znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 116/05-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Magdalény   Samkovej,   L.,   ktorou   namieta   porušenie   jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 So 38/03 a jeho rozhodnutím z 22. mája 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Magdalény Samkovej   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. marca 2005 doručená sťažnosť Magdalény Samkovej, L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie jej základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 So 38/03 a jeho rozhodnutím z 22. mája 2003.

V sťažnosti sťažovateľka uvádza, že v roku 2002 jej bola odňatá dávka čiastočného invalidného dôchodku. Poukazuje na tú skutočnosť, že vyčerpala všetky zákonné možnosti vrátane konania pred najvyšším súdom, taktiež podala návrh na obnovu konania a podnet na Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) na podanie mimoriadneho dovolania, ale bezúspešne.

Podľa   sťažovateľky   najvyšší   súd   pri   rozhodovaní   o jej   odvolaní   proti   rozsudku Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   o čiastočný   invalidný dôchodok   nebral   do   úvahy   jej   dôkazový   materiál   a ani   sa   k nemu   nevyjadril   a týmto postupom jej tak zabránil obhajovať sa proti Sociálnej poisťovni v Bratislave. Sťažovateľka je toho názoru, že najvyšší súd takýmto konaním porušil jej základné právo na spravodlivé súdne konanie pri uplatňovaní jej nároku na čiastočný invalidný dôchodok.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd deklaroval, že najvyšší súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 2 So 38/03 a rozhodnutím z 22. mája 2003 porušil jej základné právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. V prípade   prijatia   jej   sťažnosti   žiada   o ustanovenie   právneho   zástupcu,   ktorý   by   ju zastupoval v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   podľa   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Predmetom   konania   je   sťažovateľkou   namietané   porušenie   jej   základného   práva zaručeného   v čl. 46   ods.   1   ústavy   postupom   najvyššieho   súdu   v konaní   o odvolaní sťažovateľky v právnej veci   proti žalovanej Sociálnej poisťovni v Bratislave o čiastočný invalidný dôchodok vedenom pod sp. zn. 2 So 38/03 a jeho rozhodnutím z 22. mája 2003.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie pred ústavným súdom podľa čl. 127 ústavy je podanie sťažnosti v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené namietané porušenie základného práva.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom   ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie sťažnosti   (§   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde),   pričom   zákon   o ústavnom   súde neumožňuje   zmeškanie   tejto   kogentnej   lehoty   odpustiť   (pozri   napr.   III.   ÚS   124/04, IV. ÚS 14/03).

Ústavný súd zistil, že sťažnosť sťažovateľky týkajúca sa postupu najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 So 38/03 z 22. mája 2003 a jeho rozhodnutia z 22. mája 2003,   ktorým   tento   súd   potvrdil   rozsudok   krajského   súdu   sp.   zn.   21   S   564/02 zo 4. decembra 2002 v konaní proti žalovanej Sociálnej poisťovni v Bratislave o čiastočný invalidný dôchodok, je podaná oneskorene.

V okolnostiach   prípadu   je   zjavné,   že   napadnuté   rozhodnutie   najvyššieho   súdu nadobudlo právoplatnosť skôr ako dva mesiace pred 22. marcom 2005, keď sa sťažovateľka obrátila   na   ústavný   súd.   Vyplýva   to   z dátumu   súdneho   rozhodnutia   najvyššieho   súdu a hlavne z dátumu, keď podala podnet generálnej prokuratúre na podanie mimoriadneho dovolania   proti   tomuto   rozhodnutiu   (9.   júna   2003),   keď   jej   už   bolo   napadnuté   súdne rozhodnutie zjavne doručené.

Ako zistil ústavný súd zo spisovej dokumentácie priloženej k sťažnosti, predmetné rozhodnutie   najvyššieho   súdu   nebolo   sťažovateľkou   napadnuté   dovolaním   a v zmysle § 250s ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku mimoriadne dovolanie ani obnova konania vo veci sťažovateľky nie sú prípustné.

Preto   je   sťažnosť   namietajúca   porušenie   sťažovateľkinho   základného   práva postupom najvyššieho súdu v konaní sp. zn. 2 So 38/03 a jeho rozhodnutím z 22. mája 2003 podaná oneskorene.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2005