znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 112/2013-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. októbra 2013 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika o sťažnosti PhDr. P. G., B., zastúpeného advokátkou JUDr. Š. U., Advokátska kancelária, B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 277/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo PhDr. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní   vedenom pod sp. zn. 45 C 277/2005 p o r u š e n é   b o l i.

2. PhDr. P. G. finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

3. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť PhDr. P. G. trovy konania v sume   261,95   €   (slovom   dvestošesťdesiatjeden   eur   a deväťdesiatpäť   centov)   na   účet advokátky JUDr. Š. U., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 112/2013-14 z 12. marca 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť PhDr. P. G., B. (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 45 C 277/2005.

Následne ústavný súd 11. apríla 2013 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej stránke prijatej   sťažnosti a oznámenie, či   súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 17. mája 2013. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie poverenej sudkyne plnením úloh predsedu okresného súdu s chronológiou úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné skutočnosti:

„15.11.2005 - súdu doručený žalobný návrh (sp.zn. 45C/277/2005),

21.11.2005 - výzva navrhovateľke na úhradu súdneho poplatku za návrh,

02.12.2005 - úhrada súdneho poplatku za návrh,

05.12.2005 - doručovanie žalobného návrhu 52 odporcom na vyjadrenie,

6. 12.2005- doloženie dokladov zástupkyňou navrhovateľky do spisu,

3.1.2006 - zisťovanie pobytu 7 odporcov, z dôvodu závady doručovania,

05.01.2006 - výzva zástupkyni navrhovateľky na predloženie originálu plnej moci,

16.01.2006 - správy z REGOB o pobyte odporcov,

19.01.2006 - opätovné doručovanie návrhu s výzvou odporcom na novú adresu,

19.01.2006 - výzva odporcom v 33., 34., a 36. rade na oznámenie adresy v zahraničí odporkyne v 35. rade,

15.02.2006 - oznámenie adresy odporkyne v 35. rade,

22.05.2006 - výzva odporkyni v 33. rade,

08.03.2006 - odpoveď odporkyne v 33. rade na výzvu súdu,

09.03.2006 - doručovanie návrhu na vyjadrenie odporkyni v 35. rade na adresu v zahraničí, v   období   od   decembra   2005   do   marca   2006   boli   súdu   doručované   vyjadrenia odporcov k žalobnému návrhu,

31.05.2006   -   otvorenie   pojednávania,   výsluch   účastníkov   konania,   odročené na termín pojednávania 29.09.2006,

28.09.2006 - uznesenie o prerušení konania do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného po zomr. odporcovi v 24. rade,

28.09.2006 - uznesenie o zastavení konania voči odporkyni v 41. rade,

29.09.2006 - na pojednávaní súd krátkou cestou doručil účastníkom uznesenie zo dňa

28.09.2006 a pojednávanie odročil na neurčito,

29.09.2006   -   doručovanie   uznesenia   zo   dňa   28.09.2006   účastníkom,   ktorí   neboli prítomní na pojednávaní dňa 29.09.2006,

11.10.2006 - oznámenie zástupkyne odporcu v 7. rade o pozastavení advokácie,

13.10.2006 - výzva odporcovi v 7. rade, v súvislosti s pozastavením advokácie jeho zástupkyni,

16.10.2006 - odvolanie odporcu v 15. rade voči uzneseniu zo dňa 28.09.2006,

3.11.2006 - oznámenie odporcu v 7. rade - odvolanie plnomocenstva pre zástupkyňu,

23. 11.2006 - spis predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie,

31.5.2007 - späťvzatie návrhu proti odporcom v 1., 14. rade, 21. rade, 22. rade,

23. rade, 24.,25., 2.„ 31., 43., 44., 45., 47., 48., 50., 51., 52. rade,

24.4.2008 - rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktorým uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 28,09.2006 v napadnutej časti zrušil,

20.05.2008 - spis doručený na Okresný súd Bratislava II,

2.6.2008 - výzva Slovenskej pošte na oznámenie adresy na ktorú žiadal odporca v 36. rade doposielať zásielky,

26.6.   2008   -   oznámenie   Slovenskej   pošty   o adrese   na   doručovanie   odporcovi v 36. rade,

1.7.2008 - opätovné doručovanie rozhodnutia KS BA odporcovi v 36. rade,

15.3.2010   -   informatívny výsluch –   právna   zástupkyňa   navrhovateľky   uviedla,   že v lehote 1 mesiac doloží, resp. upresní mená a adresy odporcov,

30.6.2010 - stanovený termín pojednávania na deň 27.10.2010 + výzva odporcom v 1., 14. rade, 21. rade, 22. rade, 23. rade, 24., 25., 26., 31., 43., 44., 45., 47., 48.,

50., 51., 52. rade na vyjadrenie k späťvzatiu návrhu,

13.09.2010 - opätovné   doručovanie   zásielok   účastníkom   z   dôvodu   závady v doručovaní,

27.10.2010   -   odročené   na   neurčito,   s   tým,   že   bude   vykonaný   dopyt   na   odporcu v 38. rade   na   vyjadrenie   k   späťvzatiu,   bude   predvolaný   navrhnutý   svedok   a   súd rozhodne o návrhu na úpravu petitu,

18.5.2011 - výzva zástupkyni navrhovateľky na vyjadrenie, v súvislosti so žiadosťou o pripustenie zámeny účastníkov na strane konania,

18.05.2011 -   výzva   odporkyni   v   40.   rade   na   oznámenie   dôvodov   nesúhlasu so späťvzatím návrhu,

15.06.2011 - odpoveď zástupkyne navrhovateľky na výzvu súdu,

11.10.2011 - uznesenie, ktorým súd konanie voči odporcom v 1., 14., 19., 20., 21.,

22., 24., 29., 42., 43., 45., 46., 48., 49., a 50. rade zastavil (späťvzatie), zároveň súd pripustil zmenu petitu návrhu,

12.10.2011   -   uznesenie,   ktorým   súd   konanie   voči   odporkyni   v   38.   rade   zastavil, zároveň   pripustil   zmenu   účastníkov   konania   na   strane   odporcov   a   pripustil pristúpenie. ďalšieho účastníka do konania na strane odporcu,

21.12.2011 - opätovné doručovanie zásielok odporcovi v 15. rade,

9.2.2012 - reklamácia doručovania zásielky,

22.02.2012 - doručovanie uznesenia odporkyni v 14. rade,

2.3.2012 - prešetrovanie pobytu odporkyne v 14. rade z dôvodu závady v doručovaní,

22.3.2012 - oznámenie z REGOB o úmrtí odporkyne v 14. rade,

27.03.2012 - pripojenie dedičského spisu vedeného po zomr. odporkyne v 14. rade,

02.04.2012 - doručovanie uznesenia dedičke po zomr. odporkyne v 14. rade,

16.08.2012 - predvolanie odporcu v 15. rade a právnej zástupkyne navrhovateľky na informatívny výsluch 07.09.2012,

20.08.2012 - pripojenie spisu 50C/211/2005,

27.08.2012 - ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľky z inf. výsluchu,

28.08.2012 - ospravedlnenie odporcu v 15. rade z inf. výsluchu,

19.09.2012 - predvolanie odporcu v 15. rade a právnej zástupkyne navrhovateľky na informatívny výsluch 29.10.2012,

26.10.2012 - ospravedlnenie zástupkyne navrhovateľky z informatívneho výsluchu,

29.10.2012 - 29.10.2012 - informatívny výsluch odporcu v 15. rade,

9.11.2012   -   oznámenie   odporcu   v   15.   rade   o   skutočnosti,   že   bol   odporcami v 2.,3.,6.,8.,9.,11.,12.,13.,16.,17.,18.,23.,25.,31.,35.,36.   rade   splnomocnený   na   ich zastupovanie,

11.2.2013 - stanovený termín pojednávania 08.04.2013,

21.02.2013 - späťvzatie žaloby v celom rozsahu,

22.02.2013 - späťvzatie doručované účastníkom na vyjadrenie,

08.04.2013 - pojednávanie odročené za účelom rozhodnutia súdu o späťvzatí návrhu,

02.05.2013 - uznesenie o zastavení konania z dôvodu späťvzatia.“

Uznesenie   o zastavení   konania   podľa   vyznačenej   doložky   na   uznesení   okresného súdu nadobudlo právoplatnosť 23. augusta 2013.

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 16. septembra 2013, zistil aj ústavný súd.

Sudkyňa   poverená   plnením   funkcie   predsedu   okresného   súdu   v   závere   svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľa v oznámení doručenom ústavnému súdu 7. júna 2013 využila možnosť nepodať stanovisko k vyjadreniu okresného súdu a súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje,   aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02,   III.   ÚS   247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľ odporcom (nahradenie vyhlásenia vôle), ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej   agende   všeobecného   súdnictva,   ale   pripúšťa,   že   vysoký   počet   účastníkov konania a s tým   súvisiace   problémy   s doručovaním   písomností   prispeli   k celkovej   dĺžke napadnutého konania.

2. Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   okolnosti   na   strane   sťažovateľa,   ktoré   by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania, preto konštatuje, že sťažovateľ v doterajšom priebehu konania poskytoval primeranú súčinnosť a na výzvy okresného súdu reagoval včas. Sťažovateľovi nemožno vyčítať ani to, že využil svoje právo podať opravný prostriedok   –   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   o prerušení   konania z 28. septembra 2006 z dôvodu úmrtia jedného z účastníkov konania, na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že   v   dôsledku   uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť za predĺženie   konania   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012). V súlade s touto judikatúrou preto aj dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľovom   odvolaní   ústavný   súd   zohľadnil   pri   rozhodovaní   o   finančnom zadosťučinení.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil a identifikoval celkom dve obdobia neodôvodnenej nečinnosti. Tým prvým obdobím nečinnosti v trvaní ôsmich mesiacov bolo obdobie od 7. augusta   2008,   t. j. od predloženia   spisu   zákonnej sudkyni (po   úspešnom doručení zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave) do vykonania informatívneho výsluchu   právnej   zástupkyne   navrhovateľky   z dôvodu   pretrvávajúcich   problémov s doručovaním písomností účastníkom konania na známe adresy. Ďalším v poradí druhým obdobím neodôvodnenej nečinnosti v trvaní piatich mesiacov bolo obdobie od doručenia oznámenia   z registra   obyvateľov   (22.   marca   2012)   do   predvolania   sťažovateľa   ako účastníka   konania   na   informatívny   výsluch   pre   účely   jeho   ustanovenia   za   spoločného zástupcu podľa § 29a OSP (29. októbra 2012).

Ústavný súd po preštudovaní súdneho spisu ďalej konštatuje, že celé konanie bolo poznačené   pretrvávajúcimi   problémami   s doručovaním   písomností   väčšiemu   počtu účastníkom konania (celkom 51) a zmenami účastníkov konania z dôvodu ich úmrtia, ktoré podstatne prispeli   k celkovej   dĺžke napadnutého   konania. Okresný   súd v tejto súvislosti v priebehu   konania   viackrát   musel   zisťovať   aj   aktuálne   adresy   jednotlivých   účastníkov konania. Z uvedenej chronológie tiež vyplýva, že okresný súd okrem už uvedených období nečinnosti vo veci priebežne konal.

Ústavný   súd   ďalej   poukazuje   na   to,   že   nielen   nečinnosť,   ale aj nesprávna a neefektívna   činnosť   všeobecného   súdu   môže   zapríčiniť   porušenie   ústavou   zaručeného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   a to   v prípade,   ak   jeho   činnosť nesmerovala   k odstráneniu   právnej   neistoty   týkajúcej   sa   tých   práv,   kvôli   ktorým   sa sťažovatelia   na   neho   obrátili   s   návrhom,   aby   o ich   veci   rozhodol   (obdobne napr. IV. ÚS 22/02, III. ÚS 103/09).

Za takúto neefektívnu činnosť podľa názoru ústavného súdu možno považovať aj opomenutie   alebo   neskoré   využitie   možnosti   ustanoviť   spoločného   zástupcu   odporcom v konaní   podľa   §   29a   OSP,   keďže   už   od   začiatku   napadnutého   konania   boli   splnené predpoklady   na   takýto   postup.   Až   na   základe   informatívneho   výsluchu   sťažovateľa konaného   (29.   októbra   2012)   došlo   k jeho   splnomocneniu   na   zastupovanie   viacerých účastníkov konania na strane odporcov, čo nepochybne viedlo k efektívnejšiemu postupu v konaní, čoho dôkazom je aj skutočnosť, že napadnuté konanie právoplatne skončilo ešte počas konania o tejto sťažnosti.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností   dospel k záveru, že okresný súd v napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom   sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom na prejednanie   jeho   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, preto konštatuje,   že   doterajším   postupom   okresného   súdu   v   konaní,   ktoré   je   vedené pod sp. zn. 45 C 227/2005, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd napriek uvedenému neprikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 45 C 227/2005 konal bez zbytočných   prieťahov, pretože napadnuté konanie právoplatne skončilo 23. augusta 2013, teda ešte pred vydaním tohto rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Pretože   ústavný   súd   rozhodol   o   porušení   základného   práva   sťažovateľa garantovaného   mu   čl.   48   ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   jeho žiadosťou o priznanie finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľ v doplnení svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 25. apríla 2013 žiadal   priznať   primerané   finančné   zadosťučinenie „za   porušenie   práva   na   spravodlivý proces“ v sume 5 000 €, ktoré odôvodnil vecnou stránkou (dôležitosťou) sporu vedeného na okresnom súde pre účastníkov konania a s tým spojenými finančnými nákladmi, pričom podľa jeho vyjadrenia uvedená suma predstavuje len časť skutočných nákladov.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   dovŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Zároveň ústavný súd pripomína, že účelom finančného zadosťučinenia nie je to, aby ním priznaná suma v celom rozsahu vykompenzovala (resp. anulovala) plnenie povinnosti jedným účastníkom konania vo vzťahu k právu iného účastníka konania, resp. aby sa ním inak zmierňovali náklady sťažovateľa (mutatis mutandis III. ÚS 449/2012). Opačný postup by popieral výchovný charakter súdneho konania (§ 1 OSP).

Ako bolo uvedené, napadnuté konanie právoplatne skončilo 23. augusta 2013. Táto skutočnosť,   ktorá   odstránila   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa,   spojená   s objektívnym podielom   sťažovateľa   na   dĺžke   konania   a obsahom   odôvodnenia   žiadosti   o priznanie finančného zadosťučinenia, ústavný súd utvrdila v tom, že vyslovenie porušenia práv je za daných okolností dostatočnou satisfakciou pre sťažovateľa, preto sťažovateľovi finančné zadosťučinenie nepriznal (bod 2 výroku tohto nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 261,95 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľovi   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátkou pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2012 v sume 781 €. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu   trov   konania   za   dva   úkony   právnej   služby   vykonané   v   roku   2013   (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 130,16 €. Ďalej má právny zástupca sťažovateľa aj nárok na náhradu režijného paušálu 7,81 € za dva úkony podľa vyhlášky vykonané v roku 2013.

Náhrada   trov   konania   uplatnená   sťažovateľom   nepresahuje   sumu,   ktorú vypočítal ústavný   súd,   preto   priznal   sťažovateľovi   náhradu   trov   konania   v požadovanej sume 261,95 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 3 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013