znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 109/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013 predbežne prerokoval sťažnosť H. H., K., zastúpenej obchodnou spoločnosťou E. s. r. o., P., v mene   ktorej   koná   konateľka   a advokátka   JUDr.   E.   P.,   pre   namietané   porušenie   jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co/242/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť H. H. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2013 doručená sťažnosť H. H., K. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na prejednanie   jej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co/242/2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní o návrhu sťažovateľky na vypratanie nehnuteľnosti a vydanie   bezdôvodného   obohatenia   rozhodol   Okresný   súd   Košice   II   rozsudkom č. k. 15 C/13/2009-286   z 25.   januára 2012,   proti   ktorému   podali žalované v 1.   a 2.   rade odvolanie   (10.   apríla   2012),   ktoré   neskôr   doplnili   (29.   mája   2012).   Sťažovateľka   sa k odvolaniu vyjadrila podaním z 26. júna 2012 a navrhla, aby súd skúmal, či odvolanie bolo podané v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote, resp. aby odvolanie odmietol. Napriek tomu,   že   sťažovateľka   viacerými   žiadosťami   adresovanými   predsedovi   krajského   súdu žiadala   o rozhodnutie   vo   veci   samej,   dosiaľ   sa   tak   nestalo.   Podľa   názoru   sťažovateľky v odvolacom konaní dochádza k zbytočným prieťahom, a tým k porušovaniu jej základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľka v petite sťažnosti žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2   Co/242/2012   porušil   jej   základné   právo na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Co/242/2012.

Ústavný   súd po   preskúmaní sťažnosti   konštatuje,   že ju bolo potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

Ústavný súd taktiež považuje za potrebné zdôrazniť, že judikatúra ústavného súdu v zhode s rozhodovaním Európskeho súdu pre ľudské práva považuje za primeranú dobu súdneho konania v rozsahu dvoch až troch rokov na jednom stupni podľa zložitosti veci.Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   trvanie   napadnutého odvolacieho konania samo osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľky, preto   jej   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011).

V prípade, ak by krajský súd v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval   nečinnosť,   sťažovateľka   má   možnosť   opakovane   podať   sťažnosť   ústavnému súdu, v rámci ktorej bude zohľadnený celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie   ústavného   súdu   nezakladá   prekážku   rozhodnutej   veci   podľa   §   24   zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   taktiež   upozorňuje   na   to,   že   medzi   všeobecné   náležitosti   návrhu na začatie   konania   podľa   §   20   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   patrí   splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, v ktorom sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom. Takéto splnomocnenie však k sťažnosti pripojené nebolo.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013