vyjadrení z 15. novembra 2004 ospravedlnila za jeho oneskorené predloženie a uviedla prehľad úkonov v posudzovanej veci. Súčasne sa vyjadrila, že prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené nečinnosťou súdneho znalca, ale   aj   opakovanou   práceneschopnosťou   zákonného   sudcu.   Uvedený   spis   bol   z dôvodu pretrvávajúcej práceneschopnosti zákonného sudcu pridelený inému sudcovi a po skončení práceneschopnosti vrátený pôvodnému zákonnému sudcovi.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   ďalej   uviedla,   že   na   okresnom   súde niekoľko rokov pretrváva nedostatok sudcov, vysoká fluktuácia a práceneschopnosť, pričom uvedené   faktory   pôsobia   na   dĺžku   konania   a časové   úseky   medzi   jednotlivými   úkonmi sudcov, preto vzniknuté prieťahy v konaní nemožno hodnotiť ako zbytočné.

II.

Ústavný   súd   na   základe   sťažnosti   sťažovateľa   a   spisu   okresného   súdu sp. zn. 11 C 126/92 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ ako navrhovateľ vo 4. rade doručil 31. marca 1992 Obvodnému súdu Bratislava 4 (ďalej len „obvodný súd“) – v súčasnosti okresný súd – spolu s navrhovateľmi v 1., 2., 3., 5. a 6. rade návrh na začatie konania o vydanie nehnuteľnosti a odstránenie oplotenia proti odporcom v 1. až 3. rade s prílohami. Obvodný súd vydal 15. mája 1992 pokyn na doručenie návrhu odporcom, aby sa k návrhu vyjadrili v lehote 15 dní.

Odporca v 1. rade doručil obvodnému súdu 22. júna 1992 vyjadrenie k predmetnej veci. Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 10. augusta 1992 vyjadrenie s prílohami. Odporca v 2. rade doručil obvodnému súdu 8. júla 1992 vyjadrenie, v ktorom oznámil, že nie je v danom spore pasívne legitimovaný. Sťažovateľ doručil obvodnému súdu 21. augusta 1992 svoje vyjadrenie k stanovisku odporcu v 3. rade.

Obvodný súd nariadil 17. augusta 1992 termín pojednávania na 10. november 1992. Na pojednávaní 10. novembra 1992 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením   odročené   na   21.   január   1993.   V   zápisnici   z   pojednávania   je   uvedené,   že navrhovatelia v 1. až 3. rade splnomocnili sťažovateľa na ich zastupovanie v predmetnej veci. Navrhovatelia v 5. a 6. rade predložili okresnému súdu splnomocnenie z 13. januára 1993 pre sťažovateľa na zastupovanie v predmetnej veci a ďalšie písomnosti týkajúce sa posudzovanej veci.

Na pojednávaní 21. januára 1993 boli do spisu založené ďalšie písomnosti týkajúce sa posudzovanej veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na 1. apríl 1993. Sťažovateľ požiadal   v   žiadosti   doručenej   obvodnému   súdu   8.   marca   1993   o ustanovenie   nového súdneho   znalca.   Pojednávanie   1.   apríla   1993   bolo   s   prihliadnutím   na   neprítomnosť niektorých účastníkov konania uznesením odročené na 18. máj 1993.

Na pojednávaní 18. mája 1993 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené za účelom ohliadky nehnuteľnosti na 11. jún 1993. Sťažovateľ doručil obvodnému   súdu   17.   mája   1993   písomné   stanovisko   k predmetu   konania.   Zápisnica z ohliadky nehnuteľnosti vykonanej 11. júna 1993 je priložená v posudzovanom spise – č. l. 57 a 58.

Sťažovateľ   doručil   obvodnému   súdu   26.   augusta   1993   oznámenie   o čiastočnom späťvzatí   návrhu,   a   to   voči   odporcovi   v   1.   rade.   Podľa   znaleckého   posudku   č.   36/94 z 22. mája 1994 (str.   1 prvá   veta   posudku)   založeného v spise   obvodný   súd   uznesením sp. zn. 11 C 126/92 z 12. júla 1993 ustanovil znalca, aby na základe výsledkov ohliadky nehnuteľnosti   vypracoval   návrh   geometrického   plánu   (dané   uznesenie   nie   je v posudzovanom spise založené). Obvodný súd vydal 26. septembra 1994 pokyn na zaslanie predmetného znaleckého posudku účastníkom konania (č. l. 67 spisu). V posudzovanom spise sa nenachádzajú č. l. 68, 69, 70.

Sťažovateľ   doručil   obvodnému   súdu   1.   decembra   1994   vyjadrenie   k znaleckému posudku   (č.   l.   71   spisu)   a 18.   februára   1997   oznámenie   týkajúce   sa   predmetu   konania s prílohami.   Okresný   súd   vydal   5.   mája   1998   pokyn   na   zistenie   pobytu   navrhovateľov v 2. a 3. rade. Požadované údaje boli okresnému súdu doručené 27. mája 1998.

Okresný súd nariadil 30. júna 1999 termín pojednávania na 20. september 1999. Odporca   v   2.   rade   doručil   okresnému   súdu   20.   septembra   1999   ospravedlnenie   svojej neúčasti   na   pojednávaní   z dôvodu   viacerých   pojednávaní   v rovnakom   termíne. Pojednávanie 20. septembra   1999   bolo odročené na 25.   október 1999.   Podľa   úradného záznamu okresného súdu právna zástupkyňa odporcu v 2. rade nahliadla do spisu 6. októbra 1999. Na pojednávaní 25. októbra 1999 bolo vykonané dokazovanie vo veci a pojednávanie bolo uznesením odročené na 29. november 1999.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 25. októbra 1999 žiadosť o zaslanie zápisnice z pojednávania. Okresný súd vydal 26. októbra 1999 pokyn na vypracovanie a doručenie uvedenej zápisnice. Na pojednávaní 29. novembra 1999 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením odročené na 27. marec 2000. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 26. novembra 1999 vyjadrenie k posudzovanej veci s prílohami (č. l. 108 – 142 spisu). Pojednávanie   27.   marca   2000   bolo   odročené   z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   právnej zástupkyne odporcu v 1. rade na 17. apríl 2000.

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 31. marca 2000 vyjadrenie k pojednávaniu, ktoré sa uskutočnilo 27. marca 2000, a 13. apríla 2000 „dodatok k žalobe“ s prílohami. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 17. apríla 2000 právna zástupkyňa odporcu v 1. rade telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní 17. apríla 2000, ktorú odôvodnila účasťou na inom pojednávaní, a požiadala o jeho odročenie. Pojednávanie 17. apríla 2000 bolo uznesením odročené na 7. jún 2000. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. apríla 2000 stanovisko k predmetu konania s prílohami.

Na pojednávaní 7. júna 2000 bolo vykonané ďalšie dokazovanie a pojednávanie bolo uznesením   odročené   na   18.   september   2000.   Podľa   úradného   záznamu   okresného   súdu zo 7. júna   2000   sťažovateľ   požiadal   o vyhotovenie   fotokópie   zápisnice   z pojednávania uskutočneného 7. júna 2000. Na pojednávaní 18. septembra 2000 bolo vykonané ďalšie dokazovanie   vo   veci   a pojednávanie   bolo   odročené   na neurčito   s tým,   že   navrhovatelia v súdom určenej lehote predložia požadované písomnosti týkajúce sa predmetu konania. Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   6.   októbra   2000   opravné   oznámenie   týkajúce   sa označenia odporcov v 1. a 2. rade s prílohou.

Okresný súd vydal 14. novembra 2000 pokyn na zaslanie prípisu Okresnému úradu Bratislava   IV   a   24.   novembra   2000   pokyn   na   zaslanie   prípisov   odporcovi   v 3.   rade a Archívu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy týkajúcich sa posudzovanej veci. Okresný úrad Bratislava IV doručil okresnému súdu odpoveď na prípis 20. decembra 2000, odporca v 3. rade 8. januára 2001. Odporca v 2. rade doručil okresnému súdu 1. marca 2001 vyjadrenie   k   predmetnej   veci.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   12.   marca   2001 a 28. marca 2001 dodatok a upresnenie petitu žaloby s prílohami.

Okresný súd stanovil 17. júla 2001 termín pojednávania na 26. september 2001. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 12. septembra 2001 právny zástupca odporcu v 1.   rade   nahliadol   do   predmetného   spisu.   Na   pojednávaní   26.   septembra   2001   boli predložené   dokumenty   týkajúce   sa   predmetu   konania   a pojednávanie   bolo   uznesením odročené na 31. október 2001. Právny zástupca odporcu v 1. rade doručil okresnému súdu 26.   septembra   2001   oznámenie   o zmene   v právnom   zastúpení   a 5.   októbra   2001 plnomocenstvo pre nového právneho zástupcu.

Na pojednávaní 31. októbra 2001 boli vypočutí účastníci konania a pojednávanie bolo uznesením odročené na 30. január 2002 s tým, že sťažovateľ spolu s navrhovateľmi v 1.,   2.,   3.,   5.   a   6.   rade   doručia   súdu   v lehote   45   dní   upresnenie   petitu   žaloby. V posudzovanom spise chýba č. l. 228. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 2. januára 2002 doplnenie a upresnenie svojho stanoviska z 21. decembra 2001.

Pojednávanie 30. januára 2002 bolo odročené na 27. február 2002 z dôvodu neúčasti odporcov v 1., 2. a 3. rade. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 25. februára 2002 dodatok k žalobe s prílohami. Na pojednávaní 27. februára 2002 boli vypočutí účastníci konania, navrhovatelia v 1. až 6. rade oznámili súdu späťvzatie návrhu voči odporcovi v 3. rade, ktoré súd pripustil uznesením a konanie v tejto časti zastavil. Pojednávanie bolo uznesením odročené   na   neurčito   s tým,   že   odporcovia   v 1.   a   2.   rade   sa   v určenej   lehote   vyjadria k stanovisku navrhovateľov z 21. decembra 2001 a 24. februára 2002 a navrhovatelia presne označia osobné údaje týkajúce sa právneho nástupcu navrhovateľa v 6. rade.

Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   12.   marca   2002   oznámenie   o právnom zastupovaní   navrhovateľov   poverenou   právnou   zástupkyňou   a 13.   marca   2002   oznámil osobné   údaje   týkajúce   sa   právneho   nástupcu   navrhovateľa   v   6.   rade,   ktorý   v priebehu posudzovaného konania zomrel. Odporca v 2. rade doručil okresnému súdu 14. marca 2002 vyjadrenie k upresnenému petitu navrhovateľov z 21. decembra 2001. Právna zástupkyňa navrhovateľov   doručila   okresnému   súdu   6.   mája   2002   oznámenie   o prevzatí   právneho zastupovania a 1. júla 2002 nahliadla do spisu.

Právna   zástupkyňa   navrhovateľov   doručila   okresnému   súdu   19.   augusta   2002 vyjadrenie   navrhovateľov   a   úpravu   žalobného   petitu   s   prílohami.   Okresný   súd   nariadil 15. októbra   2002   termín   pojednávania   na   6.   november   2002.   Právna   zástupkyňa navrhovateľov   doručila   okresnému   súdu   2.   októbra   2002   žiadosť   o nariadenie   termínu pojednávania.

Na   pojednávaní   6.   novembra   2002   právna   zástupkyňa   navrhovateľov   predniesla návrhy   na   doplnenie   dokazovania   a   pojednávanie   bolo   uznesením   odročené   na 28. november 2002, pričom súd nariadil znalecké dokazovanie a ohliadku nehnuteľnosti. Okresný   súd   uznesením   č.   k.   11   C   126/92-268   z 12.   novembra   2002   nariadil   znalecké dokazovanie povereným znalcom geodetom, uložil navrhovateľom uhradiť preddavok na trovy znaleckého dôkazu a stanovil termín ohliadky nehnuteľnosti na 28. november 2002.

V zápisnici   z ohliadky   nehnuteľnosti   z 28.   novembra   2002   je   uvedené,   že   pre neprítomnosť   súdneho   znalca   bude   okresným   súdom   určený   nový   termín   ohliadky   po konzultácii so znalcom. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 28. novembra 2002 súdny znalec ospravedlnil svoju neprítomnosť na ohliadke 28. novembra 2002 a po dohode s ním bol stanovený nový termín ohliadky na 10. január 2003.

Okresný súd opravným uznesením č. k. 11 C 126/92-274 z 30. januára 2003 upravil uznesenie   sp.   zn.   11   C   126/92   zo   6.   novembra   2002   v odseku   4   výroku   predmetného uznesenia.   Okresný   súd   nariadil   28.   januára   2003   termín   ohliadky   nehnuteľnosti   na 19. február 2003. Podľa zápisnice okresného súdu z ohliadky nehnuteľnosti 19. februára 2003 bol termín ohliadky určený na 13. marec 2003. Právny zástupca odporcu v 1. rade doručil   okresnému   súdu   13.   marca   2003   faxové   podanie,   v ktorom   ospravedlnil   svoju neúčasť na ohliadke v určený deň. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 13. marca 2003 bol termín ohliadky nehnuteľnosti stanovený na 13. marec 2003 zrušený.

Obvodné   oddelenie   Policajného zboru   Bratislava –   Dúbravka   doručilo   20.   marca 2003 žiadosť o zaslanie správy týkajúcej sa posudzovanej veci. Okresný súd vypracoval požadovanú správu 24. marca 2003. Právna zástupkyňa navrhovateľov doručila okresnému súdu 25. marca 2003 „žiadosť o konanie vo veci sp. zn. 11 C 126/92“. Okresný súd nariadil 25. marca 2003 termín ohliadky nehnuteľnosti na 16. apríl 2003. Podľa zápisnice okresného súdu zo 16. apríla 2003 sa ohliadka posudzovanej nehnuteľnosti uskutočnila v uvedený deň.

Okresný   súd   vydal   13.   mája   2003   pokyn   na   vyplatenie   preddavku   na   trovy znaleckého   dokazovania   poverenému   súdnemu   znalcovi.   Sťažovateľ   doručil   okresnému súdu   11.   marca   2004   urgenciu   vypracovania   znaleckého   posudku   s uvedením   adresy súdneho   znalca.   Okresný   súd   vydal   23.   marca   2004   pokyn   na   vyžiadanie   znaleckého posudku a vrátenie predmetného spisu od povereného súdneho znalca. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 26. apríla 2004 dokumenty týkajúce sa predmetu konania.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 12. mája 2004 sťažovateľ nahliadol do posudzovaného spisu. Okresný súd vydal 13. mája 2004 pokyn na zaslanie urgencie vo veci znaleckého posudku a vrátenie predmetného spisu od súdneho znalca. Okresný súd vydal 7. júna 2004 pokyn na opätovné zaslanie urgencie vo veci znaleckého posudku a vrátenie predmetného spisu od súdneho znalca pod hrozbou uloženia poriadkovej pokuty a 7. júna 2004   pokyn   na   doručenie   predmetnej   urgencie   súdnemu   znalcovi   prostredníctvom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava III.

Podľa úradného záznamu okresného súdu z 26. júla 2004 sťažovateľ nahliadol do posudzovaného   spisu.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   29.   júla   2004   žiadosť o informáciu   týkajúcu   sa   predmetného   spisu.   Okresné   riaditeľstvo   Policajného   zboru Bratislava   III   doručilo   okresnému súdu   16.   augusta   2004   oznámenie o doručení   prípisu okresného súdu súdnemu znalcovi 7. augusta 2004. Sťažovateľ doručil okresnému súdu 20. septembra 2004 vyjadrenie týkajúce sa posudzovanej veci. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 11. októbra 2004 súdny znalec vrátil posudzovaný spis okresnému súdu s vypracovaným znaleckým posudkom.

Okresný súd nariadil 13. októbra 2004 termín pojednávania na 22. november 2004. Pojednávanie 22. novembra 2004 bolo odročené na neurčito, pričom okresný súd zaviazal právnu   zástupkyňu   odporcu   v 2.   rade,   aby   v lehote   30   dní   oznámila   súdu   požadované skutočnosti,   a   vydal   pokyn   na   zistenie   sídla   odporcu   v   1.   rade.   Právna   zástupkyňa navrhovateľov   podaním   z 20.   novembra   2004   doplnila   petit   žaloby   a rozšírila   okruh žalobcov   o   navrhovateľov   v   7.   a   8.   rade.   Sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu 24. novembra 2004 oznámenie o adrese sídla odporcu v 1. rade. Uvedeným záznamom spis končí (č. l. 291).

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Len prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby neodstráni a nemôže odstrániť. Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

Sťažovateľ využil právny prostriedok, ktorého uplatnenie sa vyžaduje pred podaním návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a podal opakovane sťažnosti na prieťahy a žiadosti   o   nariadenie   termínu   pojednávania   doručené   okresnému   súdu   7.   mája   1999, 2. októbra 2002 a 25. marca 2003. Okresný súd vo vyjadrení zo 6. júla 1999 uviedol, že sťažnosť je dôvodná.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že po   právnej   stránke   predmet   posudzovanej   veci   –   vlastnícke   právo   k nehnuteľnosti a súvisiace   nároky   –   patrí   do   štandardnej   rozhodovacej   agendy   všeobecného   súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti. Predsedníčka okresného súdu navyše vo svojom stanovisku   neuviedla   ako dôvod,   prečo   okresný   súd dosiaľ vo   veci   nerozhodol,   právnu zložitosť prejednávanej veci.

Skutkovú stránku predmetnej veci ústavný súd hodnotí ako zložitú s prihliadnutím na počet účastníkov konania a ich protichodné stanoviská, čo malo do určitej miery vplyv na predĺženie konania. Uvedené okolnosti však v žiadnom prípade nemôžu ospravedlniť vyše 12 rokov trvajúce konanie bez meritórneho rozhodnutia vo veci samej.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Sťažovateľ   svojím   správaním neprispel   k   prieťahom   v   konaní,   pretože   na   výzvy   okresného   súdu   odpovedal prostredníctvom   právnej   zástupkyne   aj   samostatnými   podaniami   v súdom   určených lehotách.   Svoju   nespokojnosť   s rýchlosťou   priebehu   konania   dal   najavo   aj   viacerými žiadosťami   o určenie   termínu   pojednávania   doručenými okresnému   súdu   a iniciatívnymi návrhmi na urýchlenie konania a vykonanie dôkazov.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy,   bol   postup   samotného   okresného   súdu.   Pri   skúmaní   skutočnosti,   či   v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).

Ústavný súd z prehľadu úkonov vykonaných okresným súdom v tejto veci zistil, že okresný súd bol nečinný od 26. septembra 1994 do 5. mája 1998 (43 mesiacov), od 27. mája 1998 do 30. júna 1999 (13 mesiacov) a od 13. mája 2003 do 24. marca 2004 (10 mesiacov).

Predsedníčka okresného súdu   vo vyjadrení z 15. novembra 2004 uviedla prehľad úkonov v posudzovanej veci. Súčasne sa vyjadrila, že prieťahy v predmetnom konaní boli spôsobené nečinnosťou súdneho znalca, ale aj opakovanou práceneschopnosťou zákonného sudcu.   Uvedený   spis   bol   z dôvodu   pretrvávajúcej   práceneschopnosti   zákonného   sudcu pridelený inému sudcovi a po skončení práceneschopnosti vrátený pôvodnému zákonnému sudcovi.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   ďalej   uviedla,   že   na   okresnom   súde niekoľko rokov pretrváva nedostatok sudcov, vysoká fluktuácia a práceneschopnosť, pričom uvedené   faktory   pôsobia   na   dĺžku   konania   a časové   úseky   medzi   jednotlivými   úkonmi sudcov, preto vzniknuté prieťahy v konaní nemožno hodnotiť ako zbytočné.

Ústavný   súd   už   v priebehu   predchádzajúcej   rozhodovacej   činnosti   vyslovil,   že nadmerné množstvo vecí,   v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za prieťahy v súdnom konaní (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   vyjadreného   v   rozhodnutí   sp.   zn. III. ÚS 14/00   „Otázky   množstva   vecí,   personálne   a organizačné   problémy   súdu   nie   sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“.

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku postup okresného súdu v predmetnej veci vyhodnotil ako konanie, v ktorom došlo k   zbytočným   prieťahom   zo   strany   okresného   súdu   v celkovej   dĺžke   66   mesiacov (t. j. obdobie od 26. septembra 1994 do 5. mája 1998 (43 mesiacov), od 27. mája 1998 do 30. júna 1999 (13 mesiacov) a od 13. mája 2003 do 24. marca 2004 (10 mesiacov).

Právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré   plynule   smeruje   k odstráneniu   právnej   neistoty   osoby,   ktorá   sa   obrátila   na   súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

IV.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o porušení   práva   sťažovateľa,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

V konkrétnych   okolnostiach   danej   veci   vidí   ústavný   súd   nemajetkovú   ujmu sťažovateľa   najmä   v   okolnosti,   že   po   uplynutí   obdobia   viac   ako   dvanástich   rokov od podania jeho žaloby súdu nebolo v predmetnej veci rozhodnuté, pričom uvedená situácia vyvoláva u sťažovateľa oprávnene pocit trvalej neistoty a dlhodobej frustrácie z nemožnosti užívať svoj majetok. Ústavný súd preto považoval za primerané finančné zadosťučinenie sumu 70 000 Sk.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný   súd   žiadosti   sťažovateľa   o primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   zvyšnej   časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní, ako aj celkovú dĺžku predmetného konania.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 13 ods. 8 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) účinnej v čase realizovania týchto právnych úkonov, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je   oceniteľný   peniazmi,   odmena   za   jeden   úkon   je   jedna   tretina   výpočtového   základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli realizované v roku 2004 (splnomocnenie   sťažovateľa   pre   právnu   zástupkyňu   zo   16.   februára   2004   a upresnenie sťažovateľovho podania právnou zástupkyňou z 20. februára 2004), ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý   polrok   2003   bola   priemerná   mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej republiky 13 602 Sk, preto ústavný súd priznal náhradu trov za dva úkony právnej pomoci každý   v   hodnote   4   534   Sk.   Ústavný   súd   rozhodol   aj   o priznaní   náhrady   výdavkov   na miestne   telekomunikačné   výdavky   a   miestne   prepravné   vo   výške   jednej   stotiny výpočtového základu podľa § 19 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z., t. j. 136 Sk.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 9 340 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnej zástupkyni sťažovateľa okresný súd.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. januára 2005