znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 110/2010-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval prijatú sťažnosť Ing. A. K. a G. K., obaja bytom T., zastúpených advokátom Mgr. M. P., M., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich   záležitosti   v   primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Námestovo   v   konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 106/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. A. K. a G. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 106/2008 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Námestovo   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3   C   106/2008 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. A. K. a G. K. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie každému v sume po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Námestovo p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Námestovo j e   p o v i n n ý uhradiť Ing. A. K. a G. K. trovy konania v   sume   407,50   €   (slovom   štyristosedem   eur   a päťdesiat   centov)   na   účet   ich   právneho zástupcu Mgr. M. P., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. III. ÚS 110/2010-10 z 9. marca 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   Ing.   A.   K.   a   G.   K.   (ďalej   len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Námestovo   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 C 106/2008 (pôvodne vedenom Okresným súdom Dolný Kubín pod sp. zn. 7 C/75/2006).

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   vyjadrení   k   sťažnosti   podaním   Spr.   4519/10 z 30. marca 2010 k priebehu konania okrem iného uviedla:

„Dňa 17. 03. 2010 bola na Okresný súd Námestovo doručená sťažnosť A. K. a G. K. a uznesenie o prijatí ich sťažnosti, v ktorej namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Dňa 31. 03. 2006 bol žalobný návrh doručený Okresnému súdu Dolný Kubín a vec sa viedla pod spisovou značkou 7 C/75/2006. Účinnosťou zákona NR SR č. 511/2007 Z. z. výkon súdnictva vo veci prešiel na novozriadený Okresný súd Námestovo a v súčasnosti sa konanie vedie pod spisovou značkou 3 C/106/2008. Uvedená vec bola dňa 24. 1. 2008 pridelená   zákonnej   sudkyni,   ktorá   dňa   16.   06.   2008   nastúpila   na   materskú   dovolenku, v dôsledku čoho vec bola pridelená zastupujúcemu sudcovi.

Zastupujúci sudca vykonal nasledujúce úkony: Dňa   22.   12.   2008   bolo   zastupujúcou   sudkyňou   vydané   uznesenie,   ktorým   súd pripustil vstup ďalších účastníkov do konania na strane navrhovateľov v 3/ až 6/ rade ako právnych nástupcov pôvodného navrhovateľa v 21 rade. Uznesenie doručené dňa 28. 1. 2009. Dňa 2. 3. 2009 bolo sudkyňou vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu žalobného návrhu. Uznesenie doručené až dňa 18. 3. 2009.

V období od 18. 03. 2009 do 05. 08. 2009 nebol vo veci urobený žiaden úkon. Dňa   05.   08.   2009   bolo   vydané   uznesenie,   ktorým   súd   vyzval   navrhovateľov   na doplnenie   žalobného   návrhu   o   listiny,   ktoré   majú   preukazovať   nimi   uvádzané   tvrdenia o tom, že sú právnymi nástupcami pozemno-knižných vlastníkov a ostatné listiny na vec sa vzťahujúce. Uznesenie doručené právnemu zástupcovi navrhovateľov dňa 18. 8. 2009. Dňa 10. 12 daný pokyn zastupujúcou sudkyňou na vyžiadanie dokladov od príslušnej Správy katastra z dôvodu ich nepredloženia navrhovateľmi prostredníctvom ich právneho zástupcu. Doklady predložené dňa 28. 12. 2009.

V období od 28. 12. 2009 do 12 3. 2010, t. j. do návratu zákonnej sudkyne nebol vo veci urobený žiaden úkon.

Podľa   vyjadrenia   zákonnej   sudkyne   sa   jedná   o   skutkovo   a   právne   zložitú   vec   - určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k označeným nehnuteľnostiam, ktoré odporcovia nadobudli na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým   fondom.   Podľa   tvrdení   navrhovateľov   pred   zápisom   správy   vlastníctva Slovenským   pozemkovým   fondom   došlo   k   vyvlastneniu   a   tým   aj   k   nesprávnemu   zápisu pozemno-knižných   parciel   z   dovtedajších   pozemno-knižných   protokolov   do   nových protokolov.   Po   zabezpečení   príslušných   listín   potrebných   na   prípravu   pojednávania   je predpoklad   vytýčenia   termínu   pojednávania   zo   strany   zákonnej   sudkyne   v   mesiaci   máj 2010. Okresný súd Námestovo v priebehu roka 2008 - 2009 nemohol konať priebežne. Prieťahy   v   konaní   od   vzniku   súdu,   t.   j.   od   roku   2008   do   návratu   zákonnej   sudkyne z materskej dovolenky, t. j. do 12. 3. 2010 boli zapríčinené objektívnymi skutočnosťami ako je prevzatie veľkého množstva spisov od odovzdávajúceho súdu a nemožnosti sudcu všetky pridelené spisy v primeranej lehote naštudovať a priebežne vo veci konať už aj s ohľadom na   skutočnosť,   že   do   senátu   zákonnej   a   taktiež   zastupujúcej   sudkyne   napadlo   väčšie množstvo skutkovo a právne zložitých vecí.“

Rovnaké   skutočnosti   týkajúce   sa   prehľadu   úkonov   okresného   súdu   a   účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu, ktorý mu bol predložený k previerke 1. apríla 2010. Okrem uvedených skutočností ústavný súd zo spisu okresného súdu zistil, že tento spisový materiál   bol   23.   februára   2010   pridelený   inej   zákonnej   sudkyni,   ktorá   vo   veci   dosiaľ neurobila žiadny úkon.

Právny zástupca sťažovateľov k vyjadreniu okresného súdu nezaujal stanovisko.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03, IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (aj práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru),   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02,   III.   ÚS   111/02,   IV.   ÚS   74/02)   ústavný   súd   zohľadnil   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

Takéto   typy   konania   možno   považovať   za   bežnú   súčasť   sporovej   agendy všeobecných   súdov,   podklad   na   rozhodnutie   tvorí   súdnou   praxou   ustálená   a   používaná právna   úprava   obsiahnutá   najmä   v   Občianskom   zákonníku.   Výklad   a   používanie   tejto právnej úpravy sú stabilizované v pomerne rozsiahlej judikatúre všeobecných súdov, kde je upravená aj metodika postupu všeobecných súdov v týchto sporoch.

1. Ústavný súd konštatuje, že v predmetom konaní ide o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré začalo v roku 2006 na Okresnom súde Dolný Kubín, v ktorom sú sťažovatelia žalovanými, a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Z právneho i skutkového hľadiska nejde podľa   názoru   ústavného súdu   o mimoriadne zložitú vec (obdobne napr. III. ÚS 381/08, III. ÚS 44/09 a III. ÚS 122/09). Na postup pri rozhodovaní týchto vecí je dostatok právnej úpravy a ustálenej judikatúry všeobecných súdov. Skutočnosti, ktoré tvrdil okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti, že išlo o „skutkovo a právne zložitú vec - určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k označeným nehnuteľnostiam, ktoré odporcovia nadobudli na základe kúpno-predajnej zmluvy uzavretej so Slovenským pozemkovým   fondom“,   alebo,   že „podľa   tvrdení   navrhovateľov   pred   zápisom   správy vlastníctva Slovenským pozemkovým fondom došlo k vyvlastneniu a tým aj k nesprávnemu zápisu pozemno-knižných parciel z dovtedajších pozemno-knižných protokolov do nových protokolov“, mohol preto v tejto súvislosti ústavný súd akceptovať len čiastočne, pretože okresný súd v tejto veci dosiaľ nevykonal žiadne relevantné dokazovanie (okrem jednej výzvy na vyžiadanie listinných dôkazov) a nenariadil ani žiadne pojednávanie.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní   pred   súdom   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný   súd   konštatuje,   že   správanie   sťažovateľov   v   danom   prípade   nemalo podstatný vplyv   na   predĺženie   konania,   bolo   aktívne   a   súčinnostné.   Ani   okresný   súd   vo   svojom vyjadrení k sťažnosti neuviedol, že by správanie sťažovateľov prispelo k predĺženiu konania v danej veci.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu. Prihliadal pritom aj na konanie na Okresnom súde Dolný Kubín, ktoré začalo ešte 31. marca 2006, kde bola vec prerokovávaná do 31. decembra 2007, pričom od 1. januára 2008 bola vec v dôsledku reorganizácie súdnictva pridelená okresnému súdu.

Ústavný súd zistil, že Okresný súd Dolný Kubín nekonal od 13. júla 2006, keď bol podaný „návrh na pristúpenie ďalších účastníkov na strane navrhovateľov v zmysle § 92 ods.   1   OSP“,   až   do   22.   decembra   2008,   keď   okresný   súd   rozhodol   o   tomto   návrhu (nečinnosť viac ako 29 mesiacov), a tiež od 2. marca 2009 až doteraz [v tomto období urobil len   jednoduchú   výzvu   na   predloženie   listinných   dôkazov   (5.   august   2009)   a   vyžiadal zo Správy katastra v T. výpisy z pozemkovej knihy (december 2009)].

Nečinnosť   v   tomto   konaní   priznala   aj   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov na zbytočné prieťahy v konaní.

Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Takisto obranu súdu spočívajúcu v zásade vo vysokom počte vecí na tomto súde, ktorý   prevzal   agendu   z   Okresného   súdu   Dolný   Kubín,   a   vo   väzbe   na   to   neprimerané zaťaženie sudcu pri vybavovaní agendy ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Námietka pretrvávajúceho vysokého nápadu pracovných vecí či námietka personálneho obsadenia tohto úseku a v tejto súvislosti neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť   právo   občana   na   súdne   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (obdobne   napr. IV. ÚS 22/02).

Vychádzajúc zo stavu, v ktorom sa konanie pred okresným súdom nachádza, dospel ústavný súd k záveru, že jeho postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 3 C 106/2008 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne   aj §   56   ods.   3   písm.   a)   zákona   o   ústavnom   súde].   Ústavný   súd   preto okresnému súdu   prikázal, aby v konaní vedenom pod sp.   zn. 3 C 106/2008 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľov trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa   ustanovenia § 56   ods.   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak ústavný   súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali aj o priznanie finančného zadosťučinenia každý v sume po 3 000 € najmä z dôvodov,   že doterajšie súdne konanie „znemožňuje dispozície a ďalšie zveľaďovanie“ ich majetku.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   prichádza   v   tomto   prípade   do   úvahy   priznanie primeraného finančného zadosťučinenia (napr. I. ÚS 15/02, IV. ÚS 84/02).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania pred všeobecnými súdmi, ako aj súčasný stav konania pred okresným súdom ústavný súd berúc do úvahy všetky okolnosti prípadu priznal každému zo sťažovateľov sumu 1 500 € ako finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom Mgr. M. P., M. Sťažovatelia si uplatnili aj trovy konania, ktoré konkrétne nevyčíslili.

Ústavný súd pri priznaní trov vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2009 (721,40 €), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   zistil,   že   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov patrí náhrada trov konania dvom sťažovateľom za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 v celkovej   sume   407,50   €   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti   v   sume 4 x 120,23 €, znížené o 20 %) a k tomu náhradu 4-krát režijného paušálu po 7,21 €. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2010