znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 113/05-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya prerokoval   sťažnosť   E.   G.,   bytom   R.,   zastúpenej   advokátom   Mgr.   I.   R.,   R.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA – 3 C 420/01 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 420/01) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo E. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA – 3 C 420/01 (pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca pod sp. zn. 3 C 420/01)   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Rimavská Sobota v konaní vedenom pod sp. zn. RA – 3 C 420/01 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. G.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie vo výške 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Rimavská Sobota p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Rimavská   Sobota j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia   E.   G.   na   účet   advokáta   Mgr.   I.   R.,   R.,   vo   výške   5   302   Sk   (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti E. G. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2005 doručená   sťažnosť   E.   G.,   bytom   R.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom Mgr. I. R., R., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.RA – 3 C 420/01 [pôvodne vedenom na Okresnom súde Revúca (ďalej aj „okresný súd“) pod sp. zn. 3 C 420/01] o zaplatenie straty na zárobku za chorobu z povolania po skončení pracovného pomeru.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 8. augusta 2001 podala prostredníctvom svojho   právneho   zástupcu   na   okresný   súd   žalobu,   ktorou   žiadala,   aby   jej   bývalý zamestnávateľ   S.,   a.   s.,   L.   bol   zaviazaný   uhradiť   rozdiel   na   mzde   po   skončení práceneschopnosti. Žaloba bola na okresnom súde zaevidovaná pod sp. zn. 3 C 420/01.

Podľa názoru sťažovateľky okresný súd od podania žaloby vo veci vôbec nekonal. Po uplynutí   lehoty   30   mesiacov   právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   o urýchlenie konania. Až po tejto urgencii bolo právnemu zástupcovi sťažovateľky zaslané vyjadrenie žalovaného.

Sťažovateľka sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažovala na prieťahy v konaní sťažnosťou zo 14. apríla 2004. Predseda okresného súdu vo svojej odpovedi na sťažnosť   oznámil,   že   sťažnosť   je   opodstatnená,   pričom   dôvodom   nekonania   súdu   je nedostatočné personálne obsadenie okresného súdu.

Sťažovateľka si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk. Svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zdôvodnila sťažovateľka tým, že od podania žaloby 8. augusta 2001 nie je doteraz vo veci právoplatne rozhodnuté, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Porušenie   svojich   základných   práv   a   slobôd   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   vidí sťažovateľka v tom, že od 8. augusta 2001 nie je do dnešného dňa občianske súdne konanie o zaplatenie straty na zárobku právoplatne skončené.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhla   po   doplnení   sťažnosti podaním z 1. apríla 2005, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný súd v Revúcej v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 420/01 (teraz vedenom OS v Rimavskej Sobote pod sp. zn. RA – 3 C 420/01) porušil právo E. G., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Rimavskej Sobote v konaní vedenom pod sp. zn. RA – 3 C 420/01 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

E.   G.   priznáva finančné zadosťučinenie v sume 40.000,-Sk,   ktoré je Okresný súd v Rimavskej Sobote povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. E. G. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 5.302,-Sk, ktoré je Okresný súd Rimavská Sobota povinný vyplatiť na účet advokáta Mgr. I. R. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia. “

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu,   ktorá   vo   svojom   vyjadrení   z 19.   mája 2005   uviedla   prehľad vykonaných   úkonov v danej právnej veci a poukazuje na to, že sťažnosť žalobkyne je dôvodná, pretože bývalý Okresný súd Revúca v tejto právnej veci nekonal od podania žaloby, t. j. od 8. augusta 2001 až do 17. februára 2004. Okresný súd nebol dostatočne personálne obsadený v podstate od svojho   vzniku,   preto   tu   neboli   vytvorené   podmienky   na   to,   aby   sudcovia   mohli   veci vybavovať bez zbytočných prieťahov.

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   z 19.   mája   2005   súhlasila s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovateľka v podaní zo 17. mája 2005 súhlasila tiež s upustením od ústneho pojednávania.

Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 113/05-12 z 13. apríla 2005 bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie.

II.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným   prerokovaním   veci   na   štátnom   orgáne   sa   právna   neistota   osoby   v zásade neodstráni.   Až   právoplatným   rozhodnutím   sa   vytvára   právna   istota.   Preto   pre   splnenie ústavného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátny   orgán   vec   prerokoval (II. ÚS 26/95).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto   troch   základných   kritérií:   zložitosť   veci,   správanie   účastníkov   a   postup   súdu (II. ÚS 79/97, I. ÚS 70/98).

Konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 3 C 420/01 (v súčasnosti na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA – 3 C 412/01), v rámci ktorého namieta sťažovateľka zbytočné prieťahy, možno hodnotiť ako konanie, ktoré je zložité na dokazovanie.

V rámci druhého kritéria „správanie účastníkov konania“ ústavný súd nezistil také správanie účastníkov konania, ktorým by prispeli k celkovej dĺžke konania.

Zo spisu okresného súdu sp. zn. 3 C 420/01 (v súčasnosti vedenom na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA – 3 C 420/01) ústavný súd zistil, že boli vykonané tieto úkony:

Dňa 8. augusta 2001 bola na okresnom súde podaná žaloba.Dňa 11. februára 2004 bola na okresnom súde podaná žiadosť o urýchlenie súdneho konania právnym zástupcom žalobkyne.

Dňa 17. februára 2004 bol daný pokyn kancelárii na doručenie vyjadrenia žalovaného žalobkyni.

Dňa 1. marca 2004 žalovaný navrhol, aby do konania vstúpil ako vedľajší účastník na strane žalovaného S. p.

Dňa 10. marca 2004 okresný súd vyzval S. p. na vyjadrenie, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 26. marca 2004 S. p. oznámila okresnému súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

Dňa 26. apríla 2004 bol právny zástupca žalobkyne vyzvaný na predloženie dôkazu o priemernom zárobku žalobkyne.

Dňa 3. mája 2004 bol určený termín pojednávania na 17. jún 2004.

Dňa 17. júna 2004 sa uskutočnilo pojednávanie (účastníci prítomní). Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doplnenia dokazovania.

Dňa 8. júla 2004 došlo okresnému súdu podanie S. p., v rámci ktorého zaslala S. p. podklady potrebné na výpočet straty na zárobku po skončení práceneschopnosti.

Dňa 27. júla 2004 žalovaný doručil okresnému súdu vyžiadané podklady.Dňa   7.   septembra   2004   bol   právny   zástupca   žalobkyne   vyzvaný   na   predloženie dokladov.

Dňa   21.   septembra   2004   došla   okresnému   súdu   odpoveď   od   právneho   zástupcu žalobkyne.

Z 5. novembra 2004 sa v spise nachádza úradný záznam, v ktorom sa uvádza, že vzhľadom   na   reorganizáciu   súdnictva   k určeniu   termínu   pojednávania   dôjde   až   na Okresnom   súde   Rimavská   Sobota   z dôvodu,   že   zákonná   sudkyňa   má   obsadené   všetky pojednávacie dni a nemá určené ešte pojednávacie dni na Okresnom súde Rimavská Sobota.Dňa 14.   marca 2005   bolo   uznesením   Okresného   súdu   Rimavská   Sobota   konanie zastavené s tým, že vec má byť postúpená po právoplatnosti uznesenia S. p. z dôvodu, že v súvislosti so zmenou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov   súdy   už   nemajú   právomoc   rozhodovať   o náhrade   za   stratu   na   zárobku zamestnanca, ktorý utrpel pracovný úraz alebo u ktorého sa zistila choroba z povolania, pretože táto právomoc prešla na orgány S. p.

Dňa 31. marca 2005 podal právny zástupca žalobkyne odvolanie proti uzneseniu o zastavení konania.

Dňa 6. apríla 2005 bol daný pokyn kancelárii na predloženie spisu Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 12. apríla 2005 bol spis postúpený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.Dňa 18. mája 2005 bol spis vrátený späť Okresnému súdu Rimavská Sobota ako predčasne predložený, pretože uznesenie o zastavení konania nebolo doručené vedľajšiemu účastníkovi konania.

Ústavný súd zistil, že v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 3 C 420/01 (v súčasnosti na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA – 3 C 420/01) došlo k zbytočným   prieťahom   od 8.   novembra   2001 (podaná   žaloba   8.   augusta   2001) do 17. februára 2004 (doručované vyjadrenie žalovaného právnemu zástupcovi žalobkyne) v trvaní 27 mesiacov.

Podľa   čl.   127   ods.   2   druhej   vety   ústavy   ak   porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Keďže k porušeniu základného práva došlo nekonaním okresného súdu, ústavný súd mu   prikázal   konať   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   3   C   420/01   (v   súčasnosti   vedenej   na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA – 3 C 420/01).

Sťažovateľka si uplatnila primerané finančné zadosťučinenie vo výške 40 000 Sk. Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   tak,   že nekonaním okresného súdu je sťažovateľka v stave právnej neistoty.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie. Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   ak   sa   sťažovateľ   domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľky a vyslovil porušenie jej základného práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní vedenom na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   3   C   420/01   (v   súčasnosti   vedenom   na   Okresnom   súde Rimavská Sobota pod sp. zn. RA – 3 C 420/01) a prikázal Okresnému súdu Rimavská Sobota,   aby   vo   veci   konal   bez   zbytočných   prieťahov.   Dovŕšením   opatrení   smerujúcich zo strany ústavného súdu k odstráneniu stavu právnej neistoty bolo i priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 25 000 Sk. Ústavný súd vzal do úvahy predmet sporu, jeho   zložitosť   a dĺžku   jeho   trvania.   Výšku   zadosťučinenia   stanovil   ústavný   súd   najmä s ohľadom   na   zistené   obdobie   nečinnosti   okresného   súdu   a na   vyššie   uvedené   kritériá riešenia zisteného porušenia základných práv, pričom vychádzal zo spisu okresného súdu.

Vo zvyšnej časti ústavný súd sťažnosti nevyhovel.

Sťažovateľka bola vo veci sčasti úspešná, a preto bolo potrebné rozhodnúť o náhrade trov konania Okresným súdom Rimavská Sobota.

Podľa   ustanovenia   §   11   ods.   2   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je možné oceniť peniazmi.

Predmet   konania   –   ochrana   základných   ľudských   práv   a slobôd   je   v zásade nevyjadriteľná v peniazoch a je nezameniteľná s primeraným finančným zadosťučinením.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Podľa oznámenia Štatistického úradu Slovenskej republiky za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk.

Ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   odmenu   za   dva   úkony právnej   služby,   a   to   prevzatie   a   príprava   zastúpenia   vrátane   prvej   porady   a   napísanie sťažnosti. Podľa takto určených kritérií sú trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby vo výške 5 302 Sk (odmena za jeden úkon je 2 501 Sk plus režijný paušál 150 Sk za každý úkon), ktoré ústavný súd zaviazal Okresný súd Rimavská Sobota uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľky.

Z uvedených dôvodov ústavný rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2005