SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 11/2017-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2017 predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 3/2015 z 29. februára 2016 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júna 2016 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 3/2015 z 29. februára 2016.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „sťažnosť smeruje proti Uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 4 Obo/3/20150 (správne má byť 4 Obo 3/2015, pozn.) zo dňa 29.02.2016 v právnej veci navrhovateľa:
… proti žalovanej 1/ ⬛⬛⬛⬛ … a žalovanej 2/ ⬛⬛⬛⬛ … o zaplatenie 24.895,44 Eur s príslušenstvom, o návrhu na obnovu konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45NcCb/2/2012-53 zo dňa 16.10.2014 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k.45NcCb/2/2012-60 zo dňa 5.11.2014, v ktorom Najvyšší súd SR potvrdil uvedené uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 45NcCb/2/2012-53 zo dňa 16.10.2014 v spojení s dopĺňacím uznesením č. k. 45NcCb/2/2012-60 zo dňa 5.11.2014, pri ktorom došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa“.
Pretože sťažnosť nespĺňala náležitosti podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd výzvou z 15. novembra 2016 vyzval sťažovateľa na predloženie splnomocnenia pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy a zároveň ho upozornil, že ak nepredloží splnomocnenie v uvedenej lehote, ústavný súd môže jeho sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na túto výzvu reagoval sťažovateľ podaním z 2. decembra 2016 doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2016, v ktorom oznámil, že splnomocnenie na zastupovanie nemôže zaslať, lebo advokáti, na ktorých sa obrátil, neodpovedali na jeho žiadosť „o bezplatne podpísanie splnomocnenia na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom“ a na zaplatenie advokáta nemá finančné prostriedky.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ aj napriek upozorneniu, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, toto splnomocnenie v lehote určenej ústavným súdom nepredložil.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Ústavný súd, opierajúc sa o svoju konštantnú judikatúru (podobne III. ÚS 37/02, I. ÚS 93/02 a I. ÚS 125/03), konštatuje, že ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde neumožňuje upustiť v konaní pred ústavným súdom od splnenia procesnej podmienky povinného právneho zastúpenia advokátom, a to ani v prípadoch, ak sťažovateľ má právnické vzdelanie.
K argumentácii sťažovateľa o nedostatku finančných prostriedkov ústavný súd uvádza, že podmienky poskytnutia právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi upravuje zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení v znení neskorších predpisov. V súlade s týmto zákonom Centrum právnej pomoci, Kancelária Žiar nad Hronom, preskúmalo jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu s tým, že mu právo na jeho poskytnutie nepriznalo. Po využití opravných prostriedkov proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci sp. zn. 2N 2 254/2015-KaZH (2 N 6 587/2014-KaZH) z 22. januára 2015 sa toto 20. mája 2016 stalo právoplatným.
Vzhľadom na to, že ústavný súd upozornil sťažovateľa, že v prípade nepredloženia splnomocnenia môže byť jeho sťažnosť odmietnutá, a tiež vzhľadom na to, že sťažovateľ v lehote určenej ústavným súdom a ani do dňa jej predbežného prerokovania splnomocnenie pre advokáta na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom nepredložil, ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. januára 2017