znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 11/03

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. januára 2003 predbežne prerokoval sťažnosť J. Č., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, I., ktorou namieta   porušenie   svojich   práv   podľa   čl.   17   ods.   2   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeným pod sp. zn. 6 To 26/97 a Krajského súdu v Bratislave vedeným pod sp. zn. 4 T 1/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Č. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2002 doručená sťažnosť J. Č., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, I. (ďalej len „navrhovateľ“), ktorú na výzvu ústavného súdu doplnil podaniami doručenými ústavnému súdu 18. novembra 2002 a 28. novembra 2002. Navrhovateľ namieta porušenie svojich práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) konaním Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vedeným pod sp. zn. 6 To 26/97 a Krajského súdu v Bratislave   vedeným   pod   sp.   zn.   4   T   1/97.   Porušenie   svojich   uvedených   práv   vidí navrhovateľ v tom, že súd konal v jeho neprítomnosti, čím mu znemožnil vyjadriť sa k veci a dôkazom a uplatniť právo na obhajobu, ako aj v tom, že vo výkone trestu odňatia slobody je na základe rozsudku, ktorého právoplatnosť nie je náležite doložená. Navrhovateľ tvrdí, že   bol   odsúdený   za   trestný   čin,   ktorý   nespáchal,   a podáva   svoju   verziu   priebehu   jeho trestného stíhania a zvlášť svojho správania počas trestného stíhania.

Pôvodná   sťažnosť   navrhovateľa   doručená   ústavnému   súdu   16.   októbra   2002 nespĺňala viacero náležitostí predpísaných v § 20, § 50 a § 53 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd preto vyzval navrhovateľa na ich odstránenie a zároveň ho poučil, že ak nedostatky sťažnosti neodstráni v lehote 21 dní, tak podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže byť jeho sťažnosť odmietnutá pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí byť odôvodnené. Navrhovateľ podaním doručeným ústavnému súdu 18. novembra 2002 odstránil viacero nedostatkov jeho sťažnosti a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na ustanovenie právneho zástupcu. Ústavný súd lehotu predĺžil do 3. januára 2003. V stanovenej lehote si navrhovateľ neustanovil právneho zástupcu ani nepožiadal o jeho ustanovenie ústavným súdom. Podanie navrhovateľa doručené ústavnému súdu   do   28.   novembra   2002   neodstránilo   žiadny   nedostatok   sťažnosti,   čo   znemožňuje ústavnému súdu, aby ju prijal na ďalšie konanie.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2003