znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 114/04-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   augusta   2004 v senáte zloženom z predsedu Eduarda Báránya a zo sudcov Juraja Babjaka a Ľubomíra Dobríka prerokoval sťažnosť PONGRÁCZ, s. r. o., so sídlom Ž., zastúpenej advokátom JUDr. F. B., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99 a takto

r o z h o d o l :

1. Právo PONGRÁCZ, s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99   p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. PONGRÁCZ, s. r. o.,   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40   000   Sk   (slovom   štyridsaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Žilina p o v i n n ý   jej zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia PONGRÁCZ, s. r. o., vo výške 9 340 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsať slovenských korún) na účet advokáta JUDr. F. B., Advokátska kancelária, Ž., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti PONGRÁCZ, s. r. o., vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2004 doručená sťažnosť PONGRÁCZ, s. r. o., so sídlom Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom   JUDr.   F.   B.,   Advokátska   kancelária,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99 vo veci žalobcu Urbárskej obce   –   lesného   pozemkového   spoločenstva   podielnikov   K.   proti   sťažovateľovi   ako žalovanému o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území K.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 12. apríla 1999 bola proti nemu podaná žaloba   na   okresnom   súde.   Dňa   20.   septembra   1999   okresný   súd   nariadil   predbežné opatrenie,   ktorým   sťažovateľovi   (žalovanému)   zakázal   odpredať   sporné   nehnuteľnosti. Až po rozhodnutí o nariadení predbežného opatrenia okresný súd výzvou z 22. septembra 1999 vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k doručenej žalobe. Sťažovateľ zaslal okresnému súdu   vyjadrenie,   v ktorom   navrhol   konanie   zastaviť,   pretože   žalobu   podal   neexistujúci subjekt.   Zároveň   dal   návrh   na   zrušenie   predbežného   opatrenia,   ktoré   bolo   proti   nemu vydané.   Dňa   10.   apríla   2002   bol   na   okresnom   súde   vykonaný   informatívny   výsluch zástupcu žalobcu bez účasti sťažovateľa (žalovaného).

Porušenie základných práv a slobôd podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vidí sťažovateľ v tom, že konanie začaté v roku 1999 nie je doteraz právoplatne skončené.

Sťažovateľ sa sťažnosťou z 9. júla 2002 sťažoval na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 535/99 z dôvodu, že od podania žaloby sa vo veci nekonalo za   účasti   sťažovateľa   a vec   nie   je   právoplatne   skončená.   Na   túto   sťažnosť   sťažovateľ odpoveď nedostal, preto ju zopakoval 20. júna 2003, ale ani na túto nedostal odpoveď.

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   v tejto   veci   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým, že od podania žaloby v roku 1999 jeho právna vec nie je doteraz právoplatne skončená, čo u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   takto rozhodol:

„1. Právo spoločnosti PONGRÁCZ s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   Okresného   súdom   v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Žiline prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti PONGRÁCZ s. r. o., priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk (slovom: milión slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiline povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   v Žiline   je   povinný   zaplatiť   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa JUDr. F. B., advokátovi, Ž. trovy právneho zastúpenia vo výške 9.340,- Sk (dva úkony práv. pomoci po 4.534,- Sk za úkon a 2 x režijný paušál po 136,- Sk), a to v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril predseda okresného súdu, ktorý   vo   svojom   vyjadrení   z 29.   júna 2004   poukázal   na vyjadrenie   konajúcej   sudkyne, v ktorom uviedla prehľad úkonov vykonaných vo veci a uviedla, že skutočnosť, že sa vo veci   nekonalo,   je   spôsobená   objektívnymi   okolnosťami   spočívajúcimi   v neprimeranom množstve vecí v jej senáte. Vo svojom stanovisku ďalej uviedla, že orgány štátnej správy súdov   na   čele   s Ministerstvom   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   nevytvorili   sudcom podmienky na riadny výkon súdnictva, ktoré im okrem iného ukladá ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, najmä čo sa týka personálneho obsadenia súdu. S poukazom na uvedené neuznala subjektívnu zodpovednosť za prieťahy v danom spore.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení z 29. júna 2004 súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovateľ vo svojom podaní z 12. júla 2004 taktiež súhlasil s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 114/04-8 zo 7. apríla 2004 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Ústavný súd v predchádzajúcich konaniach opakovane vyslovil právny názor, podľa ktorého v konaní o každom návrhu pred ústavným súdom, v ktorom navrhovateľ namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   (inú   právnu)   ochranu,   ako   aj   práva   na spravodlivý   proces   z toho   dôvodu,   že   všeobecný   súd   nekonal   spôsobom   ustanoveným v zákone, je nevyhnutné, aby boli najprv vyčerpané všetky právne prostriedky ich ochrany, ktoré sú navrhovateľovi dostupné (I. ÚS 1/97, I. ÚS 49/98).

Účelom   priznania   práva   podať   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   je   poskytnutie príležitosti   súdu,   aby   sám   odstránil   protiprávny   stav   zapríčinený   porušením   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (II. ÚS 26/95).

Sťažovateľ podal sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom na okresnom súde pod sp.   zn.   12   C   535/99   podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady   č.   80/1992   Zb.   o   sídlach a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov,   vybavovaní   sťažností a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v znení   neskorších   predpisov, pričom táto sťažnosť neviedla podľa jeho názoru k náprave.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 535/99 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, nemožno hodnotiť ako konanie zložité.

Zo   spisu   sp.   zn.   12   C   535/99   v konaní   vedenom   na   okresnom   súde   o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:Dňa 12. apríla 1999 bola okresnému súdu podaná žaloba.Dňa 14. apríla 1999 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie doplatku súdneho poplatku.Dňa 3. mája 1999 bol doplatok súdneho poplatku zaplatený.Dňa 26. mája 1999 sa na okresný súd dostavil JUDr. Š. S., ktorý doložil do spisu plnú moc na zastupovanie a bol poučený o nesprávnom označení žalobcu.

Dňa 3.   júna 1999 bol   okresnému   súdu   podaný   návrh   na nariadenie predbežného opatrenia.

Dňa 21. júna 1999 bol spis daný na preštudovanie štatutárnemu zástupcovi žalobcu.Dňa   6.   septembra   1999   bol   daný   spis   na   preštudovanie   právnemu   zástupcovi žalovaného.

Dňa 20. septembra 1999 bolo vydané uznesenie o nariadení predbežného opatrenia, ktorým sa zakázalo žalovanému predať sporné nehnuteľnosti.

Dňa 22. septembra 1999 vyzval okresný súd žalovaného, aby sa vyjadril k žalobe.Dňa   26.   septembra   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k žalobe.

Dňa 29. septembra 2000 bol okresnému súdu doručený návrh žalovaného na zrušenie predbežného opatrenia.

Dňa 10. apríla 2002 sa na okresnom súde uskutočnil informatívny výsluch žalobcu a jeho právneho zástupcu.

Dňa 19. júna 2002 bol spis daný na preštudovanie právnemu zástupcovi žalovaného.Dňa 3. marca 2004 bol spis daný na preštudovanie právnemu zástupcovi žalovaného.

Ústavný súd zistil že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99 došlo   k   prieťahom   od 29.   septembra   1999   (návrh   žalovaného na zrušenie   predbežného opatrenia) do 10. apríla 2002 (informatívny výsluch žalobcu), teda v trvaní 30 mesiacov. V období od 10. apríla 2002 (informatívny výsluch žalobcu) do 12. marca 2004 (podaná sťažnosť   ústavnému   súdu)   došlo   k prieťahom   v trvaní   24   mesiacov.   Celkové   prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 535/99 sú v trvaní 4 rokov a 6 mesiacov (bod 1 výroku).

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu prikázal konať vo veci vedenej pod sp. zn. 12 C 535/99 (bod 2 výroku).

Sťažovateľ si uplatnil primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 000 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnil   tak, že nekonaním okresného súdu je v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa   ustanovenia   §   50   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa   ustanovenia   §   56   ods.   4   citovaného   zákona   má   primerané   finančné zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľa a vyslovil porušenie jeho základného práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v konaní vedenom na okresnom súde sp. zn. 12 C 535/99 a   prikázal okresnému súdu, ktorý jeho právo   porušil,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 40 000 Sk ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho zložitosť a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku   finančného   zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu (bod 3 výroku).

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku).

Právny   zástupca   sťažovateľa   si   uplatnil   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   podľa ustanovenia § 13 ods. 1 a § 16 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 163/2002 Z. z.“) za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a napísanie sťažnosti), pričom za jeden úkon si uplatnil odmenu vo výške 4 534 Sk a režijný paušál vo výške 136 Sk, čo spolu predstavuje sumu 9 340 Sk.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o trovách   požadovaných   právnym   zástupcom sťažovateľa vychádzal z ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný   súd   môže   v odôvodnených   prípadoch   podľa   výsledku   konaní uznesením   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ bol sčasti vo veci úspešný, a preto bolo potrebné rozhodnúť o úhrade trov konania okresným súdom.

Podľa ustanovenia § 13 ods. 8 citovanej vyhlášky, ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna tretina výpočtového základu.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   –   je   v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a   je nezameniteľný s primeraným finančným zadosťučinením, ktoré predstavuje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (§ 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2003 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 13 602 Sk. Ústavný súd priznal odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a napísanie sťažnosti. Podľa   takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci po zaokrúhlení podľa § 25 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. vo výške 9 340 Sk (odmena za jeden úkon je 4 534 Sk plus režijný paušál 136 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa (bod 4 výroku).

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2004