SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 116/2015-34
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka vo veci návrhov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhospoločnosťou Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, Sedlárska 1, Bratislava, v menektorej koná advokát a konateľ JUDr. Miroslav Trenčan, na preskúmanie rozhodnutiaVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/20/14-K zo 17.septembra 2014 a rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republikypre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14-K zo 17. septembra 2014 takto
r o z h o d o l :
1. Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosťfunkcií č. VP/20/14-K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutie Výboru Národnej radySlovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14-K zo 17. septembra 2014z r u š u j e.
2. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií j ep o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovykonania Robertovi Nemcsicsovi v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásťcentov) na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Hillbridges, s. r. o., Sedlárska 1,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra2014 doručené návrhy ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanierozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalejlen „výbor“) č. VP/20/14-K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutia výboru č. VP/21/14-Kzo 17. septembra 2014 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).
2. Z predložených návrhov a ich príloh vyplýva, že napadnutými rozhodnutiamivýbor sankcionoval navrhovateľa za porušenie povinností ustanovených v ústavnom zákoneč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárovv znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákonč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov(ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“), a to konkrétne povinnostízakotvených v jeho čl. 7 ods. 1.
3. Výbor v napadnutých rozhodnutiach ustálil, že navrhovateľ začal výkon verejnejfunkcie 4. septembra 2013 ako člen predstavenstva obchodnej spoločnosti Spoločnosťpre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS“), a preto bol podľa čl. 7 ods. 1 ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu povinný podať oznámenie do 4. októbra 2013(rozhodnutie č. VP/20/14-K zo 17. septembra 2014), ako aj za rok 2013 do 31. marca 2014(rozhodnutie č. VP/21/14-K zo 17. septembra 2014). Keďže ani jednu z uvedenýchpovinností nesplnil, pristúpil výbor k vyvodeniu zodpovednosti.
4. Navrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil argumentáciou,podľa ktorej ho z titulu výkonu funkcie člena predstavenstva SPS nemožno považovaťza verejného funkcionára na účel čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochraneverejného záujmu. SPS totiž podľa názoru navrhovateľa nie je obchodnou spoločnosťouso stopercentnou majetkovou účasťou štátu, lebo jeho akcionármi sú TRANSPETROL, a. s.,Šumavská 38, Bratislava (vlastní 1 287 kmeňových akcií), a Správa štátnych hmotnýchrezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava (ďalej len „Správa štátnych hmotnýchrezerv“; vlastní 200 kmeňových akcií). Iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotnýchrezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.
5. Výbor obranu navrhovateľa neakceptoval s poukazom na fakt, že stopercentnýmakcionárom TRANSPETROL-u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.Podľa názoru výboru „štátnymi akciovými spoločnosťami sú aj obchodné spoločnosti, ktorých zakladateľmi (jedinými akcionármi) sú orgány štátnej správy, príp. obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.
6. V návrhoch doručených ústavnému súdu navrhovateľ rovnako ako v konaniachvedených výborom dôvodí faktom, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 % priamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe štátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej účasti v spoločnosti SPS (t. j. približne 85,5 %) patrí obchodnej spoločnosti TRANSPETROL, a. s., v ktorej 100 % akcií vlastní Slovenská republika zastúpená Ministerstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu v spoločnosti SPS. Akciovú spoločnosť TRANSPETROL totiž nie je v zmysle právneho poriadku možné považovať za „štát“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenská republika nemá v spoločnosti SPS stopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú účasť... som toho názoru, že pre zaradenie mojej osoby do kategórie verejného funkcionára v súvislosti s mojou funkciou člena štatutárneho orgánu SPS nepostačuje, ak má štát v spoločnosti SPS iba nepriamu majetkovú účasť, a preto nie som verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».
7. Navrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“naprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, žeiba priama majetková účasť štátu je právne relevantná. Aj neprípustnosť extenzívnehovýkladu ústavno-právnych noriem svedčí podľa navrhovateľa pre ním preferovanúinterpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keďvýbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval iba členov štatutárnych orgánov takých obchodných spoločností, v ktorých má štát stopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravyprebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorých vyplýva, že ajčlenovia výboru majú pochybnosti o zvolenom spôsobe riešenia kardinálnej právnej otázky.
8. V závere návrhov navrhovateľ žiada zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanienáhrady trov konania.
9. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 116/2015-21 z 8. apríla 2015 spojil podľa§ 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) v spojení s § 112 ods. 1 zákonač. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov oba návrhyna spoločné konanie a zároveň podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde oba návrhynavrhovateľa prijal na ďalšie konanie.
10. Ústavný súd 16. apríla 2015 vyzval výbor na vyjadrenie sa k vecnej stránkenávrhov a na doručenie spisov č. VP/20/14-K a č. VP/21/14-K.
11. K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedupodaním z 5. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2015, ku ktorému pripojil ajoriginály príslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxnétvrdenie navrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú dva subjekty disponujúce majetkom vo vlastníctve štátu, nejde o obchodnú spoločnosť so stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.
Navrhovateľ nemieni vziať na vedomie, že pri vklade TRANSPETROL, a. s. ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky s tvrdením, že TRANSPETROL, a. s. nie je možné považovať za „štát“.
Domnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky a TRANSPETROL, a. s. disponujú síce rôznou formou štátneho majetku, ale jeho súhrn bez ohľadu na priamu alebo nepriamu účasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú sumu 100 (%).».
12. Podľa výboru «zákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval záujem spoločnosti na ochranu verejného záujmu voči verejným funkcionárom spravujúcim majetok štátu pri stopercentnej účasti štátu, čiže vyjadril tento záujem formuláciou pojmu verejný funkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu alebo členov štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“ (širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto pojem (ako uvádza aj navrhovateľ), nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise, a nezaoberá sa ním ani odborná literatúra. Nejde preto, ako uvádza navrhovateľ, o neprípustný extenzívny výklad, ale o čisto pragmatický „logický“ výklad, podporený bežnou matematickou vetou x+y=100.
Naviac ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, že navrhovateľ je verejným funkcionárom, pretože ak zákonodarca v právnej norme uviedol pojem „majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem rozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».
13. K navrhovateľovej námietke o diskriminácii zo strany výboru tento uvádza, že„nemá možnosť získať údaje o existencii obchodných spoločností, ale aj štátnych podnikov inak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu, príp. na základe oznámenia zo strany zakladateľa alebo náhodilo (prostredníctvom elektronických alebo printových médií).
Z tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že výbor nepoužil extenzívny výklad, keďže o existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára...“.
14. Výbor navrhuje, aby ústavný súd napadnuté rozhodnutia potvrdila navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
15. Ústavný súd zaslal 12. mája 2015 vyjadrenie výboru právnemu zástupcovinavrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.
16. Navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu doručil ústavnému súdu21. mája 2015 stanovisko, v ktorom nesúhlasí s tvrdením výboru, «ktorým mi je podsúvané vyjadrenie, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je vymedzený v žiadnom právnom predpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“ sa dôkladne venujem najmä v časti 4.1 môjho návrhu. Na základe tam uvedených argumentov trvám na svojom názore, že pojem „majetková účasť štátu“ nie je možné vykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ konkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť štátu.».
17. Podľa navrhovateľa výbor na väčšinu jeho argumentov uvedených v návrhochnereagoval.
18. Navrhovateľ kritizuje postoj, podľa ktorého «sa Výbor „nevyjadruje k výhradám navrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu a spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup Výboru.».
19. Navrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu.
II.
20. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutýverejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súdv lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovenástrata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhuna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomtonávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutiapred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
21. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákonao ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo podľaosobitného predpisu (ďalej len,,orgán“).
22. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
23. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí,že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov alebo s osobitným predpisom,rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutieorgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
24. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu jekonečné.
25. Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, ženespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnomobdobí členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovouúčasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie hovýbor sankcionoval.
26. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu satento ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárnehoorgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
27. Podľa čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejnýfunkcionár je na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.
28. Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejnýfunkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jejvýkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,v ktorom uvedie,
a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu funkcie verejného funkcionáras výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,
b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahualebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkonefunkcie verejného funkcionára,
c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánochprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnickýchosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,
d) svoje príjmy dosiahnuté v uplynulom kalendárnom roku z výkonu funkcieverejného funkcionára a z výkonu iných funkcií, zamestnaní alebo činností, v ktorýchvykonávaní verejný funkcionár pokračuje aj po ujatí sa výkonu funkcie verejnéhofunkcionára,
e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorís ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresatrvalého pobytu.
29. Zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiťprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúciv zamedzení vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejnýmzáujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (IV. ÚS 1/07). V záujme tohtocieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonučinností, funkcií a zamestnaní nezlučiteľných so zastávanou verejnou funkciou(III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).
30. Pre rozhodnutie ústavného súdu o návrhoch navrhovateľa, a to z pohľadudôvodov skoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálnehonastavenia ústavno-súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákonao ústavnom súde je nevyhnutné identifikovať pojmové znaky pojmu „majetková účasť“použitého v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavnetotiž ide o pojem, ktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možnéjednoznačne uzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, keď písomné oznámenia funkcií,zamestnaní, činností a majetkových pomerov nepodal.
31. Účasť v obchodnej spoločnosti je daná obsahom právneho vzťahu medzispoločníkom a obchodnou spoločnosťou. Pre akciovú spoločnosť to znamená obsahprávneho vzťahu medzi ňou a akcionárom, ktorý je jej spoločníkom. Účasť akcionárav akciovej spoločnosti je podmienená vlastníctvom akcie, pretože akcia ako cenný papierstelesňuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnostina jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len„Obchodný zákonník“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papieralebo účastina. Predstavuje participáciu akcionára na spoločnosti (Kubíček, P. et. al.Obchodné právo. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).
32. Obsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktorémôžu mať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnomzostatku) i nemajetkovú (napríklad právo na riadenie i kontrolu spoločnosti). Práveidentifikované členenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstatymajetkovej účasti v akciovej spoločnosti.
33. Pojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákonao ochrane verejného záujmu sa svojou obsahovo náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak akoho definuje § 61 Obchodného zákonníka. Podielom je miera účasti spoločníka na čistomobchodnom imaní spoločnosti. Kým obsahom právneho vzťahu účasti spoločníkav spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel,tak ako je vymedzený v § 61, vyjadruje len majetkovú zložku účasti spoločníkav spoločnosti (Ďurica, M. in Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár.3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 186).
34. Ústavný súd tak uzatvára, že pojem „majetková účasť“ podľa čl. 2 ods. 1písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanievýsledkov činnosti (väčšinou podnikateľskej) obchodnej spoločnosti jej spoločníkom,pričom tieto výsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.
35. Na podklade záverov formulovaných v predchádzajúcich odsekoch možnokonštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správaštátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.
36. Správa štátnych hmotných rezerv je ústredným orgánom štátnej správys postavením rozpočtovej organizácie štátu (§ 21 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z.o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov) a je právnickou osobou (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskoršíchpredpisov). Ako štátna rozpočtová organizácia však môže nadobúdať majetok lendo vlastníctva štátu ako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o správe majetku štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotnýchrezerv, sú teda vo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS,ktorá však, ako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medziúčastníkmi konania nie je sporné), nevykazuje 100 %.
37. TRANSPETROL, a. s., je obchodnou spoločnosťou – akciovou spoločnosťou,ktorá má vlastnú právnu subjektivitu (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) prejavujúcu saokrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniťmajetok a niesť majetkovú zodpovednosť v právnych vzťahoch. Všetky akcieTRANSPETROL-u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskejrepubliky (ďalej len „ministerstvo“). TRANSPETROL, a. s., je teda obchodnouspoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu. Majetok vo vlastníctveTRANSPETROL-u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a tedanetvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osobavlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).
38. V týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv.štátnej akciovej spoločnosti (pre účely podnikania) a na právne pomery medzi štátoma vzniknutou spoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.
Ak štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť
- podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58a § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka),
- predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt(vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patriapodnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie – § 6 ods. 1 Obchodnéhozákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka jevýslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,
- akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)v rámci svojej činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodnéhozákonníka rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnommene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.
39. Nemožno za žiadnych okolností súhlasiť s vyjadrením jedného z poslancovNárodnej rady Slovenskej republiky zachyteným v zápisnici z 18. schôdze výboruzo 17. septembra 2014, na ktorej sa hlasovaním prijali napadnuté rozhodnutia,že „vlastníkom 100 % akcií spoločnosti je Slovenská republika, ktorá je zastúpená spoločnosťou Transpetrol, a. s., ktorá je 100 % štátnou akciovou spoločnosťou a Správa štátnych hmotných rezerv SR, ktorá je ústredným orgánom štátnej správy“. V prvom radezo žiadnych podkladov, ktoré má ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že byTRANSPETROL, a. s., pri realizácii práv a povinností akcionára SPS konal v menea na zodpovednosť štátu, a nie vo svojom vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť.V druhom rade právny poriadok nepozná pojem „štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiskaakcionárskej štruktúry existuje len jedna právna kategória akciovej spoločnosti, pričom všakštát môže vlastniť aj všetky akcie akciovej spoločnosti, čo má za následok, že má v danejakciovej spoločnosti stopercentnú majetkovú účasť. V takom prípade práva a povinnostiakcionára v mene a na zodpovednosť štátu vykonáva určený orgán štátu (väčšinou ústrednýorgán štátnej správy) majúci pozíciu správcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., všaktakýmto subjektom nie je. Postavenie právneho zástupcu štátu nemajú bez ďalšieho akciovéspoločnosti, ktorých jediným akcionárom je štát.
40. Ústavný súd tak uzatvára, že akcie SPS, ktoré sú vo vlastníctveTRANSPETROL-u, a. s., nezakladajú pre štát pozíciu akcionára. Štát potomprostredníctvom akcií vo vlastníctve TRANSPETROL-u ani nemôže mať v SPS účasťprislúchajúcu akcionárovi popísanú v bodoch 31 až 34. Prostredníctvom týchto akcií máv SPS majetkovú účasť TRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.
41. Postavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo-právnej nemožno porovnávaťs majetkovým postavením štátnych rozpočtových organizácií, štátnych príspevkovýchorganizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcoviamajetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.Aj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnommene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).
42. V SPS, v ktorej bol navrhovateľ členom predstavenstva SPS, sa majetková účasťrozkladá na Správu štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípadeSprávy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové rizikospojené s účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv akoštátna rozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je spôsobilýmsubjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátuštátu ako právnickej osoby, a tak aj sám znáša majetkové riziko spojené s účasťouna podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnychrozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťouštátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnú zodpovednosť v majetkovo-právnychvzťahoch. Taká obchodná spoločnosť je majetkovo nezávislá a zákon o správe majetku štátusa na jej majetok nevzťahuje.
43. SPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
44. Ústavný súd neopomína ani argumentáciu výboru založenú na rozlišovanípriamej a nepriamej majetkovej účasti v obchodnej spoločnosti a následne prepojenúna zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejnéhozáujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 12. mája 2015).
45. Majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, ktorú už ústavný súdv predchádzajúcom texte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanievýsledkov činnosti obchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je lenjedna. Nepriama majetková účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktickýnonsens. Hospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178ods. 1 Obchodného zákonníka) spojených s vlastníctvom akcií. Pokiaľ však ide o akcie SPSvo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., dividendy z nich plynúce sa nestanú majetkomštátu, ale majetkom akcionára, teda TRANSPETROL-u, a. s. Ten nie je vo vlastníctveSlovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspektúčasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., nesvedčí štátu.Tvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, jenepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej strane aakciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdynemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.Žurnalistický štýl, ktorý takéto vyjadrenia často používa, nemôže byť základom preaplikáciu právnych noriem.
46. Pravdaže, ústavný súd chápe, čo výbor svojimi formulovanými postojmi chcelvyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátomprostredníctvom TRANSPETROL-u, a. s. V praxi je nepochybné, že štát ako jedinýakcionár má vo vzťahu k spoločnosti TRANSPETROL, a. s., rozhodujúce postavenie (pozribody 31 a 32). V právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciouvzťahu ovládajúcej osoby a ovládanej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka, resp. môže ísť okonanie v zhode podľa § 66b Obchodného zákonníka), ktorý však sám osebe bez ďalšiehonevykazuje majetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnejspoločnosti (pozri aj bod 33).
47. Pokiaľ však výbor vo svojom vyjadrení ide ešte ďalej a tvrdí (stotožňujúcTRANSPETROL, a. s., s ministerstvom), že „... ide o orgány štátu, ktoré zverujú novovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe TRANSPETROL-u, a.s. a Správe štátnych hmotných rezerv Slovenskej republiky“, ideo argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a ráznepripomenúť, že TRANSPETROL, a. s., nie je správcom majetku štátu, ktorý bolprostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celéhoobchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to jeprincipiálny rozdiel. Možno pripustiť, že takýto názor vznikol ako paralela so štátnympodnikom, ktorý napriek tomu, že je tiež v právnom postavení samostatnej právnickejosoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu(§ 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).
48. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definujeverejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.Dikcia predmetnej ústavnej normy používajúca prívlastok „majetková“ iný výkladneumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu v posudzovaných prípadoch navrhovateľa ústi do vyvodenia verejnoprávnejzodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresátajej pôsobenia vylúčené rozširovať interpretáciou jej hmotnoprávne podmienky. Akrešpektovanie znenia právnych noriem upravujúcich verejnoprávnu zodpovednosťneumožňuje dosahovať cieľ právnej regulácie (bod 29), potom je potrebné ju zmeniť, nieutiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejtosúvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní – ako poslednom štádiu interpretácie – kritériám významným predovšetkým pri jej tvorbe.V posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktoromvýklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ideo špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériám a vpochybnostiach (ktoré zo zápisnice výboru sú zrejmé) nemožno sankciu uložiť (známazásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívnehovýkladu ústavnej normy je však ústavná direktíva uvedená v čl. 2 ods. 2 ústavy(I. ÚS 30/99).
49. Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľnespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľačl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúcev opomenutí podania písomných oznámení funkcií, zamestnaní, činností a majetkovýchpomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie členom predstavenstva SPS a do 31. marca2014 nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. To má podľa§ 73b ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde za následok zrušenie oboch napadnutýchrozhodnutí (bod 1výroku tohto nálezu).
III.
50. Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavnýmsúdom, ktorej sumu vyčíslil jeho právny zástupca v každom návrhu sumou 340,90 €. Trovyprávneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenuza dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 [prevzatie a príprava zastúpenia,podanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumuzvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.
51. Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledkukonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradilinému účastníkovi konania jeho trovy.
52. Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutiavýboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je v zásadenevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný so sumou peňažnej sankcie uloženejnapadnutými rozhodnutiami výboru.
53. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkonprávnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavnýmsúdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.
54. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 jepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Z toho vyplýva, že tarifná odmena sa jeden úkon právnej službypredstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.
55. Napriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyriúkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečnýpriestor daný citovaným § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu tarifnejodmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnejstránky oboch návrhov rezultujúcej do identických dôvodov a právnej argumentáciev oboch spojených návrhoch.
56. Z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov v sume 268 €, ku ktorejbolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €). Spolunáhrada trov konania predstavuje sumu 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšilo 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca jeplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznalnáhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).
57. Pretože výbor, ktorému bola ako účastníkovi konania pred ústavným súdomuložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskejrepubliky, uložil mu ústavný súd splnenie tejto povinnosti prostredníctvom KancelárieNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2015