znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 110/09-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. F., nar..., toho času vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. M. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave z 3. februára 2009 v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 6/09, ako aj porušenia jeho práva na obhajobu postupom Vojenskej prokuratúry a iných orgánov činných v trestnom konaní v jeho trestnej veci a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. F. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára 2009   doručená   sťažnosť   J.   F.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   označená   ako „Sťažnosť   pre porušenie   urýchlenosti   konania   KS   BA   I a porušenie   práva   na   obhajobu   Vojenskou prokuratúrou“, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej len „ústava“) a práva podľa   čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) z 3. februára 2009 v konaní vedenom pod   sp.   zn.   3   Tos   6/09,   v ktorom   krajský   súd   nerozhodol   neodkladne   o   otázke sťažovateľovej   väzby, ako   aj   porušenie   svojho   práva   na   obhajobu   postupom   Vojenskej prokuratúry   a iných   orgánov   činných   v trestnom   konaní   tým,   že   jeho   bývalý   právny zástupca nebol prítomný pri výsluchu poškodenej.

Sťažovateľ v závere uviedol, že «Vojenská prokuratúra, ako aj OČTK hrubo porušili moje   práva   na   obhajobu   zaručujúce   mi   „Dohovor“   ako   aj   Ústava   SR   a preto   žiadam ÚS SR, aby nariadil KS BA I, aby ma neodkladne prepustil z väzby na slobodu.».

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 124 ústavy túto poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení čl. 125 až čl. 130 ústavy, a to za presne vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania návrhu na začatie konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené napr. v § 20, § 49, § 50 a § 53 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, proti komu smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, t. j. ktoré základné   práva   alebo   slobody   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   porušili,   označenie napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, proti komu sťažnosť smeruje, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. K návrhu   sa   musí   pripojiť   aj   kópia   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   dôkaz o inom zásahu.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania (okrem prípadov výslovne uvedených v zákone o ústavnom súde).

Podľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   súd   urýchlene   rozhodol o zákonnosti   jeho   pozbavenia   slobody   a nariadil   prepustenie,   ak   je   pozbavenie   slobody nezákonné.

Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že porušenia jeho základného práva na obhajobu sa mala dopustiť najmä vojenská prokuratúra a iné orgány činné v trestnom konaní svojím postupom (bližšie tieto orgány vôbec nešpecifikoval ani neoznačil konanie, v ktorom malo dôjsť k porušeniu jeho základných práv). Sťažovateľ v sťažnosti ani neformuloval jasne a zrozumiteľne   návrh   na   rozhodnutie   (akého   rozhodnutia   sa   domáha)   a neoznačil navrhované dôkazy. Rovnako jeho sťažnosť nie je riadne odôvodnená.

Taktiež sťažovateľ nepripojil k sťažnosti kópiu právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu vzťahujúce sa na trestnú vec sťažovateľa, ktorým malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a ani iné súvisiace podania (napr. žiadosť o prepustenie z väzby a podobne).

Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť nemá zákonom predpísané náležitosti napriek tomu, že sťažovateľ je v konaní zastúpený advokátom.

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a takto   chrániť   a presadzovať   práva   a záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 269/08).

Ústavný   súd   k tomu   poznamenáva,   že   nie   je   povinný   nahradzovať   subjekty oprávnené   a   povinné   poskytovať   právnu   pomoc   a   odstraňovať   nedostatky   podaní sťažovateľov,   najmä   ak   ide   o   taký   rozsah   nedostatkov,   ktorý   bráni   aj   predbežnému prerokovaniu sťažnosti podľa § 25 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ je zastúpený kvalifikovaným odborníkom v oblasti práva (advokátom), ktorý mal možnosť osloviť ústavný súd podaním (sťažnosťou), ktoré by spĺňalo zákonné náležitosti vyžadované zákonom o ústavnom súde. Keďže podanie a samotná formulácia návrhu rozhodnutia bez presného označenia porušovateľov a práv, ktorých porušenie by mal ústavný   súd   vysloviť,   nezodpovedá   uvedeným   zákonným   požiadavkám,   ústavný   súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2009