znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 115/09-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   MUDr.   M.   S.,   C.,   vo veci   namietaného   porušenia základných práv zaručených čl. 46 ods. 3 a čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   vydaným   10.   apríla   2007   v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 66/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. M. S. o d m i e t a pre nesplnenie predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. septembra 2007   doručená   sťažnosť   MUDr.   M.   S.,   C.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   v   ktorej   namieta porušenie svojho základného práva zaručeného čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), porušenie základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy súdom zaručeného čl. 46 ods. 2 ústavy, porušenie základného práva na zákonného sudcu zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a porušenie základného práva na verejné prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   a na   vyjadrenie   sa   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) vydaným 10. apríla 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 7 So 66/2007.

Najvyšší súd v označenom konaní rozhodoval o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) z 12. decembra 2006 vydanému v konaní vedenom   pod sp. zn.   38   Sd/52/2006,   ktorým   bolo   zastavené   konanie   o preskúmaní rozhodnutia   o zamietnutí   žiadosti   sťažovateľa   o invalidný   dôchodok.   Odvolanie najvyšší súd uznesením z 10. apríla 2007 zamietol pre nesplnenie jeho povinných náležitostí.

Postup   najvyššieho   súdu   hodnotí   sťažovateľ   tak,   že „buď   nedostatočne   zistil procesný stav“, alebo mu „zámerne odňal možnosť konať (vo veci)“. V podanej sťažnosti sťažovateľ   uviedol,   že 17.   augusta   2007   podal   dovolanie   proti   predmetnému   uzneseniu najvyššieho   súdu.   Sťažovateľ   žiadal   od ústavného   súdu   aj   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia, ktorého výšku však nekonkretizoval.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:„ÚS SR určuje, že nezákonným uznesením č. 7 So 66/2007 z 10. 4. 2007 NS SR porušil základné práva MUDr. M. S., zaručené čl. 48, čl. 46 ÚSR;

ÚS SR zrušuje nezákonné uznesenie č. 7 So 66/2007 z 10. 4. 2007 NS a vec vracia na ďalšie konanie NS SR v Bratislave, podľa čl. 127 ods. 1, 2 ÚSR;

ÚS   SR   ukladá   NS   SR   povinnosť   vo   veci   rozhodnúť,   a to   najneskôr   v lehote 3 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti nálezu ÚS SR Košice;

ÚS   SR   priznáva   navrhovateľovi   primerané   finančné   odškodnenie,   podľa   čl.   127 ods. 3 Ústavy SR (v spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy SR).“

II.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu sťažovateľom podané dovolanie nepovažoval   za   opravný   prostriedok   alebo   iný   prostriedok   nápravy,   ktorý   mu   zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorého použitie je oprávnený podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pretože podľa ustanovenia § 250s tretej vety zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) nie je v konaní o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov   dovolanie   prípustné.   Tomu   zodpovedá   i skutočnosť,   že   najvyšší   súd   dovolanie sťažovateľa rozhodnutím z 28. januára 2009 vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sdo 56/07 odmietol.

Podaná sťažnosť však vzhľadom na požiadavku plynúcu z ustanovenia § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde trpela nedostatkom právneho zastúpenia sťažovateľa. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že ju dáva na vedomie i právnemu zástupcovi ustanovenému v konaní pred krajským súdom, ktorý „doplní predmetné podanie k sp. zn. konania pred ÚS SR Košice“, nepredložil však ústavnému súdu splnomocnenie pre právneho zástupcu. Ústavný súd preto 18. novembra 2008 vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia advokátovi s výslovným uvedením, že sa udeľuje na konanie pred ústavným súdom.

Sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   2.   januára   2009   žiadosť   o predĺženie   lehoty na doručenie   splnomocnenia   advokátovi,   na   základe   čoho   mu   ústavný   súd   prípisom z 12. januára   2009   oznámil   predĺženie   lehoty   na   doplnenie   sťažnosti.   Sťažovateľ   mal doplniť sťažnosť do 15 dní odo dňa doručenia predmetného prípisu ústavného súdu.Sťažovateľ   však   ústavnému   súdu   12.   februára   2009   doručil   ďalšiu   žiadosť o predĺženie   lehoty   na   predloženie   splnomocnenia   na   zastupovanie   v konaní   o jeho sťažnosti,   pričom   argumentujúc   zdravotnými   dôvodmi   požiadal   o predĺženie   lehoty do 10. apríla 2009.

Ústavný súd akceptoval aj opakovanú žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie splnomocnenia na zastupovanie v konaní a berúc do úvahy charakter zdravotných ťažkostí sťažovateľa   vyčkal   do   10.   apríla   2009   pre   prípad   doplnenia   sťažnosti   sťažovateľom. Napriek tomu sťažnosť v lehote, ktorú navrhol sám sťažovateľ, dosiaľ doplnená nebola.

Ústavnému   súdu   bola   následne   17.   apríla   2009   doručená   žiadosť   sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom z dôvodov, že „sa mi do 10.4.2009 nepodarilo, z objektívnych dôvodov, kontaktovať advokáta...“. Vzhľadom na to, že sťažovateľ počnúc sťažnosťou, ako aj v ďalšej už uvedenej korešpondencii s ústavným súdom   nežiadal   o   ustanovenie   právneho   zástupcu,   naopak   z jeho   vyjadrení   je   celkom zrejmé, že problémom bolo iba doručenie splnomocnenia, nie samotné právne zastúpenie, ústavný súd   považoval   uvedenú   žiadosť   za   účelovú, ktorá   od   počiatku   nemôže naplniť podmienky a účel ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť ako nespĺňajúcu predpísané náležitosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2009