znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 111/09-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. B. Z., K., zastúpenej advokátkou Mgr. V. D., K., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 198/2006 a Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 52/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. B. Z. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. februára 2009 doručená sťažnosť JUDr. B. Z. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 198/2006 a Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 52/2008.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:

„Od   podania   návrhu   na   určenie   výživného   manželke   a   súčasne   návrhu na vydanie predbežného opatrenia dňa 5. 10. 2006 pod sp. zn.: 6 C 198/2006 Okresný súd Bratislava II. nariadil prvé pojednávanie vo veci bez toho, aby sa vysporiadal akýmkoľvek spôsobom s mojim návrhom na vydanie predbežného opatrenie v tejto veci v zákonnej lehote   v   zmysle   §   75   zákona   č.   99/1963   Zb.   až   na   deň 27. 3. 2007. Ani   priamo   na pojednávaní sudca Okresného súdu Bratislava II. neriešil otázku predbežného opatrenia a rovno riešil návrh vo veci samej. Následne boli vytýčené ešte pojednávania vo vecí samej dňa 24. 4. 2007 a 27. 5. 2007.

Okresný   súd   Bratislava II. následne   rozhodol   vo   veci   na   treťom   vytýčenom pojednávaní dňa 29. 5. 2007, kde vyniesol rozsudok.

Písomné   vyhotovenie   tohto   rozsudku   som   prostredníctvom   právnej   zástupkyne urgovala listom zo dňa 22. 8. 2007, následne bolo doručené písomné vyhotovenie rozsudku po takmer 5 mesiacoch dňa 18. 10. 2007. Odôvodnenie súdu, že pri určení výšky vyživovacej povinnosti vychádzal z princípu rovnakej životnej úrovne manželov, ako aj zo schopnosti, možností a majetkových pomerov odporcu   či   odôvodnených   potrieb   navrhovateľky   je   paradoxné   vzhľadom   na   nepomer nadpriemerných príjmov odporcu (238.000.- Sk / mesačne) a príjmu navrhovateľky v tom čase (4.230,- Sk - rodičovský príspevok)...

Voči rozsudku som v zákonnej lehote podala odvolanie z dôvodu, že súd v konaní nerozhodol   mojom   návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia,   nijako   sa   nevysporiadal so zročným   výživným   na   manželku,   o   výške   výživného rozhodol bez   riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia a bez toho, aby sa súd vysporiadal jednak s vyhodnotením písomných podaní a listinných dôkazov účastníkov konania a jednak aby odôvodnil, prečo súd nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľkou v podaní zo dňa 11. 5. 2007.

Moje odvolanie ako navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. bolo podané dňa 29. 10. 2007. V septembri 2008 som prostredníctvom právnej zástupkyne, ktorá ma   v   danej   veci   v   tom   čase   zastupovala,   urgovala   telefonicky   stanovenie   termínu pojednávania na Krajskom súde v Bratislave.

Dňa 6. 11. 2008 mi bola prostredníctvom právnej zástupkyne doručená jedine výzva Krajského   súdu   v   Bratislave,   aby   som   oznámila,   či   som   po   rodičovskej   dovolenke zamestnaná a kde.

Dňa 23. 11. 2008 som   písomne   podala   Krajskému   súdu   v   Bratislave   sťažnosť na postup   súdu   pre   prieťahy   v súdnom   konaní,   nakoľko   od   podania   odvolania   vo   veci dňa 29. 10. 2007 do dnešného dňa napriek urgenciám Krajský súd v Bratislave vo veci nerozhodol.

Rovnako   som   dňa   14. 12. 2008   zaslala   Krajskému   súdu   v   Bratislave   návrh na doplnenie dokazovania vzhľadom k tomu, že za čas nečinností súdu vyšli najavo nové závažné skutočnosti, o ktorých som ako navrhovatelia a manželka odporcu Ing. Z. nevedela a ktoré odporca súdu zatajil.

Dňa   2. 2. 2009   mi   bola   doručená odpoveď podpredsedníčky   Krajského   súdu v Bratislave   na   moju   sťažnosť   zo   dna   23.   11.   2008   s tým,   že   táto   moja   sťažnosť   bola vyhodnotená ako čiastočne dôvodná, s tým, že boli v konaní zistené objektívne prieťahy...“

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„1. Základné   právo   JUDr.   B.   Z.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   u   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote   zaručené   v   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II. v konaní vedenom pod spis. zn.: 6 C 198/2006 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod spis. zn.: 3 Co 52/2008 porušené bolo.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   II.   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   6 C 198/2006 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Krajskému   súdu   v   Bratislave   v   konaní   vedenom   pod   spis.   zn.   3 Co 52/2008 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

4. JUDr.   B.   Z.   priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1 600 EUR, ktoré sú jej Okresný súd Bratislava II. a Krajský súd v Bratislave povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

5. JUDr. B. Z. priznáva náhradu trov konania právneho zastúpenia, ktoré sú Okresný súd   Bratislava   II.   A   Krajský   súd   v   Bratislave   povinní   zaplatiť   vyplatiť   spoločne a nerozdielne na účet advokátky... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľka v časti sťažnosti namieta, že v konaní vedenom na okresnom súde pod   sp.   zn.   6   C   198/2006   bolo   porušené   jej   základné   právo   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo   na   prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v čase od podania návrhu (5. októbra 2006).

Ústavný   súd   v súvislosti   s postupom   okresného   súdu   zistil   tento   priebeh   a stav označeného konania:

Dňa   5. októbra 2006   sťažovateľka   podala   na   okresnom   súde   návrh   na   určenie výživného manželke a návrh na vydanie predbežného opatrenia.

Prvé pojednávanie sa konalo 27. marca 2007 a následne 24. apríla 2007. Na ďalšom pojednávaní 29. mája 2007 okresný   súd   vyhlásil   rozsudok,   ktorý   bol doručený   právnej zástupkyni   sťažovateľky   až   18. októbra 2007.   Proti   rozhodnutiu   podala   sťažovateľka odvolanie 29. októbra 2007.

V septembri 2008 sťažovateľka telefonicky   žiadala krajský súd o určenie termínu pojednávania, 23. novembra 2008 podala aj sťažnosť na zbytočné prieťahy a 14. decembra 2008 zaslala krajskému súdu návrh na doplnenie dokazovania.

Sťažnosť   sťažovateľky   bola   podpredsedníčkou   krajského   súdu   vyhodnotená ako čiastočne dôvodná.

Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo   slobody,   reálnosť   ktorej   by   mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06).

V súvislosti   s namietaným   porušením   označeného   základného   práva   sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádzajúc z prehľadu   procesného   postupu   okresného   súdu   konštatuje, že okresný   súd   po   doručení návrhu (október 2006) vo veci samej rozhodol už 29. mája 2007.

Z uvedených   procesných   úkonov   okresného   súdu   vyplýva,   že   prvé   pojednávanie sa konalo v marci 2007, teda bol v podstate nečinný takmer 6 mesiacov, ale vo veci samej rozhodol už 29. mája 2007.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoje   predchádzajúce   rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   [čl.   6   ods.   1   dohovoru   (napr.   I.   ÚS   46/01,   II.   ÚS   57/01, I. ÚS 92/03)].

Vychádzajúc z námietok sťažovateľky a doterajšieho postupu okresného súdu síce vyplýva, že okresný súd bol šesť mesiacov nečinný a nerozhodol výslovne o jej návrhu na predbežné   opatrenie,   ale   v   podstate   vzhľadom   na   okolnosti   danej   právnej   veci, že rozhodol už v merite veci, po preskúmaní sťažnosti ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadnu príčinnú súvislosť medzi údajnou nečinnosťou okresného súdu a základným právom sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Navyše v čase podania sťažnosti sa vec nachádzala na krajskom súde, ktorý rozhodoval o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu okresného súdu, teda okresný súd nemohol už spôsobovať prieťahy v konaní, a tým porušovať označené práva sťažovateľky.

Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 52/2008.

Z argumentácie   sťažovateľky   uvedenej   v sťažnosti   vyplýva,   že   k porušeniu označených   práv   malo   dôjsť   nečinnosťou   krajského   súdu   pri   rozhodovaní   o odvolaní sťažovateľky proti rozhodnutiu prvostupňového súdu.

Ústavný súd zistil, že vec napadla na krajský súd 14. februára 2008 a sťažovateľka podala sťažnosť na prieťahy 23. novembra 2008.

Podpredsedníčka   krajského   súdu   jej   pri   vybavovaní   sťažnosti   jej   odpovedala podaním   z 19.   decembra   2008   podľa   zákona   č. 757/2004   Z. z.   o   súdoch   a o   zmene a doplnení niektorých zákonov tak, že je čiastočne dôvodná.

V podaní sp. zn. Spr 2245/08 z 19. decembra 2008 sa uvádza:„Šetrením v predmetnej právnej veci som zistila, že vec napadla na krajský súd dňa 14. 02. 2008 do senátu JUDr. M. Š. a bola jej pridelená sp. zn. 3 Co 52/2008.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že dňa 16. 09. 2008 a 29. 10. 2008, boli zo strany krajského súdu zisťované skutočnosti, relevantné pre posúdenie a rozhodnutie vo veci   samej.   Predsedníčka   senátu   v rámci   ústneho   vyjadrenia   k predmetnej   sťažností uviedla,   že   vo   veci   3 Co 52/2008   predpokladá   vydanie,   resp.   vyhlásenie   rozhodnutia v 1. štvrťroku 2009...

Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, ako aj s vyjadrením predsedníčky senátu a s prihliadnutím na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR, si Vám dovoľujem oznámiť, že som v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 52/2008 zistila objektívne prieťahy v časovom období od nápadu veci na krajský súd do 16. 09. 2008, zapríčinené, okrem iného,   aj   počtom   vecí,   ktoré   napadli   do   oddelenia   3 Co   a   ktoré   sú   vybavované   podľa poradia zodpovedajúceho prideleným číslam spisových značiek tak, ako napadli na krajský súd. S poukazom na v danej veci urobené úkony súdu od 16. 09. 2008, spolu s oznámením o predpokladanom   termíne   vydania,   resp.   vyhlásenia   rozhodnutia,   si   však   dovoľujem vysloviť názor, že od uvedeného dátumu súd vo veci koná priebežne a plynulo za účelom vydania meritórneho rozhodnutia a ukončenia veci.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti si Vám preto dovoľujem oznámiť, že som Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Co 52/2008 vyhodnotila ako čiastočne dôvodnú. Dovoľte mi preto, aby som sa Vám v mene správy a riadenia súdu za   v   uvedenom   období   vzniknuté   objektívne   prieťahy   ospravedlnila.   Zároveň   Vám oznamujem, že vec budem naďalej sledovať z hľadiska jej bezprieťahovosti a plynulosti až do jej právoplatného skončenia, pričom vyzvem konajúceho sudcu, aby v prípade potreby neodkladne prijal ďalšie opatrenia na odstránenie prípadných nedostatkov v konám. Súčasne uvádzam, že vec sp. zn. 3 Co 52/2008 bude prevedená do režimu sledovania vecí   podpredsedníčkou krajského súdu,   za   účelom   zabránenia   vzniku ďalších prieťahov v konaní...“

Na základe uvedeného preto ústavný súd zisťoval, či využitie právneho prostriedku nápravy   podľa   § 53   ods. 1   zákona   o ústavnom   súde   sťažovateľkou   a prijatie   opatrení zo strany krajského súdu bolo v danom prípade účinné a smerovalo k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľky, tak ako to uviedla podpredsedníčka krajského súdu, a zistil, že krajský súd naozaj v primeranej lehote sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jeho nečinnosťou, keďže o odvolaní sťažovateľky rozhodol už 12. marca 2009 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil. Stav právnej neistoty sťažovateľky bol teda týmto rozhodnutím krajského súdu v konaní pred všeobecnými súdmi odstránený. V súčasnosti sa rozsudok vyhotovuje a bude sa doručovať účastníkom konania.

Vychádzajúc   z uvedeného   a   doterajšej   dĺžky   konania   pred   krajským   súdom (iba jeden   rok),   ako   aj   zo svojej   rozhodovacej   činnosti   ústavný   súd   preto   konštatuje, že nezistil   príčinnú   súvislosť   medzi   namietaným   postupom   krajského   súdu   a   možným porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný súd preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde jej sťažnosť aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších nárokoch uplatnených sťažovateľkou.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2009