znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 113/2012-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. júna 2012 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Jána   Auxta prerokoval   sťažnosť   F.   F.,   T.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   V.,   N.,   pre   namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 156/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 10 C 27/2003) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo F. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 156/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 10 C 27/2003)   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Námestovo p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 2 C 156/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. F. F. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Námestovo   p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo   j e   p o v i n n ý   uhradiť F. F. trovy konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. V., N., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 113/2012-9   z   13.   marca   2012   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť F. F. (ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu Námestovo (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 156/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 10 C 27/2003).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré začalo 18. februára 2003 podaním návrhu M. K. Okresnému súdu Dolný Kubín, kde bolo vedené pod sp. zn. 10 C 27/2003, a ktoré 1. januára 2008 prešlo na okresný súd, kde je vedené pod sp. zn. 2 C 156/2008, vystupuje sťažovateľ (ako právny   nástupca   pôvodných   odporcov   v   1.   a   2.   rade)   v   procesnom   postavení   odporcu v 1. rade. Sťažovateľ uviedol, že napriek tomu, že odo dňa začatia konania uplynulo viac ako deväť rokov, vo veci dosiaľ nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie a vec nie je právoplatne skončená. V predmetnom konaní dochádza k prieťahom, v dôsledku čoho sa nachádza   v   stave   právnej   neistoty.   Sťažovateľ   sa   ochrany   svojho   práva   domáhal   aj prostredníctvom sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu, ktorá mu listom sp. zn. Spr 4515/11 z 23. mája 2011 oznámila, že ku konaniu vedenému na Okresnom   súde   Dolný   Kubín   sa   nemôže   vyjadrovať;   pokiaľ   však   ide   o   konanie   pred okresným súdom, tak s výnimkou obdobia od 6. marca 2008 do 10. februára 2009 tento koná priebežne bez zbytočných prieťahov v konaní.

Sťažovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   v   náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v   konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 156/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 10 C 27/2003) porušil jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby okresnému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,58 €.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr 4515/12 z 26. marca 2012 k priebehu konania okrem iného uviedla:

„...   Konanie   o   určenie   vlastníctva   začalo   podaním   návrhu   dňa   18.   2.   2003 Okresnému súdu v Dolnom Kubíne, na ktorom sa toto viedlo pod sp. zn. 10 C/27/2003. Zriadením Okresného súdu v Námestove zák. č. 511/2007 Z. z. dňom 1. 1. 2008 prešiel výkon súdnictva v tejto veci na novozriadený súd a konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 2 C/27/2008.

Okresný súd Dolnom Kubíne uznesením č. k. 10 C 27/2003-27 zo dňa 12. 6. 2003 zastavil konanie proti odporkyni A. F., ktorá zomrela a až do prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd v Námestove, neboli vo veci vykonané žiadne úkony. Popis úkonov vykonaných sudcom Okresného súdu v Námestove:

- dňa 13. 2. 2008 boli vyžiadané od Správy katastra T. listy vlastníctva

-   dňa   6.   3.   2008   súd vyžiadal z Okresného   súdu   Dolný Kubín   dedičský spis   po poručiteľovi J. F.

-   dňa   10.   2.   2009   súd   vytýčil   pojednávanie   na   deň   11.   3.   2009,   taktiež   vyzval žalobkyňu   na   predloženie   geometrického   plánu.   Zo   Správy   katastra   T.   vyžiadal   listy vlastníctva, z Okresného súdu Dolný Kubín zapožičal dedičský spis po A. F. (žalovanej v 2/ rade)

- súd pojednávanie zo dňa 11. 3. 2009 odročil na 8. 4. 2009 z dôvodu, že pred začatím pojednávania prítomní účastníci zhodne uviedli, že predmet sporu majú záujem riešiť   mimosúdnou   cestou   a   požiadali   pojednávanie   odročiť   minimálne   na   1   mesiac pojednávanie zo dňa 8. 4. 2009 odročené na 4. 5. 2009 na žiadosť žalobkyne

-   termín   pojednávania 4.   5.   2009 zmenený   na   13.   5.   2009   z   dôvodu objektívnej prekážky na strane zákonného sudcu

-   pojednávanie   zo   dňa   13.   5.   2009   odročené   na   neurčito   za   účelom   vyžiadania navrhnutých dôkazov od príslušných orgánov a inštitúcií a zároveň rozhodnuté o pripustení zmeny návrhu

- 15. 5. 2009 súd vyžiadal z notárskych úradov spisy, zo Správy katastra T. kópie spisov

- po doručení žiadaných listín dňa 11. 6. 2009 vytýčené pojednávanie na 1. 7. 2009

- 1. 7. 2009 pojednávanie odročené na neurčito za účelom vyžiadania navrhnutých dôkazov

- dňa 2. 10. 2009 súd vytýčil pojednávanie na deň 28. 10. 2009, ktoré z dôvodu PN zákonného sudcu bolo preložené na deň 18. 11. 2009

- pojednávanie 18. 11. 2009 súd odročil na neurčito za účelom predloženia ďalších listinných dôkazov týkajúcich sa časti návrhu

- dňa 26. 2. 2010 vytýčené pojednávanie na deň 29. 3. 2010, ktoré bolo odročené z dôvodu podaného návrhu na zmenu návrhu

- súd dňa 31. 3. 2010 vyzval právneho zástupcu žalobkyne na predloženie potrebného počtu   návrhu   na   zmenu   žaloby   a   dňa   15.   4.   2010   uznesením   č.   k.   2   C/156/2008-178 rozhodol o pripustení do konania žalovaných v 2/ až 4/ rade

- dňa 9. 11. 2010 súd vytýčil pojednávanie na deň 6. 12. 2010, taktiež vyžiadal zo správy katastra výpisy listov vlastníctva a vyzval žalobkyňu o predloženie geometrického plánu,   ktoré   odročil   bez   pojednávania   na   deň   12.   1.   2011   na   žiadosť   odporcu   a   pre neprítomnosti žalovaných v 21 - 4/ rade

- pojednávanie zo dňa 12. 1. 2011 odročené na neurčito za účelom rozhodnutia o návrhu   žalobkyne na pripustenie   do   konania   ďalšieho účastníka na strane žalovanej, ktorý sa zdržuje na neznámom mieste.

-   za   účelom   zistenia   jeho   pobytu   bola   vyžiadaná   správa   z   centrálneho   registra obyvateľov,   ktorá   bola   súdu   doručená   dňa   16.   2.   2011   a   následne   vyžiadaná   správa z Obvodného súdu P., ktorá správa bola súdu doručená dňa 18. 4. 2011 dňa 20. 4. 2011 súd uznesením   č.   k.   2   C/156/2008-229   rozhodol   o   pripustení   vstupu   do   konania   ďalšieho účastníka   na   strane   žalovanej   a   to   žalovaného   v   5/   rade,   ktoré   nebolo   možné   doručiť žalovanému v 5/ rade

- dňa 21. 6. 2011 bolo vytýčené pojednávanie na deň 19. 9. 2011, pričom bolo žalovanému   v   5/   rade   doručované   uznesenie   o   jeho   pripustení   do   konania   spolu s predvolaním na pojednávanie doručované cestou dožiadaného Okresného súdu v K.

-   pojednávanie   dňa   19.   9.   2011   bolo   pojednávanie   odročené   z   dôvodu,   že   súdu nebolo vrátené dožiadanie z OS K. a zároveň za účelom vykonania ohliadky na mieste samom dňa 29. 9. 2011

- dňa 29. 9. 2011 bola vykonaná ohliadka pri rodinnom dome v T.

- dňa 4. 10. 2011 bola súdu doručená správa z Okresného súdu K., že dožiadanie nebolo vybavené, pretože súd pátra po pobyte žalovaného v 5/ rade

- dňa 16. 1. 2012 bol ustanovený žalovanému v 5/ rade opatrovník a to Mesto T., proti ktorému podal odporca v 1/ rade odvolanie

-   dňa   19.   1.   2012   bolo   vytýčené   pojednávanie   na   deň   27.   2.   2012,   ktoré   bolo odročené za účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci na deň 16. 3. 2012.

Odporca v 1/ rade doručil deň pred vytýčeným termínom na vyhlásenie rozsudku námietku   zaujatosti.   Z   tohto   dôvodu   rozsudok   vyhlásený   nebol   a   pojednávanie   bolo odročené   za   účelom   predloženia   spisu   nadriadenému   súdu   za   účelom   rozhodnutia o vznesenej námietke, ako aj o odvolaní žalovaného v 1/ rade voči uzneseniu o ustanovení opatrovníka žalovanému v 5/ rade

K   prieťahom   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v   Dolnom   Kubíne   sa nevyjadrujem.   V   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   v   Námestove   došlo   k   prieťahom v konaní v období od 6. 3. 2008 do 10. 2. 2009. Ako som už uviedla súd bol zriadený dňom 1. 1. 12008, ktorým dňom prešiel výkon súdnictva na novozriadený súd vo veľkom množstve veci. Súd nebol personálne dobudovaný a každému sudcovi napadal mesačne vysoký počet vecí. Nebolo v možnostiach a schopnostiach sudca vo všetkých veciach konať priebežne. Taktiež aj v ďalšom období od 15. 4. 2010 do 9. 11. 2010.

Sťažovateľ t. j. žalovaný v 1/ rade podľa sťažnosť na prieťahy v konaní dňa 18. 5. 2011. Od tohto dátumu som vo veci vykonávala dohľad pravidelnou kontrolou priebežnosti konania a vo veci ďalšie prieťahy neboli.

Vec   je   náročná   na   dokazovanie,   nakoľko   bolo   potrebné   zosúladiť   skutočný   stav so stavom evidovaným v katastri nehnuteľnosti a za tým účelom bolo potrebné vyžiadať listy vlastníctva,   dedičské   spisy,   vyhotoviť   geometrický   plán   a   vypočuť   účastníkov   konania. Taktiež   účastníci   konania   sa   podieľali   na   predlžovaní   konania   žiadosťou   o   odročenie pojednávania   za   účelom   mimosúdnej   dohody,   nepreberaním   písomnosti,   žiadosťou o odročenie pojednávania z iných dôvodov a tiež sa predĺžilo konanie zisťovaním pobytu účastníka   konania,   ktorého   žalobca   žiadal   pripustiť   do   konania   a   ktorého   pobyt   bol neznámy. O vplyve účastníka konania, t. j. sťažovateľa svedčí aj podanie námietky proti konajúcemu   sudcovi   deň   pred   nariadením   pojednávania,   na   ktorom   sa   mal   vyhlásiť rozsudok,   resp.   podanie   odvolania   proti   uzneseniu,   ktorým   bol   ustanovený   opatrovník účastníkovi konania, ktorého pobyt nie je známy. Navrhujem, aby súd pri prejednávaní sťažnosti na prieťahy v konaní, prihliadol aj na tieto skutočnosti.“

Ústavný súd zistil, že vo veci boli následne vykonané tieto úkony:Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. 7 NcC 13/2012 z 24. apríla 2012 rozhodol o námietke zaujatosti.

Dňa 4. júna 2012 bola vec vrátená okresnému súdu.Dňa 5. júna 2012 okresný súd opätovne zaslal spis krajskému súdu z dôvodu, že tento nerozhodol o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o ustanovení opatrovníka.

V súčasnosti sa vec nachádza na krajskom súde.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľ sa   sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 2 C   156/2008   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania na okresnom súde vedeného pod sp. zn. 2 C 156/2008 je určenie   vlastníckeho   práva.   Napriek   tomu,   že   rozhodovanie   o   návrhoch   na   určenie vlastníckeho   práva   patrí   k   bežnej   činnosti   všeobecných   súdov,   ústavný   súd   vyhodnotil konkrétny prípad ako zložitejší, keďže toto konanie je náročné na dokazovanie.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o   tom,   či   v   konaní   pred   okresným   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a   tým   aj k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľa v zásade nebránilo súdu vo veci konať, v primeranom čase reagoval na výzvy súdu, spravidla sa zúčastňoval súdnych pojednávaní.

3. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľom namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 18. februára 2003 bol na Okresnom súde Dolný Kubín podaný   návrh   na   začatie   konania   o   určenie   vlastníctva.   Okresný   súd   Dolný   Kubín uznesením   č.   k.   10   C   27/2003-27   z   12.   júna   2003   konanie   zastavil   z   dôvodu   úmrtia odporkyne. Dňa 1. januára 2008 bol zákonom č. 511/2007 Z. z. zriadený Okresný súd Námestovo, na ktorý prešiel výkon súdnictva v tejto veci. Konanie sa v súčasnosti vedie na okresnom súde pod sp. zn. 2 C 156/2008. Dňa 16. marca 2012 mal okresný súd vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, avšak tento termín bol odročený z dôvodu podania námietky zaujatosti proti zákonnému sudcovi. O uvedenej námietke rozhodol krajský súd uznesením sp.   zn.   7   NcC   13/2012   z 24. apríla   2012.   V súčasnosti   sa   vec   z dôvodu   rozhodnutia o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu o ustanovení opatrovníka opätovne nachádza na krajskom súde.

Aj keď pôvodný súd bol vo veci nečinný, za výkon súdnictva zodpovedá Slovenská republika a pre hodnotenie dodržiavania základných práv sťažovateľa je potrebné hodnotiť celé konanie pred všeobecným súdom.

Ústavný súd vychádzajúc zo samotnej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiahnutých výsledkov konštatuje, že viac než deväťročná dĺžka súdneho konania (z toho na Okresnom súde Dolný Kubín 5 rokov a na okresnom súde 4 roky) je ústavne neakceptovateľná nielen v prípade konania o určenie vlastníckeho práva, ale v každej súdom prerokúvanej veci.

Bez   toho,   aby   ústavný   súd   vymedzoval   i   jednotlivé   kratšie   obdobia   nečinnosti okresného súdu, možno konštatovať, že v konaní o určenie vlastníckeho práva vedenom okresným   súdom   pod   sp.   zn.   2   C   156/2008 bolo   porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 2 C 156/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   citovaného   článku   ústavy   boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   žiadal   aj   o   priznanie   finančného   zadosťučinenia v sume 6 000 €, čo odôvodnil tým, že súdne konanie o určenie vlastníckeho práva nie je skončené ani po viac ako 9 rokoch od jeho začatia a táto situácia u neho vyvoláva stav právnej neistoty.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného   finančného   zadosťučinenia,   ktoré   je   peňažnou   protihodnotou   utrpenej nemajetkovej ujmy, keď porušenie základného práva alebo slobody nie je už možné inak napraviť (napr. I. ÚS 15/02, I. ÚS 27/03).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu.   Súčasne   sa   pritom   riadil zásadou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   reparácia   nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. IV. ÚS 84/02). Ústavný súd zároveň vzal do úvahy aj dĺžku konania, počas ktorého bol sťažovateľ jeho účastníkom ako právny nástupca pôvodných účastníkov.

Vzhľadom   na   doterajšiu   dĺžku   konania   pred   všeobecnými   súdmi,   princípy spravodlivosti   a   spôsob   zavŕšenia   ochrany   základných   práv   sťažovateľa   ústavný   súd považoval finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € voči okresnému súdu za primerané podľa čl. 127 ods. 3 ústavy a § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde a podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde uložil okresnému súdu, ktorý označené práva porušil, vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal o priznanie úhrady trov konania   pred   ústavným   súdom   v   sume   269,58   €,   a   to   za   dva   úkony   právnej   služby uskutočnené v roku 2012.

Ústavný súd pri priznaní úhrady trov konania, ktoré vznikli sťažovateľovi z dôvodu právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. V., N., vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2011,   ktorá   predstavovala   sumu   763   €.   Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 11   ods.   3   a §   16   ods.   3   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   pričom   hodnotu   jedného   úkonu právnej služby ústavný súd stanovil na sumu 127,16 €. K priznanej odmene advokáta za dva úkony právnej služby 254,32 € ústavný súd priznal aj uplatnenú sumu paušálnej náhrady v sume 15,26 € (dvakrát po 7,63 €) podľa § 16 ods. 3 vyhlášky. Na základe opísaných dôvodov bola sťažovateľovi priznaná úhrada trov konania v celkovej sume 269,58 €, ktorú je okresný súd povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. júna 2012