znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 114/2016-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoadvokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, vo vecinamietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomvyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnejprotikorupčnej jednotky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2012a postupom prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskejrepubliky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoruo ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vyšetrovateľa Prezídiapolicajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednotky (ďalejlen „vyšetrovateľ Policajného zboru“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-281/NKA-PZ-BA-2012 a postupom prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnejprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „dozorujúca prokurátorka“) v konaní vedenompod sp. zn. VII/2 Gv 79/10.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa z 11. mája 2010 bolozačaté trestné stíhanie vo veci trestného činu poškodzovania finančných záujmovEurópskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona v jednočinnomsúbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1 a 4 písm. a) Trestnéhozákona.

K postupu orgánov činných v trestnom konaní sťažovateľ ďalej uviedol:„Dňa 02.06.2010 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 01.07.2010 vyšetrovateľ vykonal ďalší výsluch svedka.

(nečinnosť 1 mesiac) Dňa 31.08.2010 vyšetrovateľ pribral do konania znaleckú organizáciu. (nečinnosť 2 mesiace) Dňa 22.02.2011 vyšetrovateľ znaleckej organizácii odovzdal písomné podklady k vypracovaniu znaleckého posudku.

(nečinnosť 6 mesiacov) Dňa 07.03.2011 vyšetrovateľ urgoval vypracovanie znaleckého posudku. Dňa 15.03.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch podozrivého.

Dňa 17.03.2011 vyšetrovateľ vyžiadal od Ministerstva školstva SR listinné dôkazy. Dňa 31.03.2011 bol vypracovaný znalecký posudok. Dňa 20.05.2011 vyšetrovateľ uznesením ČVS: PPZ-52/BPK-B-2010 sťažovateľovi vzniesol obvinenie pre trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2, písm. a) TZ v jednočinnom súbehu s trestným činom subvenčného podvodu podľa ust. § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) TZ. (nečinnosť 1 mesiac a 4 týždne)

Dňa 6.6.2011 sťažovateľ podal proti obvineniu sťažnosť. Dňa 17.06.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch obvineného.

(nečinnosť 1 mesiac) Dňa 20.06.2011 bol vykonaný výsluch sťažovateľa. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry SR (ďalej len „ÚŠP“) zo dňa 18.07.2011, č. k. VII/2 Gv 79/10-26 zamietnutá ako nedôvodná.

(nečinnosť ÚŠP 1 mesiaca a 2 týždne) Dňa 24.10.2011 bol vykonaný opätovný výsluch sťažovateľa. (nečinnosť vyšetrovateľa 4 mesiace) Dňa 16.11.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 22.11.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 22.11.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 22.11.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 29.11.2011 vyšetrovateľ vykonal výsluch obvineného.

Dňa 27.02.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

(nečinnosť 3 mesiace) Dňa 15.05.2012 vyšetrovateľ vykonal výsluch obvineného.

(nečinnosť 3 mesiace) Dňa 13.06.2012 prokurátorka ÚŠP uznesením č. k. VII/2 Gv 79/10-81 zastavila trestné stíhanie voči obvinenému.

Dňa 13.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

(nečinnosť vyšetrovateľa 9 mesiacov) Dňa 14.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 14.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 15.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 19.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 19.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne ⬛⬛⬛⬛.

Dňa 20.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 20.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 21.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 21.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 22.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 25.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 25.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 26.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 27.03.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 04.04.2013 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

Dňa 02.01.2014 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedkyne.

(nečinnosť 9 mesiacov) Dňa 21.01.2014 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 30.01.2014 vyšetrovateľ vykonal výsluch svedka.

Dňa 13.02.2014 sťažovateľ doručil do podateľne ÚŠP návrh na zastavenie trestného stíhania.

Dňa 24.02.2014 bolo vykonané záverečné preštudovanie vyšetrovacieho spisu a vyšetrovateľ následne vec predložil ÚŠP s návrhom na podanie obžaloby.

(nečinnosť vyšetrovateľa 3 týždne) Prokurátorka do dnešného dňa ani nezastavila trestné stíhanie, ani nepodala obžalobu.

(nečinnosť ÚŠP 3 mesiace).“Sťažovateľ poukázal aj na skutočnosť, že od začatia trestného stíhania uplynuli viacako 4 roky a od vznesenia obvinenia 3 roky, napriek tomu nie je prípravné konanieukončené, či už zastavením trestného stíhania alebo podaním obžaloby.

Aktivita vyšetrovateľa Policajného zboru bola podľa názoru sťažovateľa„iba epizódna“.

Sťažovateľ konštatuje, že v danom prípade síce nejde„o skutkovo jednoduchú vec, avšak netreba zabúdať, že... Národná protikorupčná jednotka, je vyšetrovacou zložkou určenou, a personálne aj materiálne adekvátne vybavenou, na vyšetrovanie mimoriadne skutkovo a právne náročných trestných vecí, takže z pohľadu typickej agendy Národnej protikorupčnej jednotky ide o vec jednoduchú, skutkovo aj právne skôr banálnu, ktorej vyšetrovanie by nemalo vyžadovať veľké úsilie... Ani jeden z vyšetrovateľov, ktorý vec v priebehu rokov vyšetrovali, však potrebné úsilie nevynaložil, naopak, tejto veci sa všetci venovali iba povrchne a zriedka.“.

Vo vzťahu k namietanej nečinnosti prokurátorky sťažovateľ uviedol, že táto„pri vykonávaní dohľadu úplne zlyhala, keďže ani z vlastného podnetu, ani na podnety sťažovateľa nezabezpečila riadny priebeh vyšetrovania“, pričom zodpovednosť dozorujúcejprokurátorky za prieťahy vo vyšetrovaní je podľa názoru sťažovateľa„ešte vyššia, ako je to v prípade vyšetrovateľa“.

V petite svojej sťažnosti sťažovateľ navrhol vysloviť porušenie svojho základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom namietanýchorgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci a priznať mu primerané finančnézadosťučinenie v sume 20 000 €. Navrhol tiež, aby bolo porušovateľom jeho práv prikázanévo veci ďalej konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ tiež žiadal priznať náhradu trovkonania jeho právnemu zástupcovi.

II.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvodyuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemáprávomoc, sťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnostialebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorenemôže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavnýsúd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonao ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie súdôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa postupom vyšetrovateľa Policajného zboru v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-281/NKA- PZ-BA-2012

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idevtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánuverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označilsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom aleborozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenúsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súdnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosťktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00,II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).

Sťažovateľ namieta v postupe vyšetrovateľa Policajného zboru v jeho trestnej veciviaceré obdobia nečinnosti, čo malo za následok neprimeranú dĺžku jeho trestného stíhania.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavyje požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnejmoci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza z princípu, podľa ktoréhosťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok slúžiacina to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sav porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).Judikatúra ústavného súdu sa konštantne opiera o východisko, že účelom základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánuverejnej moci (napr. II. ÚS 26/95). Pri výklade tohto základného práva si ústavný súdzároveň osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru,pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto právnemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. I. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Ústavný súd v rámcisvojej rozhodovacej činnosti (napr. IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 41/07, II. ÚS 46/07,I. ÚS 96/07, II. ÚS 214/08) prezentuje už ustálený záver, že základnému právuna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právuna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytujeochranu len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu predložená v čase, keď k namietanémuporušeniu označeného základného práva (práva) došlo alebo porušenie v tomto čase eštetrvalo. V súvislosti s otázkou posudzovania zbytočných prieťahov vo veciach trestnéhoobvinenia ústavný súd judikoval, že účelom základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v trestnom konaní prípravnom jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba stíhaná na základe uzneseniao vznesení obvinenia. Právna neistota sa týka toho, či orgán činný v prípravnom konanínavrhne podanie obžaloby, alebo v závislosti od výsledkov dokazovania v prípravnomkonaní navrhne iný spôsob konečného rozhodnutia, napríklad zastavenie trestného stíhania(III. ÚS 123/07, IV. ÚS 210/04, II. ÚS 325/06).

Ústavný súd zistil, že vo veci sťažovateľa bolo vyšetrovanie záverečnýmpreštudovaním spisu 24. februára 2014 skončené a v zmysle ustanovení § 209 ods. 1 zákonač. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov bol vyšetrovateľomPolicajného zboru predložený dozorujúcej prokurátorke návrh na podanie obžaloby spoluso spisom. Zo strany dozorujúcej prokurátorky bola následne 3. júna 2014 podanápríslušnému súdu obžaloba. Sťažnosť sťažovateľa obsahujúca námietku porušeniazákladných práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupomvyšetrovateľa Policajného zboru v namietanom konaní bola ústavnému súdu doručená až21. mája 2014, teda po predložení návrhu na podanie obžaloby vyšetrovateľom Policajnéhozboru príslušnej dozorujúcej prokurátorke. V čase podania sťažnosti už vyšetrovateľPolicajného zboru nedisponoval právomocou vo veci konať, pretože táto bola predloženímnávrhu na podanie obžaloby prenesená na prokuratúru. Vyšetrovateľ Policajného zboru tedav danej etape konania nemohol ovplyvniť priebeh trestného konania a ani porušiť základnéprávo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.Spracovaním a predložením návrhu na podanie obžaloby príslušnej prokuratúrevyšetrovateľ Policajného zboru vykonal všetky relevantné úkony smerujúce k nastoleniuprávnej istoty sťažovateľa a svoju úlohu v tomto smere splnil. Možnosť domáhať saochrany základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1dohovoru podaním sťažnosti ústavnému súdu vo vzťahu k postupu vyšetrovateľaPolicajného zboru bola pre sťažovateľa časovo ohraničená obdobím, počas ktoréhoprebiehalo v jeho veci vyšetrovanie v rámci prípravného konania. V zmysle konštantnejjudikatúry ústavného súdu je považovaná sťažnosť za zjavne neopodstatnenú vtedy,ak preskúmanie namietaného postupu, resp. rozhodnutia orgánu verejnej moci v rámcipredbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva aleboslobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnostina ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03, II. ÚS 104/04).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a vychádzajúc z podstaty a účelu základnéhopráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoruústavný súd sťažnosť v tejto časti posúdil ako zjavne neopodstatnenú a ako takú ju v zmysleustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde po jej predbežnom prerokovaní odmietol(obdobne napr. II. ÚS 24/06, IV. ÚS 26/07, III. ÚS 300/08).

K namietanému porušeniu označených základných práv sťažovateľa postupom dozorujúcej prokurátorky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/2 Gv 79/10

Podľa § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) návrh na začatiekonania musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrhsmeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhovanédôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušilizákladné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ústavyrozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb za presne vymedzenýchprocesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, ktorého náležitosti sú bližšieustanovené v čl. 127 ústavy a § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50, § 53 ods. 1 a § 56 zákonao ústavnom súde.

Ústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľ žiadnymspôsobom neoznačil konanie vedené na krajskej prokuratúre, v rámci ktorého malo dôjsťk porušeniu jeho označených základných práv a práv, a sťažnosť preto bolo možnéodmietnuť v tejto časti aj pre nesplnenie predpísaných náležitostí. Ústavný súd sťažovateľana odstránenie tohto nedostatku podania nevyzýval, a to najmä s ohľadom na skutočnosť,že sťažnosť je v tejto časti možné odmietnuť aj pre jej neprípustnosť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranujeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľoprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupua rozhodnutí..., prokurátorov, vyšetrovateľov... v rozsahu vymedzenom zákonomaj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistenýchporušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné inéorgány.

Podľa § 32 ods. 1 zákona o prokuratúre podnet možno podať na ktorejkoľvekprokuratúre.

Podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre podávateľ podnetu môže žiadaťo preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavínadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2 zákona o prokuratúre).

Podľa § 54 ods. 2 písm. c) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohtozákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátoromrozumie príslušný krajský prokurátor, ak ide o okresného prokurátora alebo prokurátoraokresnej prokuratúry.

Ústavný súd považuje podnet, ako aj opakovaný podnet podľa zákona o prokuratúreza účinné prostriedky nápravy, vyčerpaním ktorých pred podaním sťažnosti ústavnému súdusa možno domôcť ochrany svojich práv (m. m. IV. ÚS 330/04, I. ÚS 186/05,III. ÚS 24/2012).

Ústavný súd už aj v iných konaniach (napr. III. ÚS 235/07, III. ÚS 157/08) vyslovilopakovane právny názor, že vynechanie týchto prostriedkov nápravy (podnetu,opakovaného podnetu) v sústave orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožnonahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto by saobmedzovala možnosť orgánov prokuratúry vo vlastnej kompetencii nielen preveriťskutočnosti, ktoré tvrdí sťažovateľ, ale aj prijať opatrenia, ktoré by účinne napomohliodstráneniu namietaného porušenia práv (m. m. napr. I. ÚS 186/05).

Pokiaľ ide časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta nečinnosť zo stranydozorujúcej prokurátorky, ktorá mala podľa jeho názoru zásadný vplyv na celkovoneprimeranú dĺžku jeho trestného stíhania, ústavný súd konštatuje, že v tomto prípade malsťažovateľ možnosť domáhať sa preskúmania zákonnosti postupu dozorujúcej prokurátorkyprostredníctvom opakovaného podnetu v zmysle citovaných ustanovení zákonao prokuratúre, a to pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. V okolnostiach prípadu možnopodľa názoru ústavného súdu totiž opakovaný podnet považovať za iný právny prostriedokochrany podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, ktorý zákon o prokuratúresťažovateľovi na ochranu jeho práv poskytuje a na ktorého použitie je podľa uvedenýchpredpisov oprávnený.

Sťažovateľ nepredložil ku svojej sťažnosti žiaden dôkaz o podaní opakovanéhopodnetu, prípadne ďalšieho opakovaného podnetu, ani uplatnenie týchto prostriedkovnetvrdil, preto ústavný súd jeho sťažnosť v tejto časti už pri jej predbežnom prerokovaníodmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2016