znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 112/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. decembra 2001 predbežne prerokoval podanie na začatie konania pre porušenie základných práv a slobôd M. K., t. č. v Ústave na výkon väzby v Ž., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., L. M., a takto

r o z h o d o l :

Podanie M. K. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Podaním doručeným Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 27. júla 2001 namietal M. K., t. č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby v Ž. (ďalej len „navrhovateľ“), postup Okresného súdu v Žiline (ďalej len „odporca“) v konaní o jeho   trestnej   veci.   Navrhovateľ   tvrdil,   že   predĺžením   lehoty   vyšetrovacej   väzby odporca porušil jeho základné právo garantované čl. 17 ods.   5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Taktiež namietal protiprávnosť postupu odporcu, ktorý mu   údajne   nedoručil   uznesenie   o spojení   konania   o trestných   činoch,   ktorých   sa dopustil s viacerými obvinenými.

Ústavný súd je podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Týmto článkom ústavy je založená právomoc ústavného súdu chrániť ústavnosť, predovšetkým základné práva a slobody. Ústavný súd   vedený   týmto   príkazom   ústavy   aj   v čase   po   zrušení   ustanovení   o podnete (od   1.   júla   2001)   do   nadobudnutia   účinnosti   čl.   127   ústavy   (1.   januára   2002)   je oprávnený a povinný poskytnúť individuálnu ochranu základným právam a slobodám opierajúc sa o čl. 1 ústavy, podľa ktorého je Slovenská republika právny štát, a teda v nej nemožno ani dočasne zbaviť základné práva a slobody súdnej ochrany podľa čl. 124 ústavy v spojení s tými článkami, ktoré upravujú základné práva a slobody.

Podanie neobsahovalo náležitosti uvedené v ustanovení § 20 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), preto ústavný súd listom z 19. septembra 2001 vyzval   navrhovateľa   na   odstránenie   nedostatkov   podania,   najmä   aby   predložil splnomocnenie na právne zastúpenie advokátom alebo komerčným právnikom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a uviedol, akého výroku rozhodnutia ústavného súdu sa dožaduje.

Navrhovateľ   podanie   doplnil   listom   z 8.   októbra   2001,   pričom   predložil   aj plnomocenstvo na zastupovanie pred ústavným súdom JUDr. J. K., advokátom z L. M. V doplnenom podaní však vytýkané nedostatky neodstránil, preto bol opätovne listom zo   17.   októbra   2001   vyzvaný   zástupca   navrhovateľa   na   odstránenie   nedostatkov podania.   Túto   opakovanú   výzvu   zástupca   navrhovateľa   prevzal   19.   októbra   2001 a v stanovenej 21-dňovej lehote nedostatky podania neodstránil.

Ústavný   súd   navrhovateľa   upozornil   na   možnosť   odmietnutia   jeho   podania podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého podania ústavný súd skúma, či obsahuje zákonom predpísané náležitosti upravené v ustanovení § 20 zákona o ústavnom súde.Keďže navrhovateľ napriek prevzatým výzvam nedostatky podania neodstránil, ústavný súd jeho návrh na predbežnom prerokovaní podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. decembra 2001