znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 112/09-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júna 2009 v senáte zloženom   z   predsedu   Rudolfa   Tkáčika   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a Ľubomíra   Dobríka v konaní o prijatej sťažnosti Mgr. T. Ď., R., zastúpeného advokátkou JUDr. I. M., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 2. októbra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 175/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. T. Ď. na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Žiline   z 2.   októbra   2008 v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co   175/2008   pri   rozhodovaní   o trovách   odvolacieho konania p o r u š e n é   b o l o.

2. Z r u š u j e   rozsudok   Krajského   súdu   v   Žiline   z 2.   októbra   2008   v   konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 175/2008 v časti, v ktorej nepriznal Mgr. T. Ď. trovy odvolacieho konania, a v rozsahu tohto zrušenia mu vec v r a c i a   na ďalšie konanie.

3. Krajský   súd   v Žiline j e   p o v i n n ý   uhradiť   Mgr.   T.   Ď.   trovy   právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne advokátky JUDr. I. M., Ž.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 112/09-14   z   21. apríla 2009   prijal   podľa   § 25   ods. 3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. T. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   z 2.   októbra   2008   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Co 175/2008.

Ústavnému súdu bolo doručené vyjadrenie predsedu krajského súdu z 9. apríla 2009 k sťažnosti a stanovisko predsedu senátu. V stanovisku predsedu senátu sa uvádza, že sa nemôže   bližšie   vyjadriť   k námietkam   sťažovateľa,   pretože   spis   Okresného   súdu   Žilina (ďalej len „okresný súd“) sa nachádza na ústavnom súde. Okrem toho tiež uvádza: „Pokiaľ sa   pamätám,   po   vyhlásení   rozhodnutia,   právna   zástupkyňa   navrhovateľa   tvrdila,   že vyčíslenie   trov   konania   podala   osobne   do   podateľne   Krajského   súdu   v Žiline.   Takéto podanie sa ale v čase rozhodovania v spise nenachádzalo, a preto súd rozhodol o trovách konania tak, ako je to uvedené v napadnutom rozhodnutí“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Na   základe   preskúmania   rozsudku   krajského   súdu   z 2.   októbra   2008   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   9   Co   175/2008   v   časti,   v ktorej   nepriznal   sťažovateľovi   trovy odvolacieho   konania,   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   2 C 354/2004 a   vyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil toto:

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 2 C 354/2004 zo 6. februára 2008 žalobe sťažovateľa v merite veci vyhovel a priznal mu náhradu trov konania v sume 80 857,50 Sk.

Proti   rozhodnutiu   okresného   súdu   podal   odporca   odvolanie,   ku   ktorému   podala vyjadrenie   právna   zástupkyňa   sťažovateľa.   V podaní   označenom   ako „Vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu proti rozsudku súdu I. stupňa“, ktoré doručila osobne okresnému súdu 23. mája 2008, žiadala krajský súd, aby potvrdil rozsudok prvého stupňa a sťažovateľovi priznal trovy odvolacieho konania v celkovej sume 14 680 Sk.

Krajský súd z 2. októbra 2008 rozsudkom sp. zn. 9 Co 175/2008 potvrdil rozsudok okresného súdu sp. zn. 2 C 354/2004 zo 6. februára 2008 a o trovách odvolacieho konania rozhodol tak, že mu ich nepriznal, aj keď mal v odvolacom konaní úspech z dôvodu, že si trovy konania zákonným spôsobom neuplatnil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Ústavný   súd   vzhľadom   na   svoju   doterajšiu   judikatúru   považuje   v prvom   rade za potrebné uviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré sú základom ich rozhodnutí.

Preskúmanie   rozhodnutia   všeobecného   súdu   v konaní   pred   ústavným   súdom   má opodstatnenie   len   v prípade,   ak   v konaní,   ktoré   mu   predchádzalo,   alebo   napadnutým rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za   následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (I. ÚS   139/02,   I.   ÚS   115/02, I. ÚS 44/03, IV. ÚS 292/04).

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   zdôrazňuje,   že   rozhodnutiami   všeobecných   súdov o trovách konania možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania možno predovšetkým porušiť základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavný súd už viackrát rozhodoval o ústavnosti rozhodnutí o trovách (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 45/06, IV. ÚS 147/08).

V čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj „OSP“) určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Vzhľadom na to procesné predpisy, ktoré   upravujú   platenie   a náhradu   trov   konania,   treba   vykladať   v súlade   s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie označeného práva sťažovateľa výrokom rozsudku krajského súdu z 2. októbra 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 175/2008 o náhrade trov konania. Podľa sťažovateľa   rozhodnutím krajského súdu napriek plnému úspechu v konaní o náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru mu nebola priznaná žiadna náhrada trov konania, ktoré si uplatnil riadne v sume 14 680 Sk v podaní jeho právnej zástupkyne z 23. mája 2008, čím došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Princípy upravujúce náhradu trov konania vyplývajú najmä z ustanovení § 142 až § 151 OSP.

Podľa § 142 ods. 1 OSP súdy rozhodujú o náhrade trov konania medzi účastníkmi so zreteľom na plný úspech toho-ktorého účastníka v konaní. Toto zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok konania, čo znamená, že účastník, ktorý mal v konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 155 ods. 1 OSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku   rozhodne tiež o povinnosti na náhradu trov konania, pokiaľ o nej nerozhodne samostatne.

Podľa § 224 ods. 1 OSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ústavný súd po preskúmaní obsahu sťažnosti a zo spisu okresného súdu zistil, že námietky   sťažovateľa   sú   opodstatnené.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   krajský   súd   pri rozhodovaní vo veci sťažovateľa evidentne prehliadol (opomenul) jeho nárok na priznanie náhrady trov odvolacieho konania v sume 14 680 Sk z 23. mája 2008, ktorý je súčasťou jeho vyjadrenia k odvolaniu odporcu (evid. v spise okresného súdu na č. l. 61, resp. č. l. 279b).

V danom prípade teda krajský súd zjavne rozhodol v rozpore so zisteným skutkovým stavom, keď v rozsudku z 2. októbra 2008 sp. zn. 9 Co 175/2008 týkajúcom sa trov konania výslovne uviedol: „Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím ust. § 224 ods. 1 O. s. p. a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, aj keď mal v odvolacom konaní úspech, lebo si trovy zákonným spôsobom neuplatnil.“

Z uvedeného dôvodu považuje ústavný súd rozhodnutie krajského súdu o nepriznaní trov   právneho   zastúpenia   za ústavne   neakceptovateľné,   a preto   vyslovil,   že   napadnutým výrokom rozsudku krajského súdu   z 2. októbra 2008 sp. zn. 9 Co 175/2008 o trovách konania bolo porušené základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

V danom   prípade   bolo   v záujme   ochrany   základného   práva   sťažovateľa   potrebné nielen napadnuté rozhodnutie krajského súdu v časti výroku o náhrade trov konania zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov odvolacieho   konania.   V ďalšom   postupe   bude   krajský   súd   viazaný   právnym   názorom ústavného súdu vysloveným v II. časti tohto rozhodnutia (§ 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde)   a   bude   tiež   viazaný   rozhodnutím   o vrátení   veci   na   ďalšie   konanie,   ktoré   je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona o ústavnom súde).

Napokon   ústavný   súd   rozhodol   aj   o   úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou JUDr. I. M. Sťažovateľ požadoval úhradu za dva úkony právnej služby a režijný paušál v celkovej sume 488,58 €.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   trovách   konania   vychádzal   z   výšky   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 20 950 Sk, t. j. 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) v sume 115,90 € (za jeden úkon právnej služby) a 2 x 6,95 € režijný paušál (§ 16 ods.   3 vyhlášky). Ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume 245,70 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júna 2009