SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 114/03-19
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Š. a J. Š., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Komárne č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995 a rozhodnutím Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995, ako aj postupom označených orgánov v konaniach, ktoré vydaniu uvedených rozhodnutí predchádzali, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. A. Š. a J. Š. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2003 doručená sťažnosť Ing. A. Š. a J. Š., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária, B., ktorou namietali porušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 39/93, ako aj jeho rozsudkom č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 12 Co 378/94 a rozsudkom uvedeného súdu č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995, postupom Pozemkového úradu v Komárne v konaní sp. zn. 174/146/92-R/94-A-842 a jeho rozhodnutím č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994, ako aj postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 24 S 13/95 a jeho rozsudkom č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995.
Na základe výzvy ústavného súdu z 28. marca 2003 doplnili sťažovatelia svoju sťažnosť podaním zo 14. apríla 2003 doručeným ústavnému súdu 22. apríla 2003, ku ktorému pripojili aj kópie rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k zásahu do ich základných práv a slobôd, s vyznačeným dátumom nadobudnutia právoplatnosti.
Označené rozhodnutia sa týkali sťažovateľmi uplatnených reštitučných nárokov podľa zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 229/1991 Zb.“).
Rozsudkom č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 Okresný súd v Komárne zamietol návrh sťažovateľov, ktorým sa domáhali zaplatenia finančnej náhrady za obytné a hospodárske budovy, živý a mŕtvy inventár podľa zákona č. 229/1991 Zb. proti odporcovi – Š. m., š. p., K.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995 uvedený rozsudok Okresného súdu v Komárne potvrdil.
Rozhodnutím č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 Pozemkový úrad v Komárne rozhodol, že vlastnícke právo sa sťažovateľom k nimi špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N. S. nepriznáva.
Na základe návrhu sťažovateľov preskúmal zákonnosť uvedeného rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 250l a nasl. OSP Krajský súd v Bratislave, pričom rozsudkom č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995 rozhodnutie Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 potvrdil.
Sťažovatelia namietali, že označené štátne orgány sa dopustili závažných právnych chýb a porušení zákonov. Konania, v ktorých boli uvedené rozhodnutia vydané, boli „všemožne manipulované“ a v konečnom dôsledku viedli k porušeniu sťažovateľmi označených základných práv zaručených v ústave.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľov.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažovatelia v konaní pred ústavným súdom namietali, že k zásahu do ich základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy malo dôjsť rozsudkom Okresného súdu v Komárne č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995 a rozhodnutím Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995, ako aj postupom označených orgánov v konaniach, ktoré vydaniu uvedených rozhodnutí predchádzali.
Z kópií rozhodnutí opatrených doložkami právoplatnosti, ktoré sťažovatelia na výzvu ústavného súdu k sťažnosti pripojili, vyplýva, že rozsudok Okresného súdu v Komárne č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995 nadobudol právoplatnosť 28. marca 1996 a rozhodnutie Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995 nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 1995.
Sťažnosť sťažovateľov z 13. februára 2003 bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2003, teda po uplynutí takmer siedmich rokov od nadobudnutia právoplatnosti posledného z označených rozhodnutí.
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.
V čase, keď sa sťažovatelia domáhali ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. V danej situácii neprichádzala do úvahy ani aplikácia § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktorej sa sťažovatelia domáhali, pretože uvedené ustanovenie upravuje podmienky prijatia sťažnosti na ďalšie konanie iba v prípadoch nesplnenia zákonnej podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných účinných právnych prostriedkov nápravy). Nevzťahuje sa teda na prípady nedodržania zákonnej lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, zmeškanie ktorej nemožno odpustiť. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. mája 2003