znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 116/07-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   P.,   P.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 804/95 zo 16. apríla 1997 a sp. zn. 11 C 131/03 a Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. sp. zn. 3 Co 376/97 z 15. mája 1998 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. K. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 26. marca 2007 doručená sťažnosť Ing. K. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom a rozhodnutiami Okresného súdu Poprad (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13 C 804/95   zo 16. apríla   1997   a sp.   zn. 11 C 131/03 a Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 376/97 z 15. mája 1998.

Sťažovateľ v podaní označenom ako „Odvolanie, dovolanie, sťažnosť za porušenie zákl. ľudských práv, novoprejednanie sporu (...)“ adresovanom okrem iného aj ústavnému súdu   uvádza,   že   žiada   ústavný   súd   o zrušenie   označených   rozsudkov   okresného   súdu a krajského súdu a nové prerokovanie jeho sporu s OSBD Poprad.

Prílohou   podania   boli   aj   jeho „názory,   pripomienky   k celému   sporu“ vedenému okresným súdom pod sp. zn. 11 C 131/03.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné návrhy, návrhy, ktoré sú zjavne neopodstatnené alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

1. Predmetom časti sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie rozhodnutiami okresného súdu sp. zn. 13 C 804/95 zo 16. apríla 1997 a krajského súdu sp. zn. 3 Co 376/97 z 15. mája 1998.

V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie   v lehote   ustanovenej   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde.   Táto   lehota   je   dvojmesačná   a začína   plynúť   od   právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo o inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanovený dôvod na odmietnutie sťažnosti   ako   podanej   oneskorene.   V prípade   podania   sťažnosti   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty zákon o ústavnom súde neumožňuje odpustiť zmeškanie tejto lehoty (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03).

Ústavný súd zistil, že sťažovateľom napadnuté konanie okresného súdu a krajského súdu bolo právoplatne skončené 13. júla 1998, keď nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie okresného súdu sp. zn. 13 C 804/95 zo 16. apríla 1997 v spojení s rozhodnutím krajského súdu sp. zn. 3 Co 376/97 z 15. mája 1998.

Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 26. marca 2007, t. j. dávno po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej lehoty na jej podanie.

Na základe uvedeného zistenia preto ústavný súd nemal inú možnosť ako sťažnosť v tejto časti odmietnuť ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 131/03, ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej právomoci.   Ako   vyplýva   z príloh   k sťažnosti,   ide   o občianskoprávne   konanie,   ktoré   je vo výlučnej právomoci všeobecných súdov a nie je dosiaľ právoplatne skončené, z čoho vyplýva, že ústavný súd nemôže v tomto štádiu konania vzhľadom na princíp subsidiarity vyjadrený v čl. 127 ods. 1 ústavy zasahovať do právomoci okresného súdu. Z citovaného článku ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu chrániť základné práva a slobody je daná len vtedy, ak o tejto ochrane nerozhoduje iný súd (čo nie je prípad sťažovateľa), preto sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   aj   v tejto   časti   pre   nedostatok   svojej   právomoci   na   jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2007