znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 116/2015-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. júla 2015 v senátezloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu ĽubomíraDobríka   vo   veci   návrhov ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,   zastúpenéhospoločnosťou Hillbridges, s. r. o., advokátska kancelária, Sedlárska 1, Bratislava, v menektorej   koná   advokát   a   konateľ   JUDr.   Miroslav   Trenčan,   na   preskúmanie   rozhodnutiaVýboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/20/14-K zo 17.septembra   2014   a   rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republikypre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/21/14-K zo 17. septembra 2014 takto

r o z h o d o l :

1. Rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosťfunkcií   č.   VP/20/14-K   zo   17.   septembra   2014   a   rozhodnutie   Výboru   Národnej   radySlovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   č.   VP/21/14-K   zo   17.   septembra   2014z r u š u j e.

2. Výbor   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií j ep o v i n n ý nahradiť prostredníctvom Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky trovykonania Robertovi Nemcsicsovi v sume 360,19 € (slovom tristošesťdesiat eur a devätnásťcentov)   na   účet   jeho   právneho   zástupcu   spoločnosti   Hillbridges,   s.   r.   o.,   Sedlárska   1,Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 8. decembra2014   doručené   návrhy ⬛⬛⬛⬛ (ďalej   len   „navrhovateľ“)   na   preskúmanierozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalejlen „výbor“) č. VP/20/14-K zo 17. septembra 2014 a rozhodnutia výboru č. VP/21/14-Kzo 17. septembra 2014 (ďalej spolu aj „napadnuté rozhodnutia“).

2. Z predložených návrhov a ich príloh vyplýva, že napadnutými rozhodnutiamivýbor sankcionoval navrhovateľa za porušenie povinností ustanovených v ústavnom zákoneč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárovv znení   ústavného   zákona   č.   545/2005   Z.   z.,   ktorým   sa   mení   a   dopĺňa   ústavný   zákonč. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov(ďalej   len   „ústavný   zákon   o   ochrane   verejného   záujmu“),   a   to   konkrétne   povinnostízakotvených v jeho čl. 7 ods. 1.

3. Výbor v napadnutých rozhodnutiach ustálil, že navrhovateľ začal výkon verejnejfunkcie   4.   septembra   2013   ako   člen   predstavenstva   obchodnej   spoločnosti   Spoločnosťpre skladovanie, a. s., Trakovice (ďalej len „SPS“), a preto bol podľa čl. 7 ods. 1 ústavnéhozákona   o   ochrane   verejného   záujmu   povinný   podať   oznámenie   do   4.   októbra   2013(rozhodnutie č. VP/20/14-K zo 17. septembra 2014), ako aj za rok 2013 do 31. marca 2014(rozhodnutie   č.   VP/21/14-K   zo   17.   septembra   2014).   Keďže   ani   jednu   z   uvedenýchpovinností nesplnil, pristúpil výbor k vyvodeniu zodpovednosti.

4. Navrhovateľ sa v konaniach vedených proti nemu výborom bránil argumentáciou,podľa ktorej ho z titulu výkonu funkcie člena predstavenstva SPS nemožno považovaťza verejného   funkcionára   na   účel   čl.   2   ods.   1   písm.   zb)   ústavného   zákona   o   ochraneverejného záujmu. SPS totiž podľa názoru navrhovateľa nie je obchodnou spoločnosťouso stopercentnou majetkovou účasťou štátu, lebo jeho akcionármi sú TRANSPETROL, a. s.,Šumavská 38, Bratislava (vlastní 1 287 kmeňových akcií), a Správa štátnych hmotnýchrezerv Slovenskej republiky, Pražská 29, Bratislava (ďalej len „Správa štátnych hmotnýchrezerv“; vlastní 200 kmeňových akcií). Iba akcionársku účasť Správy štátnych hmotnýchrezerv možno považovať za majetkovú účasť štátu, tá je však menšinová.

5. Výbor obranu navrhovateľa neakceptoval s poukazom na fakt, že stopercentnýmakcionárom TRANSPETROL-u, a. s., je Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky.Podľa   názoru   výboru „štátnymi   akciovými   spoločnosťami   sú   aj   obchodné   spoločnosti, ktorých   zakladateľmi   (jedinými   akcionármi)   sú   orgány   štátnej   správy,   príp.   obchodné spoločnosti so stopercentnou majetkovou účasťou štátu“.

6. V návrhoch doručených ústavnému súdu navrhovateľ rovnako ako v konaniachvedených výborom dôvodí faktom, že «SPS je obchodnou spoločnosťou s približne 14,5 % priamou majetkovou účasťou štátu (percentuálne vyjadrenie počtu akcií patriacich Správe štátnych hmotných rezerv SR k celkovému počtu akcií spoločnosti SPS). Zvyšok majetkovej účasti   v   spoločnosti   SPS   (t.   j.   približne   85,5   %)   patrí   obchodnej   spoločnosti TRANSPETROL,   a.   s.,   v   ktorej   100   %   akcií   vlastní   Slovenská   republika   zastúpená Ministerstvom hospodárstva, a teda v tejto časti nejde o priamu majetkovú účasť štátu v spoločnosti   SPS.   Akciovú   spoločnosť   TRANSPETROL   totiž   nie   je   v   zmysle   právneho poriadku možné považovať za „štát“. Z vyššie uvedeného vyplýva, že Slovenská republika nemá v spoločnosti SPS stopercentnú priamu majetkovú účasť, ale iba nepriamu majetkovú účasť... som toho názoru, že pre zaradenie mojej osoby do kategórie verejného funkcionára v   súvislosti   s   mojou   funkciou   člena   štatutárneho   orgánu   SPS   nepostačuje,   ak   má   štát v spoločnosti SPS iba nepriamu majetkovú účasť, a preto nie som verejným funkcionárom v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.».

7. Navrhovateľ vo svojich návrhoch podáva prehľad pojmu „majetková účasť štátu“naprieč právnym poriadkom Slovenskej republiky, a tak argumentuje v prospech záveru, žeiba   priama   majetková   účasť   štátu   je   právne   relevantná.   Aj   neprípustnosť   extenzívnehovýkladu   ústavno-právnych   noriem   svedčí   podľa   navrhovateľa   pre   ním   preferovanúinterpretáciu. Dôvodí ďalej požiadavkou ochrany vlastných legitímnych očakávaní, keďvýbor vo svojej doterajšej rozhodovacej praxi „za verejných funkcionárov vždy považoval iba   členov   štatutárnych   orgánov   takých   obchodných   spoločností,   v   ktorých   má   štát stopercentnú priamu majetkovú účasť“. Napokon navrhovateľ cituje z priebehu rozpravyprebiehajúcej na zasadnutí výboru konaného 17. septembra 2014, z ktorých vyplýva, že ajčlenovia výboru majú pochybnosti o zvolenom spôsobe riešenia kardinálnej právnej otázky.

8. V závere návrhov navrhovateľ žiada zrušenie napadnutých rozhodnutí a priznanienáhrady trov konania.

9. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 116/2015-21 z 8. apríla 2015 spojil podľa§ 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   v   spojení   s   §   112   ods.   1   zákonač. 99/1963 Zb.   Občiansky   súdny   poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   oba   návrhyna spoločné konanie a zároveň podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde oba návrhynavrhovateľa prijal na ďalšie konanie.

10. Ústavný súd 16. apríla 2015 vyzval výbor na vyjadrenie sa k vecnej stránkenávrhov a na doručenie spisov č. VP/20/14-K a č. VP/21/14-K.

11.   K   návrhu   navrhovateľa   sa   vyjadril   výbor   prostredníctvom   svojho   predsedupodaním z 5. mája 2015 doručeným ústavnému súdu 12. mája 2015, ku ktorému pripojil ajoriginály príslušných na vec sa vzťahujúcich spisov. Vo vyjadrení hodnotí ako paradoxnétvrdenie navrhovateľa, že «napriek tomu, že ide o akciovú spoločnosť, pri ktorej založení sú dva   subjekty   disponujúce   majetkom   vo   vlastníctve   štátu,   nejde   o   obchodnú   spoločnosť so stopercentným majetkom vo vlastníctve štátu.

Navrhovateľ   nemieni   vziať   na   vedomie,   že   pri   vklade   TRANSPETROL,   a.   s.   ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom hospodárstva   Slovenskej   republiky   s   tvrdením,   že   TRANSPETROL,   a.   s.   nie   je   možné považovať za „štát“.

Domnievame sa, že ide o účelové tvrdenie popierajúce základný fakt, že Správa štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky   a   TRANSPETROL,   a.   s.   disponujú   síce rôznou   formou   štátneho   majetku,   ale   jeho   súhrn   bez   ohľadu   na   priamu   alebo nepriamu účasť tvorí stále len formu štátnej účasti a v matematickom súhrne ide o konečnú sumu 100 (%).».

12. Podľa výboru «zákonodarca pri tvorbe a schválení ústavného zákona sledoval záujem spoločnosti na ochranu verejného záujmu voči verejným funkcionárom spravujúcim majetok štátu pri stopercentnej účasti štátu, čiže vyjadril tento záujem formuláciou pojmu verejný funkcionár v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona ako „štatutárneho orgánu alebo   členov   štatutárneho   orgánu   obchodnej   spoločnosti   so   stopercentnou   majetkovou účasťou štátu“ (širší pojem) bez rozlíšenia tzv. priamej alebo nepriamej účasti štátu. Takýto pojem   (ako   uvádza   aj   navrhovateľ),   nie   je   vymedzený   v   žiadnom   právnom   predpise, a nezaoberá   sa   ním   ani   odborná   literatúra.   Nejde   preto,   ako   uvádza   navrhovateľ, o neprípustný   extenzívny   výklad,   ale   o   čisto   pragmatický   „logický“   výklad,   podporený bežnou matematickou vetou x+y=100.

Naviac ide o zrozumiteľné a racionálne (logické) zdôvodnenie, že navrhovateľ je verejným   funkcionárom,   pretože   ak   zákonodarca   v   právnej   norme   uviedol   pojem „majetková účasť štátu“, potom je možné logicky vyvodiť, že nemal v úmysle tento pojem rozdeľovať na „priamu“, príp. „nepriamu“ majetkovú účasť.».

13. K navrhovateľovej námietke o diskriminácii zo strany výboru tento uvádza, že„nemá možnosť získať údaje o existencii obchodných spoločností, ale aj štátnych podnikov inak, ako podaním oznámenia zo strany verejného funkcionára a z jeho obsahu, príp. na základe   oznámenia   zo   strany   zakladateľa   alebo   náhodilo   (prostredníctvom elektronických alebo printových médií).

Z tohto dôvodu naďalej trváme na tom, že výbor nepoužil extenzívny výklad, keďže o existencii SPS sa dozvedel až z podania oznámenia iného verejného funkcionára...“.

14.   Výbor   navrhuje,   aby   ústavný   súd   napadnuté   rozhodnutia   potvrdila navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

15.   Ústavný   súd   zaslal   12.   mája   2015   vyjadrenie   výboru   právnemu   zástupcovinavrhovateľa s možnosťou zaujať k nemu stanovisko.

16.   Navrhovateľ   prostredníctvom   právneho   zástupcu   doručil   ústavnému   súdu21. mája 2015 stanovisko, v ktorom nesúhlasí s tvrdením výboru, «ktorým mi je podsúvané vyjadrenie,   že   pojem   „majetková   účasť   štátu“   nie   je   vymedzený   v   žiadnom   právnom predpise. Ide o zavádzajúce tvrdenie. Problematike výkladu pojmu „majetková účasť štátu“ sa   dôkladne   venujem   najmä   v   časti   4.1   môjho   návrhu.   Na   základe   tam   uvedených argumentov   trvám   na   svojom   názore,   že   pojem   „majetková   účasť   štátu“   nie   je   možné vykladať extenzívne (a subsumovať tak pod neho aj nepriamu majetkovú účasť štátu), pokiaľ konkrétna norma výslovne neuvádza, že sa pod ním rozumie aj nepriama majetková účasť štátu.».

17. Podľa navrhovateľa výbor na väčšinu jeho argumentov uvedených v návrhochnereagoval.

18. Navrhovateľ kritizuje postoj, podľa ktorého «sa Výbor „nevyjadruje k výhradám navrhovateľa k procesnému postupu výboru“. Takáto pozícia Výboru k procesnému postupu a spôsobu vedenia konania je podľa môjho názoru neakceptovateľná, nakoľko rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR jednoznačne akcentuje požiadavku na riadny procesný postup Výboru.».

19. Navrhovateľ zotrváva na svojich návrhoch v plnom rozsahu.

II.

20. Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutýverejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súdv lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovenástrata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhuna preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomtonávrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutiapred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   §   73a   a   §   73b   zákona   o   ústavnom   súde.Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

21. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejnéhofunkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veciochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákonao ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   alebo   podľaosobitného predpisu (ďalej len,,orgán“).

22. Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senátústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

23. Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí,že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejnéhozáujmu   pri   výkone   funkcií   verejných   funkcionárov   alebo   s   osobitným   predpisom,rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutieorgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

24. Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu jekonečné.

25. Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru namieta, ženespĺňa definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavnéhozákona o ochrane verejného záujmu, keďže akciová spoločnosť, ktorej bol v rozhodnomobdobí členom predstavenstva, nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovouúčasťou štátu. Preto sa naňho ani nemohli vzťahovať povinnosti, za ktorých nesplnenie hovýbor sankcionoval.

26. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu satento ústavný zákon vzťahuje na funkcie štatutárneho orgánu alebo členov štatutárnehoorgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

27.   Podľa   čl.   3   ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   verejnýfunkcionár je na účely tohto zákona každý, kto vykonáva funkciu uvedenú v čl. 2 ods. 1.

28.   Podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   verejnýfunkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jejvýkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok,v ktorom uvedie,

a)   či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionáras výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahualebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkonefunkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánochprávnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnickýchosôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d)   svoje   príjmy   dosiahnuté   v   uplynulom   kalendárnom   roku   z   výkonu   funkcieverejného   funkcionára   a   z výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,   v   ktorýchvykonávaní   verejný   funkcionár   pokračuje   aj   po   ujatí   sa   výkonu   funkcie   verejnéhofunkcionára,

e) svoje majetkové pomery a majetkové pomery manžela a neplnoletých detí, ktorís ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresatrvalého pobytu.

29. Zmyslom a účelom ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je zabezpečiťprávny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií spočívajúciv zamedzení   vzniku   rozporu   osobných   záujmov   verejných   funkcionárov   s   verejnýmzáujmom v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,prípadne postavenia s ňou spojeného na osobný prospech (IV. ÚS 1/07). V záujme tohtocieľa ukladá uvedený ústavný zákon verejným funkcionárom (najmä v čl. 4, 5, 6 a čl. 8)rôzne povinnosti a obmedzenia týkajúce sa vlastného výkonu verejnej funkcie alebo výkonučinností,   funkcií   a   zamestnaní   nezlučiteľných   so   zastávanou   verejnou   funkciou(III. ÚS 24/07, III. ÚS 12/09).

30.   Pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   o   návrhoch   navrhovateľa,   a   to   z   pohľadudôvodov skoncipovaných v spojených a prijatých návrhoch, ako aj z pohľadu kriteriálnehonastavenia ústavno-súdneho prieskumu determinovaného citovaným § 73 ods. 3 zákonao ústavnom   súde   je   nevyhnutné   identifikovať   pojmové   znaky   pojmu   „majetková   účasť“použitého v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Zjavnetotiž ide o pojem, ktorý nie je legálne ani konštitucionálne definovaný. Len tak bude možnéjednoznačne uzavrieť, či navrhovateľ porušil alebo neporušil povinnosť podľa čl. 7 ods. 1ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu,   keď   písomné   oznámenia   funkcií,zamestnaní, činností a majetkových pomerov nepodal.

31.   Účasť   v   obchodnej   spoločnosti   je   daná   obsahom   právneho   vzťahu   medzispoločníkom   a   obchodnou   spoločnosťou.   Pre   akciovú   spoločnosť   to   znamená   obsahprávneho   vzťahu   medzi   ňou   a   akcionárom,   ktorý   je   jej   spoločníkom.   Účasť   akcionárav akciovej spoločnosti je podmienená vlastníctvom akcie, pretože akcia ako cenný papierstelesňuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnostina jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou [§ 155ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len„Obchodný zákonník“)]. Akcia sa tak zvykne označovať aj ako účastinný cenný papieralebo   účastina.   Predstavuje   participáciu   akcionára   na   spoločnosti   (Kubíček,   P.   et.   al.Obchodné právo. 1. vydanie. Bratislava: Univerzita Komenského, 2008, s. 173).

32. Obsahom účasti akcionára v akciovej spoločnosti sú práva a povinnosti, ktorémôžu mať povahu majetkovú (napr. právo na dividendu, právo na podiel na likvidačnomzostatku)   i   nemajetkovú   (napríklad   právo   na   riadenie   i   kontrolu   spoločnosti).   Práveidentifikované členenie je podľa názoru ústavného súdu základom pre vymedzenie podstatymajetkovej účasti v akciovej spoločnosti.

33. Pojem „majetková účasť“ použitý v čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákonao ochrane verejného záujmu sa svojou obsahovo náplňou najviac blíži pojmu podiel, tak akoho definuje § 61 Obchodného zákonníka. Podielom je miera účasti spoločníka na čistomobchodnom   imaní   spoločnosti.   Kým   obsahom   právneho   vzťahu   účasti   spoločníkav spoločnosti sú všetky práva a povinnosti, ktoré má spoločník voči spoločnosti, podiel,tak ako   je   vymedzený   v   §   61,   vyjadruje   len   majetkovú   zložku   účasti   spoločníkav spoločnosti   (Ďurica,   M.   in   Patakyová,   M.   a   kol.   Obchodný   zákonník.   Komentár.3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 186).

34.   Ústavný   súd   tak   uzatvára,   že   pojem   „majetková   účasť“   podľa   čl.   2   ods.   1písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyjadruje majetkové zdieľanievýsledkov   činnosti   (väčšinou   podnikateľskej)   obchodnej   spoločnosti   jej   spoločníkom,pričom tieto výsledky môžu mať tak kladnú, ako aj zápornú hodnotu.

35.   Na   podklade   záverov   formulovaných   v   predchádzajúcich   odsekoch   možnokonštatovať, že majetkovú účasť v SPS mali v rozhodnom období dva subjekty: Správaštátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s.

36.   Správa   štátnych   hmotných   rezerv   je   ústredným   orgánom   štátnej   správys postavením   rozpočtovej   organizácie   štátu   (§   21   ods.   1   zákona   č.   523/2004   Z.   z.o rozpočtových   pravidlách   verejnej   správy   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonovv znení neskorších predpisov) a je právnickou osobou (§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z.o   organizácii   činnosti   vlády   a   organizácii   ústrednej   štátnej   správy   v   znení   neskoršíchpredpisov).   Ako   štátna   rozpočtová   organizácia   však   môže   nadobúdať   majetok   lendo vlastníctva štátu ako právnickej osoby [§ 2 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov (ďalej len„zákon o správe majetku štátu“)]. Akcie SPS, ktoré spravuje Správa štátnych hmotnýchrezerv, sú teda vo vlastníctve štátu a prostredníctvom nich má štát aj majetkovú účasť v SPS,ktorá však, ako to z podkladov daných ústavnému súdu k dispozícii vyplýva (a to medziúčastníkmi konania nie je sporné), nevykazuje 100 %.

37. TRANSPETROL, a. s., je obchodnou spoločnosťou – akciovou spoločnosťou,ktorá má vlastnú právnu subjektivitu (§ 56 ods. 1 Obchodného zákonníka) prejavujúcu saokrem iného v právnej samostatnosti pri realizácii právnych úkonov, v spôsobilosti vlastniťmajetok   a   niesť   majetkovú   zodpovednosť   v   právnych   vzťahoch.   Všetky   akcieTRANSPETROL-u, a. s., vlastní štát prostredníctvom Ministerstva hospodárstva Slovenskejrepubliky   (ďalej   len   „ministerstvo“).   TRANSPETROL,   a.   s.,   je   teda   obchodnouspoločnosťou   so   stopercentnou   majetkovou   účasťou   štátu.   Majetok   vo   vlastníctveTRANSPETROL-u, a. s. (teda aj akcie SPS) je od majetku štátu právne oddelený, a tedanetvorí súčasť majetkového substrátu štátu ako právnickej osoby (pozri napr. § 2 ods. 2zákona o správe majetku štátu, podľa ktorého Slovenská republika ako právnická osobavlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu...).

38. V týchto súvislostiach bude vhodné poukázať na mechanizmus založenia tzv.štátnej   akciovej   spoločnosti   (pre   účely   podnikania)   a   na   právne   pomery   medzi   štátoma vzniknutou spoločnosťou, ktoré z tohto aktu vyplývajú.

Ak štát (štátny orgán) založí ako jediný zakladateľ akciovú spoločnosť

- podieľa sa svojím vkladom v plnom rozsahu na tvorbe jej základného imania (§ 58a § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka),

- predmet vkladu sa stáva súčasťou obchodného majetku [súhrn majetkových hodnôt(vecí,   pohľadávok   a   iných   práv   a   peniazmi   oceniteľných   iných   hodnôt),   ktoré   patriapodnikateľovi   a   slúžia   alebo   sú   určené   na   jeho   podnikanie   –   §   6   ods.   1   Obchodnéhozákonníka]; na dokreslenie je možné spomenúť, že v § 179 ods. 2 Obchodného zákonníka jevýslovný zákaz vrátenia vkladu akcionárom,

- akciová spoločnosť nakladá so svojím obchodným majetkom (ktorý už nepatrí štátu)v rámci svojej činnosti (podnikania), pričom podnikaním sa podľa § 2 ods. 1 Obchodnéhozákonníka   rozumie   sústavná   činnosť   vykonávaná   samostatne   podnikateľom   vo vlastnommene a na vlastnú zodpovednosť pre účely dosiahnutia zisku.

39.   Nemožno   za   žiadnych   okolností   súhlasiť   s   vyjadrením   jedného   z   poslancovNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   zachyteným   v   zápisnici   z   18.   schôdze   výboruzo 17. septembra   2014,   na   ktorej   sa   hlasovaním   prijali   napadnuté   rozhodnutia,že „vlastníkom   100   %   akcií   spoločnosti   je   Slovenská   republika,   ktorá   je   zastúpená spoločnosťou Transpetrol, a. s., ktorá je 100 % štátnou akciovou spoločnosťou a Správa štátnych hmotných rezerv SR, ktorá je ústredným orgánom štátnej správy“. V prvom radezo žiadnych   podkladov,   ktoré   má   ústavný   súd   k   dispozícii,   nevyplýva,   že   byTRANSPETROL,   a.   s.,   pri   realizácii   práv   a   povinností   akcionára   SPS   konal   v   menea na zodpovednosť   štátu,   a   nie   vo   svojom   vlastnom   mene   a   na   vlastnú   zodpovednosť.V druhom rade právny poriadok nepozná pojem „štátna akciová spoločnosť“. Z hľadiskaakcionárskej štruktúry existuje len jedna právna kategória akciovej spoločnosti, pričom všakštát môže vlastniť aj všetky akcie akciovej spoločnosti, čo má za následok, že má v danejakciovej spoločnosti stopercentnú majetkovú účasť. V takom prípade práva a povinnostiakcionára v mene a na zodpovednosť štátu vykonáva určený orgán štátu (väčšinou ústrednýorgán štátnej správy) majúci pozíciu správcu majetku štátu. TRANSPETROL, a. s., všaktakýmto subjektom nie je. Postavenie právneho zástupcu štátu nemajú bez ďalšieho akciovéspoločnosti, ktorých jediným akcionárom je štát.

40. Ústavný   súd   tak   uzatvára,   že   akcie   SPS,   ktoré   sú   vo   vlastníctveTRANSPETROL-u,   a.   s.,   nezakladajú   pre   štát   pozíciu   akcionára.   Štát   potomprostredníctvom   akcií   vo   vlastníctve   TRANSPETROL-u   ani   nemôže   mať   v   SPS   účasťprislúchajúcu akcionárovi popísanú v bodoch 31 až 34. Prostredníctvom týchto akcií máv SPS majetkovú účasť TRANSPETROL, a. s., ako samostatný právny subjekt, nie štát.

41. Postavenie akciovej spoločnosti vo sfére majetkovo-právnej nemožno porovnávaťs   majetkovým   postavením   štátnych   rozpočtových   organizácií,   štátnych   príspevkovýchorganizácií či štátnych fondov, ktoré síce sú právnickými osobami, ale ako správcoviamajetku štátu môžu nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu, nie do svojho vlastníctva.Aj právne úkony pri správe majetku štátu vykonávajú v mene štátu, nie vo svojom vlastnommene (§ 2 ods. 2 zákona o správe majetku štátu).

42. V SPS, v ktorej bol navrhovateľ členom predstavenstva SPS, sa majetková účasťrozkladá na Správu štátnych hmotných rezerv a TRANSPETROL, a. s. Kým v prípadeSprávy štátnych hmotných rezerv vykonávajúcej práva akcionára nesie majetkové rizikospojené s účasťou na podnikaní SPS štát, pretože Správa štátnych hmotných rezerv akoštátna rozpočtová organizácia nemá vlastný majetok, TRANSPETROL, a. s., je spôsobilýmsubjektom vlastníckeho práva, vlastní majetok, ktorý netvorí súčasť majetkového substrátuštátu   ako   právnickej   osoby,   a   tak   aj   sám   znáša   majetkové   riziko   spojené   s   účasťouna podnikaní SPS. Zo žiadneho právneho predpisu totiž nevyplýva (na rozdiel od štátnychrozpočtových organizácií), že by obchodná spoločnosť so stopercentnou majetkovou účasťouštátu nemohla vlastniť svoj majetok a niesť vlastnú zodpovednosť v majetkovo-právnychvzťahoch. Taká obchodná spoločnosť je majetkovo nezávislá a zákon o správe majetku štátusa na jej majetok nevzťahuje.

43. SPS nie je obchodnou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

44.   Ústavný   súd   neopomína   ani   argumentáciu   výboru   založenú   na   rozlišovanípriamej   a   nepriamej   majetkovej   účasti   v   obchodnej   spoločnosti   a   následne   prepojenúna zdôrazňovanie cieľa právnej úpravy zakotvenej v ústavnom zákone o ochrane verejnéhozáujmu (strana 3 vyjadrenia výboru doručeného ústavnému súdu 12. mája 2015).

45.   Majetkovú   účasť   v   obchodnej   spoločnosti,   ktorú   už   ústavný   súdv predchádzajúcom texte podrobne analyzoval, z hľadiska jej podstaty (majetkové zdieľanievýsledkov činnosti obchodnej spoločnosti) nemožno po právnej stránke klasifikovať. Je lenjedna. Nepriama majetková účasť, tak ako ju má na mysli výbor, je právny, hoci nie faktickýnonsens. Hospodárenie SPS ako akciovej spoločnosti má vplyv na výšku dividend (§ 178ods. 1 Obchodného zákonníka) spojených s vlastníctvom akcií. Pokiaľ však ide o akcie SPSvo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., dividendy z nich plynúce sa nestanú majetkomštátu, ale majetkom akcionára, teda TRANSPETROL-u, a. s. Ten nie je vo vlastníctveSlovenskej republiky, ako to na strane 3 svojho vyjadrenia uvádza výbor. Majetkový aspektúčasti v SPS teda, pokiaľ ide o akcie vo vlastníctve TRANSPETROL-u, a. s., nesvedčí štátu.Tvrdenie, že „ide o obchodnú spoločnosť, ktorej 100 % vlastní Slovenská republika“, jenepochopením podstaty vzťahov medzi zakladateľom alebo akcionárom na jednej strane aakciovou spoločnosťou na strane druhej. Akciová spoločnosť ako právnická osoba nikdynemôže byť objektom vlastníctva, keď je sama spôsobilým nositeľom vlastníckeho práva.Žurnalistický   štýl,   ktorý   takéto   vyjadrenia   často   používa,   nemôže   byť   základom   preaplikáciu právnych noriem.

46. Pravdaže, ústavný súd chápe, čo výbor svojimi formulovanými postojmi chcelvyjadriť. Jeho argumenty však naznačujú skôr fakt sprostredkovaného ovládania SPS štátomprostredníctvom   TRANSPETROL-u,   a.   s.   V   praxi   je   nepochybné,   že   štát   ako   jedinýakcionár má vo vzťahu k spoločnosti TRANSPETROL, a. s., rozhodujúce postavenie (pozribody 31 a 32). V právnej rovine sa však popisované javy obvykle vyjadrujú reguláciouvzťahu ovládajúcej osoby a ovládanej osoby (§ 66a Obchodného zákonníka, resp. môže ísť okonanie v zhode podľa § 66b Obchodného zákonníka), ktorý však sám osebe bez ďalšiehonevykazuje majetkový aspekt, ale skôr zdôrazňuje nemajetkovú črtu účasti v obchodnejspoločnosti (pozri aj bod 33).

47.   Pokiaľ   však   výbor   vo   svojom   vyjadrení   ide   ešte   ďalej   a   tvrdí   (stotožňujúcTRANSPETROL,   a.   s.,   s   ministerstvom),   že „...   ide   o   orgány   štátu,   ktoré   zverujú novovzniknutej akciovej spoločnosti (rozumej SPS) majetok, ktorý bol doteraz v správe TRANSPETROL-u,   a.s.   a   Správe   štátnych   hmotných   rezerv   Slovenskej   republiky“,   ideo argumentáciu v príkrom rozpore s právnou realitou. Ústavný súd musí opakovane a ráznepripomenúť,   že   TRANSPETROL,   a.   s.,   nie   je   správcom   majetku   štátu,   ktorý   bolprostredníctvom ministerstva vložený do jeho základného imania, ale vlastníkom celéhoobchodného majetku, s ktorým nakladá (podniká) samostatne a vo vlastnom mene. A to jeprincipiálny   rozdiel.   Možno   pripustiť,   že   takýto   názor vznikol   ako   paralela   so   štátnympodnikom, ktorý   napriek tomu,   že je tiež v právnom postavení samostatnej právnickejosoby, majetok, ktorý mu bol zverený, „iba“ spravuje a tento zostáva vo vlastníctve štátu(§ 5 ods. 1 a § 6 zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov).

48. Ústavný zákon o ochrane verejného záujmu však v čl. 2 ods. 1 písm. zb) definujeverejného funkcionára rýdzo na báze majetkového aspektu účasti v obchodnej spoločnosti.Dikcia   predmetnej   ústavnej   normy   používajúca   prívlastok   „majetková“   iný   výkladneumožňuje. Nemožno zabúdať, že uplatňovanie ústavného zákona o ochrane verejnéhozáujmu   v   posudzovaných   prípadoch   navrhovateľa   ústi   do   vyvodenia   verejnoprávnejzodpovednosti, pri ktorej je vzhľadom na závažnosť zásahu do individuálnej sféry adresátajej   pôsobenia   vylúčené   rozširovať   interpretáciou   jej   hmotnoprávne   podmienky.   Akrešpektovanie   znenia   právnych   noriem   upravujúcich   verejnoprávnu   zodpovednosťneumožňuje dosahovať cieľ právnej regulácie (bod 29), potom je potrebné ju zmeniť, nieutiekať sa k nebezpečnej extenzii vo výklade právnych pravidiel. Ústavný súd už v tejtosúvislosti judikoval, že platná právna norma nemôže podliehať pri svojom uplatňovaní – ako poslednom štádiu interpretácie – kritériám významným predovšetkým pri jej tvorbe.V posudzovanej veci nemožno obísť ani aspekt, že ide o ukladanie sankcií, pri ktoromvýklad a aplikácia či už „skutkovej podstaty“ alebo osoby porušovateľa (najmä, ak ideo špecifický subjekt – verejný funkcionár) musí podliehať mimoriadne prísnym kritériám a vpochybnostiach   (ktoré   zo   zápisnice   výboru   sú   zrejmé) nemožno   sankciu   uložiť   (známazásada „in dubio pro reo“). Najzávažnejším dôvodom vylučujúcim možnosť extenzívnehovýkladu   ústavnej   normy   je   však   ústavná   direktíva   uvedená   v   čl.   2   ods.   2   ústavy(I. ÚS 30/99).

49. Na podklade uvedených dôvodov ústavný súd dospel k záveru, že navrhovateľnespĺňal definičné znaky verejného funkcionára podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) v spojení s čl. 3ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, v dôsledku čoho mu povinnosť podľačl. 7 ods. 1 tohto ústavného zákona ani nevznikla. Preto konanie navrhovateľa spočívajúcev opomenutí   podania   písomných   oznámení   funkcií, zamestnaní, činností   a majetkovýchpomerov do 30 dní odo dňa ujatia sa funkcie členom predstavenstva SPS a do 31. marca2014 nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu. To má podľa§ 73b ods. 3 druhej vety zákona o ústavnom súde za následok zrušenie oboch napadnutýchrozhodnutí (bod 1výroku tohto nálezu).

III.

50. Navrhovateľ žiadal priznať proti výboru náhradu trov konania pred ústavnýmsúdom, ktorej sumu vyčíslil jeho právny zástupca v každom návrhu sumou 340,90 €. Trovyprávneho zastúpenia právny zástupca v oboch návrhoch bližšie špecifikoval ako odmenuza dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2014   [prevzatie   a   príprava   zastúpenia,podanie návrhu (2 x po 134 €)] a režijný paušál (2 x po 8,04 €). Takto vypočítanú sumuzvýšil o 20 % dane z pridanej hodnoty.

51. Pri rozhodovaní o požadovanej náhrade trov vychádzal ústavný súd z § 36 ods. 2zákona o ústavnom súde, podľa ktorého môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledkukonania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradilinému účastníkovi konania jeho trovy.

52. Pri výpočte trov právneho zastúpenia navrhovateľa ústavný súd vychádzal z § 1ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b), § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“)s tým, že predmet konania pred ústavným súdom o návrhu na preskúmanie rozhodnutiavýboru podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je v zásadenevyjadriteľný   v   peniazoch   a   je   nezameniteľný   so   sumou   peňažnej   sankcie   uloženejnapadnutými rozhodnutiami výboru.

53. Podľa § 11 ods. 3 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkonprávnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavnýmsúdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

54. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 jepriemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku2013 v sume 804 €. Z toho vyplýva, že tarifná odmena sa jeden úkon právnej službypredstavuje podľa § 11 ods. 3 vyhlášky 134 € a režijný paušál 8,04 €.

55. Napriek tomu, že si navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za štyriúkony právnej služby (2 úkony pri každom z návrhov), ústavný súd mu využijúc diskrečnýpriestor daný citovaným § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde priznal náhradu tarifnejodmeny len za dva úkony právnej služby. Vychádzal pritom z totožnosti skutkovej a právnejstránky   oboch   návrhov   rezultujúcej   do   identických   dôvodov   a   právnej   argumentáciev oboch spojených návrhoch.

56. Z toho vyplýva, že navrhovateľ má nárok na náhradu trov v sume 268 €, ku ktorejbolo potrebné pripočítať režijný paušál za štyri úkony právnej služby (32,16 €). Spolunáhrada trov konania predstavuje sumu 300,16 €. Vypočítanú sumu ústavný súd zvýšilo 20 % dane z pridanej hodnoty, keďže navrhovateľ preukázal, že jeho právny zástupca jeplatiteľom dane z pridanej hodnoty. Navrhovateľovi tak ústavný súd voči výboru priznalnáhradu trov konania v sume 360,19 € (bod 2 výroku tohto nálezu).

57. Pretože výbor, ktorému bola ako   účastníkovi konania pred   ústavným súdomuložená povinnosť nahradiť trovy navrhovateľovi, je orgánom Národnej rady Slovenskejrepubliky,   uložil   mu   ústavný   súd   splnenie   tejto   povinnosti   prostredníctvom   KancelárieNárodnej rady Slovenskej republiky, ktorá nakladá s jej rozpočtovými prostriedkami.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015