znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 110/2013-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   Ď.,   T.,   zastúpeného   advokátom   Mgr.   P.   M., Advokátska kancelária, T., ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa   čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej republiky   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, základných práv podľa čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 9 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa   postupom „súdov a štátnych orgánov“,   ich „napadnutými rozhodnutiami“ v neidentifikovaných konaniach, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. Ď. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. júna 2012 doručená   sťažnosť   Ing.   J.   Ď.,   T.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základných práv podľa čl. 32 ods. 4 a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práv podľa čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), čl. 1, čl. 3, čl. 8 ods. 1, čl. 9 a čl. 18 Dohovoru o právach dieťaťa   postupom „súdov“, „štátnych   orgánov“, „napadnutými   rozhodnutiami   súdov“ v nekonkretizovaných konaniach.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podrobne opisuje peripetie v konaniach všeobecných súdov o úpravu styku sťažovateľa ako otca maloletého B. J., Ď., najmä však v súvislosti s rozhodovaním o návrhoch na nariadenie, respektíve zmenu predbežného opatrenia. V tejto súvislosti uvádza viaceré spisové značky konaní Okresného súdu Trenčín, ako aj spisovú značku   konania „odvolacieho   súdu“ a ich   rozhodnutia.   V rámci   opisu   konkrétnych okolnosti   prípadu   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   označených   práv   postupom a jednotlivými rozhodnutiami súdov.   Zároveň   viackrát   poukazuje na to,   že súdy   okrem označených   jeho   práv   svojím   konaním   porušili   aj „judikát   ústavného   súdu   SR IV. US 163/08“. Sťažovateľ vyčíta nesústredenú a neefektívnu činnosť „štátnych orgánov“ a vyjadruje nesúhlas v sťažnosti opísaným postupom súdov a ich viacerými rozhodnutiami. Je presvedčený o tom, že došlo, respektíve dochádza k porušovaniu jeho označených práv, a preto   navrhuje,   aby   ústavný   súd   prijal   jeho   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   z dôvodu „porušenia   jeho   základných   a slobôd   tak,   ako   je   vyššie   v sťažnosti   uvedené“ a aby „po zistení stavu“ veci vydal rozhodnutie v tomto znení:

„1.   štátne   orgány   nesústrednou   a   neefektívnou   činnosťou   zapríčinili   porušenie ústavou garantované právo otca a dieťaťa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (Ústava SR čl. 48) a porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08.

2. Súdy zasiahli do práva otca a dieťaťa na spravodlivé konanie podľa článku 36 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd tým, že nezistili názory a poznatky maloletého B. J. Ď. k veci samej jeho výsluchom, uspokojili sa iba s aplikáciou všeobecného pravidla, že v konaní o nariadení predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, a aplikovali ich aj v konaní o jeho zrušenie. Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08.

3.   Súdy   tým,   že   nútia   otca,   aby   suploval   povinnosť   súdu   náležité   zdôvodniť rozhodnutie   súdu   vo   veci   styku   otca   s   dieťaťom,   porušujú   právo   otca   a   dieťaťa na spravodlivé   konanie   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy   SR   a   článku   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd, porušujú Článok 6, článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 12 k dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článok 3, článok 8 ods. (1), Článok 9, článok 18 Dohovoru o právach dieťaťa, článok 32, článok 36 Listiny základných práv a slobôd. Súdy uvedeným postupom porušujú prezumpciu neviny otca dieťaťa. Súdy v situácii, že na strane otca neexistujú relevantné   dôvody,   ktoré   by   intenzívnym   spôsobom   negatívne   zasahovali   do   záujmov dieťaťa,   tým,   že   žiadajú   od   otca   preukázať   dôvody,   prečo   by   mal   mať   otec   so   svojim dieťaťom   styk   podľa   zákona   o   rodine   §24   ods.   (4)   posledná   veta,   diskriminujú   otca na základe   pohlavia   (porušenie   zákona   o   rovnakom   zaobchádzaní   §   2   ods.   (1),   §   2a ods. (1, 2, 3)), pretože rovnaká povinnosť nebola súdmi uložená matke dieťaťa (preukázať dôvody, prečo by mala mať matka dieťaťa iný, väčší, rozsah styku s maloletým B. J. Ď. než definuje zákon o rodine § 24 ods. (4) posledná veta). Súdy sa v napadnutých rozhodnutiach neodôvodnili súdne rozhodnutia tak, aby dali odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s uplatneným nárokom. Uvedeným postupom súdy porušili právo otca na spravodlivé   konanie   podľa   článku   46   ods.   1   Ústavy   SR   a   článku   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd a porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08 a judikát Najvyššieho súdu SR 4Obo/8/2010.

4. Súdy sa zamerali iba na minimálnu mieru ochrany práv maloletého B. J. Ď., ako určitého   štandardu   formou   predbežného   opatrenia.   Platná   legislatíva   a medzinárodné dohovory   však   hovoria,   že   v   každej   fáze   konania   má   dieťa   plné   práva.   Štátne   orgány nadradili modely fungovania vzťahov medzi oddelenými rodičmi a maloletým B. J. Ď., ktoré majú štátne orgány vžité, nad záujem dieťaťa, ktorý je definovaný v článku 3 Dohovoru o právach   dieťaťa.   Úlohou   konajúcich   súdov   je   upraviť   styk   otca   s   dieťaťom   a   nie   ho obmedziť,   či   obmedzovať.   Súdy   nemôžu   na   bezdôvodnom   nesúhlase   matky,   či   kolíznej opatrovníčky vystavať rozhodnutie o obmedzení styku otca s dieťaťom. Takýto postup súdu je v rozpore so základným právom otca ha spravodlivý proces podľa článku 36 Listiny základných práv a slobôd a súčasne zásahom do jeho základného práva vychovávať a starať sa o svoje dieťa podľa článku 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, ale i do základného práva dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť podľa toho istého článku. Uvedený postup   súdov je   porušením   zákona   o rovnakom   zaobchádzaní   a   štátne orgány uvedeným postupom diskriminujú otca na základe pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. {1,2, 3)). Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08.

5. Súdy zdôvodneniami zamietnutia návrhu otca, že otec neosvedčil skutočnosť, že právne vzťahy účastníkov si vyžadujú okamžitú dočasnú úpravu a že bolo preukázané, že od rozhodnutia   dňa   17.06.2011   v pomeroch účastníkov   nedošlo ku   zmene,   diskriminujú rodiča   mužského   pohlavia   na   základe   pohlavia   tým,   že   mu   bezdôvodne   bránia   v styku s dieťaťom (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1, 2, 3)), pretože doteraz nikto nepreukázal   otcovu   vinu,   alebo   rodičovskú   nekvalitu,   či   chýbajúcu   citovú   väzbu   medzi otcom a dieťaťom.

6.   Tvrdenie   súdu   o   obave   z   prejudikovania   predbežným   opatrením,   ako   dôvod na zamietnutie   návrhu   otca   na   styk   s   dieťaťom   predbežným   opatrením,   je   ústavne nesúladné.   Predbežným   opatrením   nie   je   v   žiadnom   rozsahu   prejudikovaný   konečný výsledok sporu.

7.   Argumentovanie   súdu   o   obave   z   prejudikovania   a   z   toho   vyvodený   dôvod na zamietnutie návrhu otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením súčasne za situácie, že   ponechanie   dieťaťa   predbežným   opatrením   v   starostlivosti   matky   súd   nezamietol z dôvodu obavy z prejudikovania, je diskriminácia rodiča mužského pohlavia na základe pohlavia (antidiskriminačný zákon § 2 ods. (1), § 2a ods. (1, 2, 3)) a porušenie judikátu Ústavného súdu SR IV. ÚS 163/08.

8.   Odvolací   súd   iba   formálne   posúdil   odvolanie   otca,   čím   naplnil   podstatu nespravodlivého procesu a porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uvedeným konaním súd porušil judikát Ústavného súdu SR IV. ÚS 163/08.

9. Súdy tým, že iba formálne posúdili návrh otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením   a   aj   odvolanie   otca   v   súvislosti   so   zamietnutím   tohto   návrhu   postupovali formálne a prehĺbili tým nečinnosť štátnych orgánov. Týmto formalizmom a nečinnosťou súdy porušili právo otca na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   porušili   právo   otca   na   rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa článku 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, porušili právo maloletého B. J. na styk s obidvomi rodičmi pravidelne, rovnoprávne a rovnocenne podľa zákona o rodine § 24 ods. (4) posledná veta.

10. Súdy tým, že postupovali pri rozhodovaní o návrhu otca na styk s dieťaťom predbežným opatrením a o odvolaní otca podľa zásady zamietať otcovi návrhy na styk s dieťaťom   tak   dlho,   až   sa   súdy   dozvedia   relevantný   dôvod   na   zamietnutie   styku   otca s dieťaťom podľa zákona o rodine § 24 ods. (4) posledná veta, je diskrimináciou rodiča mužského   pohlavia   na   základe   pohlavia   (antidiskriminačný   zákon   §   2   ods.   (1),   §   2a ods. (1, 2, 3)) a porušením práva otca na spravodlivý proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a Článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Uvedeným konaním súdy porušili judikát Ústavného súdu SR IV.ÚS 163/08.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Uvedené osobitne platí v prípadoch, v ktorých sú osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd zastúpené kvalifikovaným právnym zástupcom, advokátom.

Povinnosti advokáta vyplývajúce zo zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát   povinný   vykonávať   tak,   aby   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti   ústavný   súd   dospel   k zisteniu,   že   sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti uviedol viacero spisových značiek rôznych konaní Okresného súdu Trenčín, ako aj spisovú značku rozhodnutí „odvolacieho súdu“, pričom v petite sťažnosti neuviedol   ani   jednu   spisovú   značku   konania   všeobecného   súdu,   v ktorom   malo   dôjsť k porušeniu jeho označených práv, a ani jedno konkrétne rozhodnutie, ktorým malo dôjsť k porušeniu   označených   práv.   V petite   sa   sťažovateľ   uspokojil   s uvedením   toho,   že postupom a konaním „štátnych orgánov“,   „súdov“ a ich „napadnutými rozhodnutiami“ došlo k porušeniu jeho označených práv a jeho dieťaťa, pričom z celej sťažnosti nevyplýva, že sťažovateľ podáva sťažnosť aj ako zákonný zástupca dieťaťa v mene maloletého B. J. Ď. Takto   formulovaný   petit   sťažnosti   ústavný   súd   považoval   za   neurčitý   a nekonkrétny, neumožňujúci   jednoznačne   stanoviť   predmet   tohto   konania.   Ani   pomerne   rozsiahle odôvodnenie   sťažnosti   neumožňuje jednoznačne stanoviť,   ktoré   konanie a postup   súdov sťažovateľ napáda. Navyše sťažovateľ, zastúpený advokátom, namieta a formuluje petit, v ktorom   žiada   vysloviť   porušenie   jednoduchých   zákonov   [zákona   č.   365/2004   Z.   z. o rovnakom   zaobchádzaní v   niektorých   oblastiach   a   o   ochrane   pred   diskrimináciou a o zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   (antidiskriminačný   zákon)   v znení   neskorších predpisov, zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších   predpisov],   ako   aj   vysloviť   porušenie „judikátu   Ústavného   súdu   SR IV. ÚS 163/08“, čo zjavne nepatrí do právomoci ústavného súdu. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť je koncipovaná neprofesionálne s elementárnou neznalosťou   kompetencií   ústavného   súdu   a podmienok   konania   pred   ním.   Ústavný   súd ďalej v tejto súvislosti konštatuje, že sťažnosť neobsahuje jasný a zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde. Tento petit je v prevažnej časti zároveň nevykonateľný.

Ústavný súd pripomína, že takéto nedostatky zákonom predpísaných náležitostí nie je povinný   odstraňovať   z   úradnej   povinnosti.   Nedostatok,   resp.   nesplnenie   zákonom predpísaných   náležitostí   návrhu   účastníka   konania,   je   v zmysle   konštantnej   judikatúry ústavného súdu dôvodom odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde (podobne napr. IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 210/09, III. ÚS 32/2011).

Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013