znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 114/03-19

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7.   mája 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. A. Š. a J. Š., obaja bytom B., zastúpených advokátom JUDr. Š. H., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie ich základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu v Komárne č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 v spojení s rozsudkom Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   12   Co   378/94-104   z 15.   júna   1995   a rozhodnutím Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995, ako aj postupom   označených   orgánov   v konaniach,   ktoré   vydaniu   uvedených   rozhodnutí predchádzali, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. A. Š. a J. Š.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2003 doručená sťažnosť Ing. A. Š. a J. Š., obaja bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom   JUDr.   Š.   H.,   Advokátska   kancelária,   B.,   ktorou   namietali   porušenie   ich základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu v Komárne v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 39/93, ako aj jeho rozsudkom č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní sp. zn. 12 Co 378/94 a rozsudkom uvedeného súdu č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995, postupom Pozemkového úradu v Komárne v konaní sp.   zn.   174/146/92-R/94-A-842   a jeho   rozhodnutím   č.   j.:   174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra   1994,   ako   aj   postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   sp.   zn. 24 S 13/95 a jeho rozsudkom č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   z 28.   marca   2003   doplnili   sťažovatelia   svoju sťažnosť   podaním   zo   14.   apríla   2003   doručeným   ústavnému   súdu   22.   apríla   2003,   ku ktorému pripojili aj kópie rozhodnutí, ktorými malo dôjsť k zásahu do ich základných práv a slobôd, s vyznačeným dátumom nadobudnutia právoplatnosti.

Označené   rozhodnutia   sa   týkali   sťažovateľmi   uplatnených   reštitučných   nárokov podľa   zákona   č.   229/1991   Zb.   o úprave   vlastníckych   vzťahov   k pôde   a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon č. 229/1991 Zb.“).

Rozsudkom č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 Okresný súd v Komárne zamietol návrh   sťažovateľov,   ktorým   sa   domáhali   zaplatenia   finančnej   náhrady   za   obytné a hospodárske budovy, živý a mŕtvy inventár podľa zákona č. 229/1991 Zb. proti odporcovi – Š. m., š. p., K.

Krajský   súd   v Bratislave   ako   súd   odvolací   rozsudkom   č.   k.   12   Co   378/94-104 z 15. júna 1995 uvedený rozsudok Okresného súdu v Komárne potvrdil.

Rozhodnutím   č.   j.:   174/146/92-R/94-A-842   z 8.   decembra   1994   Pozemkový   úrad v Komárne   rozhodol,   že   vlastnícke   právo   sa   sťažovateľom   k nimi   špecifikovaným nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území N. S. nepriznáva.

Na   základe   návrhu   sťažovateľov   preskúmal   zákonnosť   uvedeného   rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 244 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v spojení s § 250l a nasl. OSP Krajský súd v Bratislave, pričom rozsudkom č. k. 24   S 13/95-7   z 31.   marca   1995   rozhodnutie   Pozemkového   úradu   v Komárne   č.   j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 potvrdil.

Sťažovatelia namietali, že označené štátne orgány sa dopustili závažných právnych chýb   a porušení   zákonov.   Konania,   v ktorých   boli   uvedené   rozhodnutia   vydané,   boli „všemožne   manipulované“ a v konečnom   dôsledku   viedli   k porušeniu   sťažovateľmi označených základných práv zaručených v ústave.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   sťažnosť   predbežne   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde možno sťažnosť podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu (do základných práv alebo slobôd sťažovateľa). Táto lehota sa pri opatrení alebo inom   zásahu   počíta   odo   dňa,   keď   sa   sťažovateľ   mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu dozvedieť.

Sťažovatelia   v konaní   pred   ústavným   súdom   namietali,   že   k zásahu   do   ich základných práv podľa čl. 20 ods. 4, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy malo dôjsť rozsudkom   Okresného   súdu   v Komárne č.   k.   10   C 39/93-75   z 11.   mája 1994 v spojení s rozsudkom   Krajského   súdu   v   Bratislave   č.   k.   12   Co   378/94-104   z 15.   júna   1995 a rozhodnutím Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995,   ako   aj   postupom   označených   orgánov   v konaniach,   ktoré   vydaniu   uvedených rozhodnutí predchádzali.

Z kópií rozhodnutí opatrených doložkami právoplatnosti, ktoré sťažovatelia na výzvu ústavného súdu k sťažnosti pripojili, vyplýva, že rozsudok Okresného súdu v Komárne č. k. 10 C 39/93-75 z 11. mája 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 12 Co 378/94-104 z 15. júna 1995 nadobudol právoplatnosť 28. marca 1996 a rozhodnutie Pozemkového úradu v Komárne č. j.: 174/146/92-R/94-A-842 z 8. decembra 1994 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 24 S 13/95-7 z 31. marca 1995 nadobudlo právoplatnosť 10. októbra 1995.  

Sťažnosť sťažovateľov z 13. februára 2003 bola ústavnému súdu doručená 5. marca 2003, teda po uplynutí takmer siedmich rokov od nadobudnutia právoplatnosti posledného z označených rozhodnutí.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr.   I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 55/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovatelia domáhali ochrany svojich základných práv a slobôd na ústavnom súde podľa čl. 127 ústavy, už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred ústavným súdom. V danej situácii neprichádzala do úvahy ani aplikácia § 53 ods. 2 zákona   o ústavnom   súde,   ktorej   sa   sťažovatelia   domáhali,   pretože   uvedené   ustanovenie upravuje   podmienky   prijatia   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   iba   v prípadoch   nesplnenia zákonnej podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (nevyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných účinných právnych prostriedkov nápravy). Nevzťahuje sa   teda   na   prípady   nedodržania   zákonnej   lehoty   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom   súde,   zmeškanie   ktorej   nemožno   odpustiť.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť ústavný   súd   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   ako   podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. mája 2003