znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 111/05-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Dušana   Pastírika,   bytom   P.   B.,   prechodne   bytom   D., zastúpeného   advokátom   JUDr.   D.   D.,   Advokátska   kancelária,   P.   B.,   ktorou   namieta porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prerokovanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Považská   Bystrica   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. P 233/01, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť Dušana Pastírika   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2005 doručená sťažnosť Dušana Pastírika, bytom P. B., prechodne bytom D. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. D. D., Advokátska kancelária, P. B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. P 233/01.

Sťažovateľ   porušenie   svojho   základného   práva   vidí   v tom,   že   31.   októbra   2003 sa návrhom podaným okresnému súdu domáhal zníženia výživného na tri maloleté deti. Od podania návrhu vo veci do podania sťažnosti ústavnému súdu uplynul 1 rok a 107 dní, napriek   tomu   vo   veci   bolo   vytýčené   iba   jediné   pojednávanie   a vec   nie   je   právoplatne rozhodnutá. Za účelom urýchlenia rozhodnutia podal sťažnosť predsedovi okresného súdu, Krajskému súdu v Trenčíne a Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo   spravodlivosti“).   Odpoveď   mu   prišla   len   z ministerstva   spravodlivosti. Na základe toho sa domnieva, že došlo k porušeniu jeho základného práva. Nie je schopný platiť výživné spolu 3 300 Sk, od 18. októbra 2003 je nezamestnaný, v súčasnosti nepoberá už ani podporu v nezamestnanosti, má vážne zdravotné problémy a žije len z toho, čo mu poskytuje   jeho   matka,   u ktorej   aj   býva.   Právna   neistota   v jeho   prípade   spočíva   v tom, že stále   má   súdom   uloženú   povinnosť   platiť   na   svoje   deti   výživné   vo výške,   ktoré nezodpovedá jeho možnostiam, a to vzhľadom na jeho postavenie.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol, že:„1. Okresný súd v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn. P 233/01 porušil právo Dušana Pastírika na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu v Považskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.   P 233/01 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Dušanovi   Pastírikovi   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume Sk 100.000,-,   ktoré   mu   je   Okresný   súd   v Považskej   Bystrici   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Považskej Bystrici je povinný zaplatiť sťažovateľovi všetky trovy konania a právneho zastupovania do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu sa k veci vyjadril predseda okresného súdu, ktorý podrobne popísal úkony v konaní, pričom zdôraznil, že verejné pojednávanie bolo vo veci vytýčené viackrát, ale tohto sa nezúčastnil práve sťažovateľ pre práceneschopnosť. Záverom uviedol, že sťažnosť považuje za úplne neopodstatnenú. Sám sťažovateľ sa pojednávania vo veci zúčastnil až 24. januára 2005, pričom už predtým bol písomne poučený, že sa trvá na   jeho   osobnom   výsluchu.   Podobné   správanie   sťažovateľa   bolo   dokumentované i v predchádzajúcej   veci,   pokiaľ   išlo   o určenie   výživného   a tiež   aj   v jeho   trestnej   veci zanedbávania povinnej výživy.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene,   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   vychádzal   zo   sťažnosti sťažovateľa, vyjadrenia predsedu okresného súdu, no najmä zo spisu okresného súdu sp. zn. P 233/01, z ktorého vyplýva:

Návrhom   z 31.   októbra   2003   sa   sťažovateľ   domáhal   zníženia   výživného   na   tri maloleté deti. K návrhu pripojil lekársky posudok obvodnej lekárky (z 3. októbra 2003), podľa ktorého mu nie je dovolená práca v predklone, dvíhanie bremien a je nutné vystríhať sa prechladnutia.

Na   základe   tohto   posudku   požiadal   sťažovateľ   o rozviazanie   pracovného   pomeru k 17. októbru 2003.

Listom z 15. októbra 2003 mu bol rozviazaný pracovný pomer podľa ustanovenia § 69 ods. 1 Zákonníka práce k 17. októbru 2003.

Dňa   23.   januára   2004   okresný   súd   uznesením   ustanovil   opatrovníka   maloletým deťom – Okresný úrad, odbor sociálnych vecí Považská Bystrica.

Dňa 23. januára 2004 vyžiadal okresný súd vyjadrenie od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Považskej Bystrici (ďalej len „úrad práce“), či je sťažovateľ evidovaný ako uchádzač   o zamestnanie,   či   poberá   sociálne   dávky   a v akej   výške.   Zároveň   nariadil pojednávanie na 18. február 2004.

Sťažovateľ listom (č. l. 188) zo 17. februára 2004 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní pre práceneschopnosť. Dňa 18. februára 2004 sa pojednávania zúčastnila len zástupkyňa maloletých detí. Pojednávanie bolo odročené na 22. marec 2004.

Dňa   25.   februára   2004   úrad   práce   oznámil   okresnému   súdu,   že   sťažovateľ   je evidovaný od 18. októbra 2003 s nárokom na dávky v nezamestnanosti.

Dňa 22. marca 2004 sa pojednávania zúčastnil zástupca sťažovateľa a zástupkyňa maloletých detí, pojednávanie bolo odročené na 19. apríl 2004.

Dňa   16.   apríla   2004   sťažovateľ   doručil   ospravedlnenie   svojej   neúčasti   na pojednávaní   konanom   19.   apríla   2004   z dôvodu   práceneschopnosti.   Z uvedeného ospravedlnenia nevyplýva o akú diagnózu ide, a či je sťažovateľ skutočne práceneschopný (chýba kópia príslušného dokladu).

Dňa 19. apríla 2004 sa opätovne konalo vo veci pojednávanie, na ktorom sa osobne zúčastnila matka maloletých detí, zástupkyňa maloletých detí, ako aj zástupca sťažovateľa. Vo veci bola vypočutá matka maloletých detí, ako aj ich právna zástupkyňa. Pojednávanie bolo   odročené   na   3.   máj   2004   s tým,   že   ak   sa   sťažovateľ   nedostaví,   bude   predvedený Policajným zborom.

Listom   z 30.   apríla   2004   sa   sťažovateľ   opätovne   ospravedlnil   z neúčasti na pojednávaní   konanom   3.   mája   2004.   Zároveň   predložil   aj   rozhodnutie   Sociálnej poisťovne o priznaní podpory   v nezamestnanosti na dobu   9 mesiacov a fotokópiu   úhrad výživného,   ako   aj   oznámenie,   že   podal   podnet   na   trestné   stíhanie   bývalej   manželky. Predložil tiež kópiu potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti.

Dňa 3. mája 2004 sa konalo pojednávanie za účasti matky maloletých detí, právnej zástupkyne maloletých detí a zástupcu sťažovateľa. Pojednávanie bolo po výsluchu matky a právnej zástupkyne odročené na neurčito.

Dňa 7. júna 2004 okresný súd vyžiadal vyjadrenie z úradu práce.Dňa 21. júna 2004 okresný súd dostal vyjadrenie od úradu práce.Dňa 28. júla 2004 okresný súd dostal opätovnú odpoveď od tohto úradu, napriek tomu,   že   už   predtým   mu   bolo   oznámené,   že   dávky   v hmotnej   núdzi   vypláca   Sociálna poisťovňa.

Dňa 2. augusta 2004 okresný súd dožiadal Sociálnu poisťovňu o podanie správy. Správa bola podaná okresnému súdu 9. augusta 2004.

Dňa 13. augusta 2004 predložila okresnému súdu správu obec Domaniža.Dňa   10.   septembra   2004   okresný   súd   dožiadal   o vyjadrenie   Poľnohospodárske družstvo Domaniža a úrad práce.

Dňa   22.   septembra   2004   poľnohospodárske   družstvo   predložilo   okresnému   súdu požadovanú správu.

Dňa 29. septembra 2004 predložil požadovanú správu úrad práce.Dňa 8. novembra 2004 predložila správu o zdravotnom stave sťažovateľa ošetrujúca lekárka.

Dňa 4. januára 2005 nariadil predseda senátu pojednávanie na 24. január 2005.Dňa   24.   januára   2005   sa   konalo   pojednávanie   za   účasti   všetkých   účastníkov (aj sťažovateľa),   ktorí   boli   vypočutí   (sťažovateľ   prvýkrát).   Pojednávanie   bolo   odročené za účelom oboznámenia sa s dôkazmi z trestného spisu.

Dňa   9.   februára   2005   okresný   súd   požiadal   úrad   práce   o podrobnú   správu o pomeroch sťažovateľa.

Správa bola predložená okresnému súdu 17. februára 2005 a opätovne 25. februára 2005.Spis bol ústavnému súdu predložený 30. marca 2005.

Z   uvedeného   nepochybne   vyplýva,   že   okresný   súd   nebol   počas   sťažovateľom namietanej doby konania v jeho veci nečinný.

Zo   spisu   vyplýva,   že   okresný   súd   sa   opakovane   pokúšal   vykonať   pojednávania za účasti sťažovateľa, ktorého chcel k veci vypočuť. Bol to práve sťažovateľ, ktorý napriek tomu, že nebol upútaný na lôžko, prípadne v nemocnici, svoju účasť na výsluchoch sústavne ospravedlňoval. Sťažovateľ sa tak výraznou mierou podieľal na predlžovaní konania.

Až keď okresný súd prikročil k predvolaniu s hrozbou predvedenia, 24. januára 2005 sa mu podarilo sťažovateľa vypočuť.

Celková   dĺžka   konania   spolu   s úkonmi   vykonanými   okresným   súdom   v konaní vedenom pod sp. zn. P 233/01 zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené pod touto spisovou značkou bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi.

Ústavný   súd   už   vo   viacerých   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   uviedol, že „ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (I. ÚS 42/01).

Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy,   keď   sa   vyskytli   opakovane   a zároveň   významným   spôsobom   ovplyvnili   celkovú dĺžku súdneho konania (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 39/00, I. ÚS 57/01).

V prípade,   keď   ústavný   súd   zistil,   že   postup   všeobecného   súdu   sa   nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (II. ÚS 57/01) prípadne návrhu buď nevyhovel (I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01).

V okolnostiach prípadu nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu v uvedenej veci v doterajšom konaní z hľadiska naplnenia základného práva sťažovateľa na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy za zjavne neodôvodnený. Ústavný súd k veci podotýka, že sťažovateľ po 1. júli 2004 má možnosť účinných prostriedkov nápravy, ktoré predstavuje zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

V súčasnosti nemožno zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti odstrániť. Preto ústavný súd neskúmal splnenie ostatných procesných podmienok v predmetnej sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005