znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 113/07-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. októbra 2007 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika v konaní o sťažnosti J. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 702/95 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 702/95   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Trebišov   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15   C   702/95 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J.   Š. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   70 000   Sk   (slovom sedemdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Trebišov p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný   súd T rebišov j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   Š.   trovy   konania   v   sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. Č., K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 113/07-8 z 24. apríla 2007 prijal podľa   § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Š.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Trebišov   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 15 C 702/95.

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn. 1 SprV/302/07 z 8. augusta 2007, doručeným ústavnému súdu 13. augusta 2007, v ktorom žiada sťažnosť sťažovateľa zamietnuť ako nedôvodnú a neopodstatnenú.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k   sťažnosti   ďalej   okrem   iného uviedol:

„Na   základe   žiadosti   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   III.   ÚS   113/07 zo dňa 8. 6. 2007 podávame k tejto sťažnosti toto vyjadrenie:

... Navrhovateľ v spore (sťažovateľ) sa svojím návrhom na začatie konania domáhal, aby súd nariadil odporcovi, aby:

1. súhlasil, žeby boli v teréne vytýčené hranice medzi pozemkami ako parcely, č. 373, 374, 375 a 375/1, ktoré sú vo vlastníctve odporcu a pozemkami ako parcely č. 376, 377, ktoré sú vlastníctvom navrhovateľa,

2. odporca   sa   zdržal   akýchkoľvek   zemných   prác   za   domom   navrhovateľa a zabezpečil, aby odkvapová voda z jeho pozemku a pozemku navrhovateľa voľne odtekala a aby nevnikala na susedný pozemok navrhovateľa,

3. žalovaný umožnil navrhovateľovi na nevyhnutnú dobu a nevyhnutnú mieru vstup cez svoje pozemky na pozemky navrhovateľa za účelom opravy rodinného domu, zistenia stavu plynomeru a za účelom obvyklej údržby.

Dňa 14. 2. 2001 došlo zo strany navrhovateľa (sťažovateľa) k zmene petitu návrhu v tom,   že   žiadal,   aby   odporca   vydal   navrhovateľovi   časť   nehnuteľností   zapísaných na LV č. 539 - časti parciel č. 377 a č 376 v k. ú. S. a súčasne tieto vypratal.

Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že ide o skutkovo a právne zložitú vec, pretože navrhovateľ   (sťažovateľ)   v   priebehu   konania   menil   petit   návrhu,   kým   v   dobe   podania návrhu (rok 1995) žiadal len o vytýčenie hranice medzi pozemkami a vstup na pozemok odporcu   v   nevyhnutnej   miere   a   za   konkrétnym   účelom   a   v   roku   2001   už   žiadal, aby mu odporca vydal časť nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. 539 ako parc. č. 376 a č. 377.

K bodu 2. - uvedenie všetkých procesných úkonov vo veci až dosiaľ (...)

22. 6. 1995 podanie návrhu na začatie konania

27. 7. 1995 doručenie návrhu odporcovi (prevzal 2. 8. 1995)

10. 8. 1995 určený termín pojednávania na deň 28. 8. 1995 (volaní účastníci konania a svedok Ing. Š.

28. 8. 1995 pojednávanie odročené (po vypočutí účastníkov a svedkov) za účelom znaleckého dokazovania. Navrhovateľ bude vyzvaný na zloženie zálohy.

20. 9. 1995 navrhovateľ vyzvaný na zloženie zálohy na znalecké dokazovanie, zálohu zložil 23. 10. 1995

28. 4. 1996 uznesenie o ustanovení znalca - J. A. - na vytýčenie hranice

20. 5. 1996 navrhovateľ v námietke žiada iného znalca

23. 5. 1996 ustanovený iný znalec - M. V.

24. 6. 1996 znalec V. oznamuje, že pre zaneprázdnenosť nemôže znalecký posudok vyhotoviť.

9. 8. 1996 uznesenie o ustanovení znalca - Ing. B.

2. 9. 1996 znalec oznamuje, že posudok nemôže podať

20. 10. 1996 sťažnosť   právneho   zástupcu   navrhovateľa   na   prieťahy   v   konaní; námietka zaujatosti

5. 12. 1996 spis predložený KS KE na rozhodnutie o námietke zaujatosti

11. 12. 1996 KS KE rozhodol, že sudkyňa nie je vylúčená z rozhodovania vo veci.

19. 12. 1996 spis vrátený z KS KE, uznesenie doručované účastníkom konania

11. 3. 1997 uznesenie o ustanovení znalca - Ing. B.

20. 6. 1997 vzhľadom k smrti znalca Ing. B. ustanovený znalec Ing. Š.

5. 11. 1999 znalec Ing. Š. žiada odpustenie poriadkovej pokuty

16. 11. 1999 podaný znalecký posudok znalcom Ing. Š.

23. 11. 1999 doručovanie znaleckého posudku účastníkom konania na vyjadrenie

4. 1. 2000 pojednávanie určené na deň 21. 1. 2000

21. 1. 2000 pojednávanie odročené na 26. 1. 2000 za účelom vyhlásenia rozsudku

26. 1. 2000 rozsudok - návrh zamietnutý

25. 2. 2000 rozsudok vypracovaný a doručovaný účastníkom

23. 3. 2000 odvolanie navrhovateľa doručené odporcovi na vyjadrenie

5. 5. 2000 výzva navrhovateľovi na doplatenie zálohy na znalecké dokazovanie

1. 6. 2000 doplatená záloha

29. 6. 2000 spis   predložený   odvolaciemu   súdu   na   rozhodnutie   o   odvolaní navrhovateľa

27. 10. 2000 odvolací súd vec zrušil a vrátil súdu na nové konanie

11. 12. 2000 spis vrátený okresnému súdu

17. 1. 2001pojednávanie určené na deň 5. 2. 2001

5. 2. 2001 pre zmenu právneho zástupcu pojednávanie odročené na 21. 2. 2001

14. 1. 2001 zmena   petitu   návrhu   zo   strany   navrhovateľa - vydanie   a   vypratanie nehnuteľností

21. 2. 2001 pojednávanie - protinávrh odporcu - pojednávanie odročené za účelom stanoviska navrhovateľa

28. 2. 2001 uznesenie   o   odpustení   poriadkovej   pokuty   znalcovi   a   výzva pre navrhovateľa na doplatenie zálohy na znalecké dokazovanie

5. 2. 2001 výzva na zaplatenie súdneho poplatku

5. 3. 2001 výzva navrhovateľovi na zaujatie stanoviska k protinávrhu odporcu

10. 4. 2001 pojednávanie určené na deň 7. 5. 2001

11. 4. 2001 doplnenie uznesenia o odmene znalca zo dňa 28. 2. 2001

7. 5. 2001 pojednávanie odročené za účelom výsluchu znalca

25. 5. 2001 pojednávanie - vypočutý   znalec;   odročené   za   účelom   predloženia stanoviska znalca

11. 6. 2001 pojednávanie určené na deň 2. 7. 2001

2. 7. 2001 pojednávanie - vypočutí   svedkovia;   odročené   za   účelom   ďalšieho dokazovania, dôkazy predloží právny zástupca účastníkov konania

18. 7. 2001 výzva navrhovateľovi, aby predložil dôkazy

14. 8. 2001 doručenie účastníkom konania uznesenia o odmene znalca

10. 10. 2001 pojednávanie určené na deň 29. 10. 2001

29. 10. 2001 pojednávanie - výsluch   svedkov;   odročené   na   3. 12. 2001   za   účelom vypočutia svedka

3. 12. 2001 pojednávanie - vypočutý   svedok;   odročené   za   účelom   vyhodnotenia dôkazov

10. 12. 2001 pojednávanie - vyhlásený rozsudok

10. 1. 2002 rozsudok doručovaný účastníkom konania

29. 1. 2002 odvolanie navrhovateľa

19. 2. 2002 odvolanie navrhovateľa doručené odporcovi

6. 3. 2002 vyjadrenie odporcu

2. 4. 2002 spis predložený odvolaciemu súdu

24. 9. 2002 vec odvolacím súdom zrušená a vrátená na nové konanie

3. 10. 2002 spis vrátený z odvolacieho súdu

11. 11. 2002 uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania

3. 1. 2003 pojednávanie určené na deň 27. 1. 2003

27. 1. 2003 pojednávanie odročené na 5. 2. 2003 za účelom vyhodnotenia dôkazov

5. 2. 2003 pojednávanie - vyhlásený rozsudok

5. 3. 2003 rozsudok vyhotovený a doručovaný účastníkom konania

10. 3. 2003 podané odvolanie navrhovateľa

8. 4. 2003 odvolanie doručené odporcovi

23. 4. 2003 vyjadrenie odporcu k odvolaniu navrhovateľa

19. 5. 2003 pokyn na predloženie veci odvolaciemu súdu

26. 5. 2003 spis predložený odvolaciemu súdu

13. 11. 2003 vec zrušená odvolacím súdom a vrátená na konanie

18. 12. 2003 spis vrátený z odvolacieho súdu

16. 1. 2004 uznesenie   odvolacieho   súdu   doručované   účastníkom   konania   a   výzva na predloženie dôkazov

11. 3. 2004 pojednávame určené na deň 5. 4. 2004

5. 4. 2004 pojednávanie - vypočutí   svedkovia;   pojednávanie   odročené   za   účelom vypočutia ďalších svedkov a vykonania ohliadky

23. 4. 2004 výzva na zaplatenie preddavku na úkon súdu

13. 5. 2004 preddavok zaplatený

9. 6. 2004 termín ohliadky určený na deň 2. 7. 2004

21. 6. 2004 ohliadka preložená na 9. 7. 2004

29. 6. 2004 ohliadka preložená na 29. 7. 2004 (navrhovateľ odcestovaný)

30. 7. 2004 termín ohliadky určený na deň 27. 8. 2004

27. 8. 2004 ohliadka na mieste samom

23. 9. 2004 výzva účastníkom konania na predloženie nových dôkazov

2. 11. 2004 určený termín pojednávania na deň 15. 12. 2004

14. 12. 2004 pojednávanie odročené na neurčito za účelom vyhotovenia znaleckého posudku

31. 3. 2005 uznesenie o ustanovení znalca (Ing. B.)

25. 4. 2005 znalec   oznámil,   že   pre   zaneprázdnenosť   nemôže   vypracovať   znalecký posudok 16. 5. 2005

16. 5. 2005 uznesenie o ustanovení znalca (Ing. K.)

8. 7. 2005 výzva na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie

27. 7. 2005 preddavok zaplatený

12. 10. 2005 uznesenie o vyplatení preddavku na znalecké dokazovanie

21. 11. 2005 pokyn predložiť spis znalcovi

6. 12. 2005 znalecký posudok podaný

8. 12. 2005 doručenie   znaleckého   posudku   účastníkom   konania   a   žiadosť   o   ich vyjadrenie

28. 2. 2006 záznam predsedu súdu o kontrole spisu

9. 3. 2006 doručenie   vyjadrenia   právnemu   zástupcovi   navrhovateľa   odporcom a znalcovi Ing. Š.

29. 3. 2006 pojednávanie určené na deň 15. 5. 2006 + uznesenie o určení odmeny znalcovi

31. 3. 2006 záznam predsedu súdu z previerky spisu

5. 4. 2006 odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu o odmene znalca

19. 4. 2006 pojednávanie určené na deň 15. 5. 2006 odvolané; pokyn na predloženie spisu odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní navrhovateľa voči uzneseniu o odmene znalca

21. 4. 2006 spis doručený odvolaciemu súdu

26. 6. 2007 odvolací súd zrušil uznesenie o odmene znalca

27. 6. 2007 spis vrátený okresnému súdu (...). V tejto veci neexistujú žiadne prekážky uvedené v § 107 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku, ktoré by bránili postupu súdu vo veci konať (...).

Podľa názoru Okresného súdu Trebišov neboli zistené prieťahy, ktoré by spôsobil sťažovateľ, až na to, že v priebehu konania zmenil petit návrhu (...).

Prehľad jednotlivých úkonov súdu svedčí o tom, že súd koná vo veci bez zbytočných prieťahov v záujme čím skôr vec právoplatne skončiť (...).

Keďže Okresný súd Trebišov nezistil v tejto veci žiadne prieťahy, neexistujú v tomto konaní žiadne zbytočné prieťahy (...).

Na dĺžku konania má vplyv náročnosť dokazovania, či už výpoveďami svedkov alebo znaleckými   dokazovaniami   z   odboru   zememeračstvo   v   záujme   určenia   hranice   medzi pozemkami   navrhovateľa   a   odporcu,   a   súčasne   zmena   návrhu   zo   strany   navrhovateľa a podaný protinávrh zo strany odporcu.

Keďže   sťažnosť   navrhovateľa   zo   dňa   5. 3. 2007   považujeme   za   nedôvodnú, navrhujeme ju zamietnuť.“

Rovnaké skutočnosti, ako uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, vyjadrení jeho účastníkov a z obsahu súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 13. augusta 2007.

Právny   zástupca   sťažovateľa   k   vyjadreniu   okresného   súdu   doručil   stanovisko ústavnému   súdu   20.   augusta   2007,   v   ktorom   tiež   uviedol,   že   vec   nie   je   rozhodnutá za 12 rokov od podania návrhu, a preto sa domnieva, že „náš nárok je dôvodný, lebo stav právnej neistoty trvá. Navrhujeme vec rozhodnúť, lebo môj mandant má už 82 rokov“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorej prerokovanie na ústnom pojednávaní - vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva - inak ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok   na   zistenie   skutočností   potrebných   pre   meritórne   rozhodnutie   vo   veci, t. j. rozhodnutie   o   tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo   porušené   základné   právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 100/03).

II.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáhal   vyslovenia   porušenie   jeho   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K   odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 702/95   došlo   k   porušeniu   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2   ústavy   sa   skúma   vždy   s   ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého   jednotlivého prípadu   najmä   podľa   týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci   (1),   správanie účastníka (2)   a   postup   súdu   (3),   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   (napr. II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj v danom prípade.

1. Pri   hodnotení   podľa   kritéria   zložitosti   posudzovanej   veci   sa   ústavný   súd nestotožnil s tvrdením okresného súdu, že ide „o skutkovo a právne zložitú vec, pretože navrhovateľ   (sťažovateľ)   v   priebehu   konania   menil   petit   návrhu,   kým   v   dobe   podania návrhu (rok 1995) žiadal len o vytýčenie hranice medzi pozemkami a vstup na pozemok odporcu (...) a v roku 2001 už žiadal, aby mu odporca vydal časť nehnuteľnosti (...)“. Podľa názoru   ústavného   súdu   spory   o   takéto   nároky   nie   sú   právne   zložité   a   existuje   k   nim aj stabilizovaná judikatúra všeobecných súdov, i keď skutkovo, ako to vyplýva zo súdnej praxe, spravidla predpokladajú znalecké dokazovanie. Je pravdou, že na dĺžku tohto konania malo čiastočný vplyv zisťovanie a ustálenie skutkového stavu veci, ako aj to, že v priebehu konania vyvstala potreba vykonať znalecké dokazovanie a bolo nutné vypočuť aj viacerých svedkov,   ale   ústavný   súd   na   záver   vychádzajúc   z   dosiahnutých   výsledkov   a   zistených skutočností   konštatuje,   že   žiadna   skutková   zložitosť   veci   nemôže   v   danom   prípade ospravedlniť doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ má tiež čiastočný   podiel   na   doterajšej   dĺžke   konania,   čo   potvrdzuje   to,   že   v   priebehu   konania upravoval petit svojho návrhu, svoj pôvodný nárok sťažovateľ v priebehu konania upresnil a zmenil až 14. februára 2001 po viac ako šiestich rokoch od podania návrhu, pričom svoju žalobu rozšíril o žalovanú v druhom rade až 7. marca 2001. V tejto súvislosti ústavný súd už vyslovil, že požiadavka na konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania, ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. I. ÚS 41/02).

Na tieto skutočnosti, teda na správanie sťažovateľa, ústavný súd prihliadol pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Ústavný   súd   ďalej   skúmal   postup   okresného   súdu   v   posudzovanom   konaní z hľadiska zisťovania eventuálnych dôvodov (príčin) sťažovateľom namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd zistil, že najväčším pochybením okresného súdu je to, že i keď vo veci konal (nariadil až 18 pojednávaní) a v merite veci aj trikrát rozhodol (26. januára 2000, 10. decembra 2001   a   5. februára 2003),   na   doterajšiu   dĺžku   konania   mala   vplyv predovšetkým jeho neefektívna činnosť, ktorá je zrejmá z odôvodnení troch zrušovacích rozsudkov krajského (odvolacieho) súdu. Z týchto rozhodnutí vyplýva, že konanie súdu prvého   stupňa   bolo   poznačené   jednak   neujasnením   si   skutočnosti,   čoho   sa   sťažovateľ v pôvodnej žalobe domáhal, a jednak tým, že rozhodnutia okresného súdu boli zrušené aj z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. IV. ÚS 239/03, IV. ÚS 9/05, IV. ÚS 211/05) ďalej konštatuje, že nesústredený a neefektívny bol aj postup okresného súdu súvisiaci so znaleckým dokazovaním (za tým účelom bolo odročené už pojednávanie konané 28. augusta 1995). Ako príklad je možné uviesť postup okresného súdu z 28. apríla 1996, keď pribral do konania znalca z okresu T. napriek tomu, že účastníci sa predtým na pojednávaní dohodli na inom postupe, 23. mája 1996 pribral do konania znalca, ktorý mu vrátil spis z dôvodu, že nemôže znalecký posudok pre zaneprázdnenosť spracovať, obdobne to tak bolo 9. augusta 1996 pri ustanovení ďalšieho znalca. Dňa 11. marca 1997 ustanovil znalca, ktorý zomrel, a až následne 20. júna 1997 ustanovil znalca, ktorý spracoval znalecký posudok až 16. novembra 1999, nie v lehote stanovenej okresným súdom. Okresný súd navyše   znalecké   dokazovanie   musel   nariadiť   opakovane   druhýkrát   aj   v   roku   2005, po uskutočnení obhliadky na mieste samom (august 2004). Okresný súd teda nepostupoval pri   nariaďovaní   znaleckého   dokazovania   dôsledne   a   vopred   nekonzultoval   objektívnu možnosť podania posudku [§ 127 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)], čím v konaní vznikli zbytočné prieťahy, ktoré priznal aj okresný súd vo svojom vyjadrení.

Je tiež potrebné konštatovať, že konanie v predmetnej veci od jej podania okresnému súdu   (22.   júna   1995)   dosiaľ   trvá   viac   ako   12   rokov.   Preto   ústavný   súd   neakceptoval stanovisko okresného súdu, že vo veci konal a zbytočné prieťahy v konaní neboli zistené.

Podľa názoru ústavného súdu občianske súdne konanie, ktoré trvá tak dlho, ako to bolo   v   danej   veci,   možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   v   globále   považovať za nezlučiteľné   s   imperatívom   ustanoveným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy.   Takáto   zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (mutatis mutandis I. ÚS 39/00, I. ÚS 66/03).

Vzhľadom   na   uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   okresným   súdom   v   konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 702/95, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a   odstránil   tak   stav   právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   nachádza   sťažovateľ   domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ prostredníctvom   právneho zástupcu   vo svojej   sťažnosti žiadal priznať primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   150 000   Sk,   ktoré   odôvodnil   najmä   tým, že „stav právnej neistoty spôsobuje môjmu mandantovi stres, citovú ujmu a neustále hádky so susedom aj zhoršený zdravotný stav“.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa   čl. 41 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľa vedenej pod sp. zn. 15 C 702/95 s poukazom na hodnotenie jeho správania v časti II bod 2 tohto nálezu a povahu veci, ústavný súd považoval priznanie sumy 70 000 Sk za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Preto vo zvyšnej časti jeho žiadosti nevyhovel.

Podľa   § 36   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže   v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľa trovy konania vyčíslil sumou 6 296 Sk.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti ústavnému súdu). Za dva úkony   uskutočnené   v   roku   2007   patrí   odmena   v   sume   2   x   2 970   Sk   a   režijný   paušál 2 x po 178 Sk (§ 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Trovy právneho zastúpenia teda spolu predstavujú sumu   6 296   Sk,   preto ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   úhradu   trov   konania   v   sume uplatneného nároku, tak ako je to uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2007