znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 11/07-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. januára 2007 predbežne prerokoval sťažnosť S. K., bytom B., zastúpeného advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky   v spojení   s čl.   12   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Bratislava I   č. k. 16 C 366/04-77 z 26. mája 2005 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 2 Co 237/05-111 z 8. februára 2006, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť S. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júna 2006 doručená   sťažnosť   S.   K.,   bytom   B.   (ďalej   aj   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. E. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy rozsudkom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) č. k. 16 C 366/04-77 z 26.   mája   2005   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“) č. k. 2 Co 237/05-111 z 8. februára 2006 v konaní sťažovateľa ako žalobcu proti A., a. s., ako žalovanej (ďalej aj „poisťovateľka“) o zaplatenie sumy 415 672,50 Sk.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že sa žalobou z 30. septembra 2004 domáhal zaplatenia sumy 415 672,50 Sk s prísl. Svoju žalobu odôvodnil tým, že 20. augusta 2003 uzatvoril s poisťovateľkou poistnú zmluvu, ktorou havarijne poistil svoje motorové vozidlo. Dňa 11. decembra 2003 došlo k poistnej udalosti – krádeži poisteného motorového vozidla. Poisťovateľka ho listom z 30. januára 2004 upovedomila, že ak poistné nezaplatí priloženou poštovou   poukážkou,   poistenie   zanikne   uplynutím   jednomesačnej   lehoty   od   obdržania výzvy, t. j. poisťovateľka deklarovala, že poistná zmluva môže zaniknúť 30 dní po tom, čo žalobca nezaplatí poistné po obdržaní výzvy z 30. januára 2004. Na základe tejto výzvy žalobca   doplatil   poistné   zloženkou   4.   februára   2004.   Poistnú   zmluvu   uzatvoril   žalobca 20. augusta 2003, pričom poistné bolo vyrubené v sume 12 995 Sk. Dňa 15. októbra 2003 bolo   ročné   poistné   upravené   na   sumu   15   594   Sk   a štvrťročné   splátky   poistného   boli vyrubené   v sume   4   094   Sk.   Poisťovateľka   odmietla   plniť   poistné   plnenie   z dôvodu, že poistenie   zaniklo   do   3   mesiacov   od   uzatvorenia   poistnej   zmluvy   pre   nezaplatenie poistného. V poistnej zmluve však za prvé poistné obdobie, ktorým bol jeden kalendárny rok, bolo dohodnuté platenie poistného v štvrťročných splátkach.

Podľa   ustanovenia   §   801   ods.   1   Občianskeho   zákonníka   poistné   zaniká   aj   tak, že poistné za prvé   poistné   obdobie nebolo zaplatené do   3 mesiacov   od jeho splatnosti. V komentári   k Občianskemu   zákonníku   vo   vysvetlivkách   k   §   801   ods.   1   je   uvedené, že poistným   obdobím   je   časový   úsek   poistnej   doby   dohodnutý   v poistnej   zmluve, vymedzujúci   obdobie,   za   ktoré   je   poistník   povinný   platiť   poistné.   V prípade   platenia poistného v splátkach si treba uvedomiť, že rozložením poistného na splátky, nedochádza k zmene poistného obdobia, tým naďalej zostáva ročné obdobie. Podľa § 796 Občianskeho zákonníka je poistený povinný platiť poistné za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné). K nezaplateniu   poistného   za   poistné   obdobie   v danom   prípade   dochádza   až   momentom nezaplatenia poslednej splátky za dané poistné obdobie, a nie už nezaplatením niektorej z predchádzajúcich   splátok.   V prípade,   ak   poistený   napríklad   prvú   splátku   nezaplatí, poisťovateľ ešte nemá a ani nemôže mať vedomosť o tom, či došlo k nezaplateniu poistného za dané poistné obdobie. Táto skutočnosť mu môže byť známa až v momente, ak poistený nezaplatí za dané poistné obdobie. Okresný súd svojím rozsudkom č. k. 16 C 366/04-77 z 26.   mája   2005   žalobu   zamietol   a krajský   súd   rozsudkom   č.   k.   2   Co   237/05-111 z 8. februára 2006 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Podľa   sťažovateľa   bolo rozsudkom   okresného súdu   a rozsudkom   krajského   súdu porušené jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 2 ústavy a základné právo na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy tým, že krajský súd svojím rozsudkom č. k. 2 Co 237/05-111 z 8. februára 2006 potvrdil   rozsudok   okresného   súdu   č.   k.   16   C   366/04-77   z 26.   mája 2005,   ktorým   bola zamietnutá žaloba o zaplatenie sumy 415 672,50 Sk, ktorej sa žalobca domáhal titulom poistného plnenia za krádež svojho motorového vozidla. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd a krajský súd dospeli k nesprávnemu záveru, že poistná zmluva zanikla pre nezaplatenie prvej splátky poistného v lehote 3 mesiacov odo dňa podpísania poistnej zmluvy.

Sťažovateľ   navrhuje   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 100 000   Sk.   Dôvodom   žiadosti   o   primerané   finančné   zadosťučinenie   je   skutočnosť, že porušením základných práv je v stave právnej neistoty.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Práva navrhovateľa S. K.

-   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR,

-   právo rovnosti účastníkov v konaní pred súdmi podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy SR v spojení s:

-   čl.   12   ods.   1   Ústavy   SR,   ktorým   je   zaručená   sloboda   a rovnosť   v dôstojnosti i v právach a

-   čl. 12 ods. 2 Ústavy SR, ktorým základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez ohľadu na politické, či iné zmýšľanie, prípadne iné postavenie

konaním   a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Bratislava   I sp.   zn.   16   C   366/04-77 zo dňa 26. 5. 2005 a Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2 Co 237/05-111 zo dňa 08. 02. 2006 boli porušené.

2.   Ústavný   súd   SR   zrušuje   rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   I   sp.   zn. 16 C 366/04-77 zo dňa 26. 05. 2005 a Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2 Co 237/05-111 zo dňa 08. 02. 2006 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.

3. S. K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré Okresný súd Bratislava   I   a   Krajský   súd   Bratislava   sú   povinní   vyplatiť   spoločne   a nerozdielne   do   2 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľom trovy konania vo výške 6.825,- Sk (2 úkony á 2.730,- Sk – príprava a prevzatie, podanie sťažnosti   podľa   §   11   ods.   2   vyhl.   č.   655/2004   Z.   z.,   19   %   DPH   vo   výške   1.037,-   Sk, 2 x režijný paušál á 164,- Sk) k rukám advokátky JUDr. E. B., a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 47 ods. 3 ústavy všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

Podľa   čl.   12   ods.   1 ústavy   ľudia   sú   slobodní   a rovní   v dôstojnosti   i v   právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

Podľa   §   801   ods.   1   Občianskeho   zákonníka   poistenie   zanikne aj   tak,   že   poistné za prvé   poistné   obdobie alebo jednorazové   poistné   nebolo zaplatené od   troch   mesiacov odo dňa jeho splatnosti.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   skúmal,   či   v danom   prípade   nejde   o zjavne   neopodstatnenú sťažnosť.   Namietať   porušenie   svojich   práv   v konaní   pred   ústavným   súdom   sú   totiž oprávnené len tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré splnili všetky zákonné podmienky spojené   s nadobudnutím   a uplatňovaním   takýchto   práv.   Z konania   o ústavnej   sťažnosti sú preto vylúčené také návrhy, keď sťažovateľ nesplnil niektorú zo zákonných podmienok potrebnú pre vznik právneho vzťahu, porušenie ktorého namietal na ústavnom súde. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu jedným z dôvodov odmietnutia sťažnosti je jej zjavná neopodstatnenosť, ktorú možno vysloviť v prípade, ak ústavný súd nezistí priamu príčinnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal sťažovateľ (I. ÚS 53/96, I. ÚS 62/96, I. ÚS 20/97).

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98). Teda úloha ústavného   súdu   pri   predbežnom   prerokovaní   návrhu   nespočíva   v tom,   aby   určil, či preskúmanie   veci   predloženej   navrhovateľom   odhalí   existenciu   porušenia   niektorého z práv   alebo   slobôd   zaručených   ústavou,   ale   spočíva   len   v tom,   aby   určil,   či   toto preskúmanie   vylúči   akúkoľvek   možnosť   existencie   takéhoto   porušenia.   Inými   slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 4/00).

Ústavný   súd   v súvislosti   so   svojou   rozhodovacou   činnosťou   opakovane   vyslovil právny   názor,   že   skutkové   a   právne   závery   všeobecného   súdu   môžu   byť   predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali   za   následok   porušenie   základného   práva   alebo   slobody   (mutatis   mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 13/00 a I. ÚS 17/01).

Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že podstata základného práva priznaného podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v prvom rade v oprávnení každého reálne sa domáhať ochrany svojich práv na súde, pričom tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť   súdu   nezávisle   a nestranne   vo   veci   konať   tak,   aby   bola   namietanému   právu poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré ustanovenie o súdnej ochrane vykonávajú, a teda   že   základné   právo   na   súdnu   ochranu   nespočíva   len   v práve   domáhať   sa   súdnej ochrany, ale ju aj v určitej   kvalite, t.   j.   zákonom   ustanoveným postupom   súdu,   dostať. Ďalej uviedol,   že   postup   súdov   v konaní   o veci   a jeho   kvalita   ustanovená   zákonom je vyjadrením   práva na súdnu   ochranu účastníka konania vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 ústavy.   Nakoniec   zdôraznil,   že   ochranu   základným   právam   a slobodám   poskytujú predovšetkým   všeobecné súdy,   pričom   ústavný   súd   súdnu   ochranu v konaní o sťažnosti poskytuje iba vtedy, ak porušenie procesných práv účastníkov konania chránených zákonmi (napr. Občianskym súdnym poriadkom) je súčasne aj porušením základného práva alebo slobody   upravených   ústavou   alebo   medzinárodnou   zmluvou   podľa   čl.   7   ods.   5   ústavy (I. ÚS 50/97, I. ÚS 54/97).

Pokiaľ ide o namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a základného práva na rovnosť v súdnom konaní podľa čl. 47 ods. 3 ústavy v spojení   s čl.   12   ods.   1   a 2   ústavy   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   16   C   366/04-77 z 26. mája 2005 a rozsudkom krajského súdu č. k. 2 Co 237/05-111 z 8. februára 2006, k tomuto porušeniu nedošlo. Okresný súd mal po vykonanom dokazovaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou došlo k uzavretiu poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné   poistenie   osobného   motorového   vozidla   žalobcu.   Žalobca   mal   poistné   platiť v štvrťročných   splátkach.   Začiatok   poistenia   bol   dohodnutý   od   20.   augusta   2003. Žalobca nepreukázal,   že   21.   augusta   2003   uhradil   dohodnutú   prvú   splátku   poistného vo výške   3   411   Sk.   Kópiou   poštového   poukazu   z 29.   októbra   2003   preukázal   len   to, že na účet žalovanej uhradil sumu 683 Sk.

Okresný súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, podľa ktorého keďže bolo dohodnuté poistné obdobie jedného roka s tým, že poistné sa bude platiť v štvrťročných splátkach, neuhradením ktorejkoľvek zo splátok by došlo k zániku poistenia až 19.   augusta   2004, pretože lehota   pre zánik poistenia   by začala plynúť až od   nezaplatenia celého ročného poistného   v   deň   splatnosti   poslednej   splátky,   a   nie   odo   dňa   nezaplatenia   niektorej z predchádzajúcich troch splátok. V súlade s § 801 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistenie zanikne,   ak   poistné   za   prvé   poistné   obdobie   nebolo   zaplatené   do   troch   mesiacov odo dňa jeho splatnosti, to znamená v danom prípade od 20. augusta 2003. Keďže v súdnom konaní žalobca nepreukázal zaplatenie prvej splátky poistného splatnej 20. augusta 2003 v celej predpísanej výške do troch mesiacov odo dňa jeho splatnosti, teda do 20. novembra 2003, havarijné poistenie v dôsledku toho zaniklo. Ku krádeži motorového vozidla došlo až 11.   decembra   2003,   teda   po   skončení   poistenia.   Z tohto   dôvodu   okresný   súd   žalobu o zaplatenie   poistného   plnenia   zamietol.   Krajský   súd   sa   stotožnil   s rozhodnutím   súdu prvého   stupňa   a toto   rozhodnutie   potvrdil.   Ústavný   súd   v napadnutých   rozhodnutiach okresného súdu a krajského súdu nezistil skutočnosti, ktoré by mali za následok porušenie základných práv sťažovateľa.

Ústavný súd   preskúmal závery   oboch   súdov   a ich   zlučiteľnosť   s ústavou, pričom nezistil sťažovateľom namietané porušenie základných práv a slobôd, závery oboch súdov sú zlučiteľné s ústavou a nemajú ani charakter zjavne neodôvodnených alebo arbitrárnych.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. januára 2007