znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 115/2011-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., Ž., zastúpenej advokátom JUDr. J. Ď., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 11 Cb 213/2005-91 zo 14. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14 Cob 40/2008 z 12. mája 2009 vo výrokoch o trovách konania a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. februára 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   S.,   spol.   s   r.   o.,   Ž.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. J. Ď., Advokátska kancelária, Ž., pre namietané porušenie základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods.   1   písm.   a)   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 11 Cb 213/2005-91 zo 14. marca 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 14 Cob 40/2008 z 12. mája 2009 vo výrokoch o trovách konania.

Z obsahu   sťažnosti   a príloh   k nej   pripojených   vyplýva,   že   sťažovateľka (navrhovateľka) sa návrhom podaným okresnému súdu 21. decembra 2005 domáhala voči odporcom zaplatenia sumy 258 688,50 Sk s príslušenstvom. Okresný súd rozsudkom č. k. 11 Cb   213/2005-91   zo 14. marca   2008   (doručeným   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky 14. apríla 2008) návrh sťažovateľky zamietol, sťažovateľku zaviazal nahradiť štátu trovy konania v sume 75 Sk na účet okresného súdu a zároveň rozhodol, že odporcom nepriznáva náhradu trov konania. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd rozsudkom sp. zn. 14 Cob 40/2008 z 12. mája 2009 (doručeným právnemu zástupcovi sťažovateľky 31. júla 2009)   prvostupňový   rozsudok   potvrdil   a zároveň   rozhodol,   že   odporcom   nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľka uviedla, že „nenamieta správnosť tohto rozhodnutia, ktorým potvrdil I-stupňové rozhodnutie v časti rozhodnutia o náhrade trov konania, právneho zastúpenia. Nestotožňuje   sa   a   namieta   porušenie   ústavných   práv   rozhodnutím,   ktorým   nepriznal náhradu   trov   odvolacieho   konania   s   poukazom   na   skutočnosť   o   úspešnosti   konania odporcov vo veci a skutočnosť, že súd vychádzajúc z predmetu konania, hodnoty sporu s prihliadnutím   na   realizované   právne   úkony   mohol   ustáliť   trovy   právneho   zastúpenia. Prípadne   vzhľadom   na   skutočnosť   že   Krajský   súd   realizoval   odvolacie   konanie   bez nariadenia pojednávania napriek tomu, že jednalo sa o skutkovo a právne náročnú vec a účastníci mali záujem, aby prebehlo verejné odvolacie konanie, mal vyzvať úspešných účastníkov na vyčíslenie trov právneho zastúpenia“. Podľa jej názoru „sťažnosťou dotknutý Krajský súd v Žiline a Okresný súd v Žiline nesprávne interpretoval a v rozpore s Ústavou aplikoval   na   daný   prípad   príslušné   zákonné   ustanovenia...   Následkom   vyššie   uvedenej interpretácie zákona boli porušené čl. 2 ods. 2 a 3, čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy a základné práva sťažovateľa v čl. 16, čl. 17, ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1, 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že napádanými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu (vo výrokoch o trovách konania) došlo k porušeniu jej označených práv a slobôd, aby rozhodnutia oboch súdov zrušil a vec im vrátil na ďalšie konanie.   Sťažovateľka   taktiež   žiada   priznať   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 624,28 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 16, čl. 17 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 a 3 a čl. 13 ods. 1 písm. a) ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu   č. k.   11 Cb   213/2005-91   zo 14. marca   2008   a rozsudkom   krajského   súdu   sp.   zn. 14 Cob 40/2008 z 12. mája 2009 vo výrokoch o trovách konania.

1.   Pokiaľ   ide   o   námietku   porušenia   označených   práv   a   slobôd   sťažovateľky uvedeným   rozsudkom   okresného   súdu,   ústavný   súd   uvádza,   že   vzhľadom   na   princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ods. 1 ústavy nemá právomoc preskúmavať napadnuté uznesenie okresného súdu, keďže proti nemu bol prípustný opravný prostriedok (odvolanie), ktorý sťažovateľka aj využila, a krajský súd o ňom rozhodol. Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).

2.   Ďalšou   časťou   sťažnosti   sťažovateľka   namietala   porušenie   označených   práv a slobôd uvedeným rozsudkom krajského súdu.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľov). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.   Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom   na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí zákonom   ustanovenej   lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to   kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03, III. ÚS 220/2010).

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   zistil,   že   rozsudok krajského   súdu   sp.   zn.   14   Cob   40/2008   z 12.   mája   2009   bol   právnemu   zástupcovi sťažovateľky doručený 31. júla 2009, pričom sťažovateľka doručila sťažnosť ústavnému súdu až 28. februára 2011, teda zjavne po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   ústavný   súd   o ďalších   návrhoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2011