znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 112/08-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. B., P., zastúpeného advokátom JUDr. M. K., P., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co 13/2006 z 11. októbra 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   J.   B. o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára 2008   doručená   sťažnosť   Ing.   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci v jeho prítomnosti podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom   a   rozsudkom   Krajského   súdu   v   Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 10 Co 13/2006 z 11. októbra 2007.

Sťažovateľ sa ako žalobca v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 7 C 155/04 domáhal proti žalovanej spoločnosti Z., spol. s r. o., P., „určenia   autorstva   k báze   dát   (dávkového   systému),   určenia   spoluautorstva počítačového programu.... a o vydanie bezdôvodného obohatenia (...)“.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. 7 C 155/04 zo 6. februára 2006 rozhodol, tak, že jeho žalobu zamietol.

Sťažovateľ napadol rozsudok odvolaním, na prerokovanie ktorého nariadil krajský súd pojednávanie na 11. október 2007. Pojednávanie sa konalo v neprítomnosti sťažovateľa i jeho   právnej   zástupkyne   napriek   tomu,   že   sa   riadne   ospravedlnili   (sťažovateľ zo zdravotných dôvodov a jeho právna zástupkyňa z dôvodu kolízie pojednávania konaného v tom čase na okresnom súde).

Krajský   súd   však   na   pojednávaní   11. októbra 2007   vec   prerokoval   v ich neprítomnosti,   čím   mu   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   odňal   možnosť   konať   pred   súdom a citovaným rozsudkom prvostupňové rozhodnutie okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil. Krajský súd zároveň uložil sťažovateľovi povinnosť zaplatiť žalovanej trovy odvolacieho konania.

Podľa sťažovateľa krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že „neprítomnosť právnej   zástupkyne   nebola   zavinená   dôležitou   prekážkou,   ktorá   by   jej   bránila   v účasti na nariadenom pojednávaní, nakoľko bolo zistené, že jej účasť na prvostupňovom súde (...) bola ukončená o 10.50 hod. a pojednávanie v predmetnej veci sa začalo o 11.15 hod. Podľa názoru porušovateľa ani zo správy... zo dňa 1. 10. 2007, ktorú žalobca predložil spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania dňa 10. 10. 2007 nevyplýva lekársky záver, ktorý by bránil sťažovateľovi v účasti na nariadenom pojednávaní (...)“.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že v danom prípade niet iného súdu, ktorý by chránil jeho označené práva, preto podal sťažnosť ústavnému súdu.

Na základe uvedených tvrdení žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že krajský súd v označenej veci porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a zrušil rozsudok krajského súdu sp. zn. 10 Co 13/2006 z 11. októbra 2007.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou   sťažovateľovej   sťažnosti   pred   ústavným   súdom   je   tvrdenie,   že došlo k porušeniu jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie a na prerokovanie veci v jeho prítomnosti (uvedené práva, ktoré sťažovateľ označil ich pomenovaním) zaručujú čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru). Protiústavnosť postupu krajského súdu spočíva podľa sťažovateľa v nevyhovení jeho žiadosti o odročenie pojednávania a prerokovaní veci bez jeho účasti a jeho právnej zástupkyne (vrátane vynesenia rozsudku z 11. októbra 2007), čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Právomoc   ústavného   súdu   vyplývajúca   z   čl. 127   ods. 1   ústavy   je   vo   vzťahu k všeobecným súdom limitovaná princípom subsidiarity, podľa ktorého poskytuje ústavný súd v konaní podľa čl. 127 ústavy ochranu základným právam alebo slobodám fyzických osôb a právnických osôb za podmienky, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 236   ods. 1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“)   možno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa   § 237   písm. f)   OSP   dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa ustálenej judikatúry všeobecných súdov vrátane Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   pod   odňatím   možnosti   konať   pred   súdom   treba rozumieť   nesprávny   procesný   postup   alebo   nezákonné   rozhodnutie   súdu,   ktorým sa účastníkovi   znemožní   realizácia   jeho   procesných   práv   priznaných   mu   v   občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Takýmto nesprávnym procesným postupom môže byť aj prerokovanie a rozhodnutie veci v neprítomnosti účastníka konania a jeho právneho zástupcu, ktorí požiadali zo závažného dôvodu o odročenie pojednávania (napr. rozsudok najvyššieho súdu z 27. februára 2000 vo veci sp. zn. 3 Cdo 16/01).

Proti   namietanému   pochybeniu   krajského   súdu   v   odvolacom   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 Co 13/2006 spočívajúcom v prerokovaní veci bez prítomnosti sťažovateľa, a jeho právnej zástupkyne, teda v odňatí možnosti konať pred súdom, disponoval sťažovateľ dostupným   a   účinným   právnym   prostriedkom   nápravy   -   dovolaním.   Sťažovateľ   ako účastník konania mohol tento mimoriadny opravný prostriedok proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 10 Co 13/2006 z 11. októbra 2007 uplatniť na základe § 237 písm. f) OSP, čo aj urobil, keď 13. decembra 2007 právoplatný rozsudok krajského súdu napadol dovolaním.

Právomoc   najvyššieho   súdu   preskúmať   v   danom   prípade   v   rámci   dovolacieho konania rozsudok krajského súdu sp. zn. 10 Co 13/2006 z 11. októbra 2007 (s možnosťou jeho   zrušenia   a   vrátenia   veci   krajskému   súdu   na   ďalšie   konanie   v   prípade   uznania opodstatnenosti argumentácie sťažovateľa týkajúcej sa procesného pochybenia krajského súdu)   vylučuje   právomoc   ústavného   súdu   vo   vzťahu   ku   krajskému   súdu   v tejto   veci (obdobne napr. III. ÚS 18/07).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2008