znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 112/02-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť A. B., t. č. Nápravnovýchovný ústav H. n. P., zastúpeného advokátkou JUDr. A. H., Č., pre namietané porušenie jeho práv v konaní Okresného   súdu   v Čadci   vedenom   pod   sp.   zn.   1   T   363/98   v spojení   s uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 To 34/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. mája 2002 a 24. júna 2002 doručená sťažnosť A. B., t. č. Nápravnovýchovný ústav H. n. P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. A. H., Č., z ktorej vyplýva, že podal   návrh   na obnovu   konania. V obnovenom   konaní chcel   predložiť dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. 1 T 363/98, kde   bol   odsúdený   za   trestný   čin   podvodu   podľa   §   258   ods.   1   a ods.   3   písm.   b) Trestného   zákona   a bol   mu   uložený   trest   odňatia   slobody   v trvaní   4   rokov   so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny, nemal možnosť predložiť, lebo ich nemal k dispozícii. Celé konanie o obnove však trvá viac ako 1 rok, čo je v rozpore so Spravovacím poriadkom pre okresné a krajské súdy. Zdĺhavým konaním súdov prvého a druhého stupňa bol poškodený na svojich právach. Žiadal, aby ústavný súd v rámci svojej právomoci preskúmal jeho návrh a rozhodol. K sťažnosti pripojil plnú moc pre JUDr. A. H. na jeho zastupovanie pred ústavným súdom.

Sťažnosť sťažovateľa nespĺňala náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20, § 50 a § 53 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Sťažovateľ predovšetkým neuviedol, porušenie ktorých základných práv alebo slobôd namieta ani akého rozhodnutia sa v tejto súvislosti domáha. K sťažnosti neboli pripojené   rozhodnutia   súdov.   Nebolo   uvedené,   akého   rozhodnutia   sa   navrhovateľ domáha.

Ústavný súd listom z 3. júla 2002 vyzval sťažovateľa na doplnenie sťažnosti, pričom ho vyzval, aby tak vykonal v lehote 14 dní.

Zástupkyňa sťažovateľa prevzala výzvu 8. júla 2002 a napriek poučeniu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde v stanovenej lehote na ňu nereagovala, nedostatky sťažnosti v súdom stanovenej lehote neodstránila.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť   sťažovateľa   nespĺňa   náležitosti   predpísané   pre   návrh   na   začatie konania pred ústavným súdom v ustanoveniach § 20, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   aj   napriek   tomu,   že   výzvu   z 3.   júla   2002   prevzal   8.   júla   2002, nedostatky   svojej   sťažnosti   v súdom   stanovenej   lehote   neodstránil,   hoci   bol   na možnosť jej odmietnutia v zmysle § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde upozornený.

Vzhľadom na túto skutočnosť bola sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. augusta 2002