znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 109/08-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. júla 2008 v senáte zloženom   z predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a zo   sudcov   Jána   Auxta   a Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť Ing. R. T., S., zastúpenej advokátkou JUDr. K. K., B., pre namietané porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 406/08   (predtým   vedenom   Okresným   súdom   Bratislava   III pod sp. zn. 8 C 259/97) a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. R. T. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 406/08 (predtým vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 8 C 259/97)   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Pezinok v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5 C 406/08 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   R.   T.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   80   000   Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Pezinok   p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Okresný   súd   Pezinok   j e   p o v i n n ý   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia Ing. R. T. v sume 6 732 Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) na účet jej advokátky JUDr. K. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. marca 2008 doručená   sťažnosť   Ing.   R.   T.,   S.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou JUDr. K. K., B., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa   čl. 38   ods.   2   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“)   a práva na prejednanie jej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Pezinok (ďalej len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   406/08   (predtým vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 8 C 259/97).

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 109/08-10 z 10. apríla 2008 prijal sťažnosť na ďalšie konanie.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala, že aj napriek tomu, že 13. októbra 1997 podala žalobu o ochranu osobnosti proti Ing. J. B. a spol., do podania sťažnosti ústavnému súdu nebola vec právoplatne skončená. Okrem iného uviedla, že „okresný súd konanie neúmerne predlžoval,   keď   medzi   pojednávaním   2.   10.   2002   bolo   nariadené   ďalšie   pojednávanie až 22. 9.   2006,   takmer   štyri   roky   okresný   súd   nevytýčil   vo   veci   žiadne   pojednávanie, neurobil žiadne procesné úkony a vo veci nekonal“.

Sťažovateľka   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 406/08 porušil jej základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základné   právo   podľa   čl.   38   ods.   2   listiny   a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru, aby mu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť jej primerané finančné zadosťučinenie   v sume   350   000   Sk,   ako   aj   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 6 732 Sk.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k sťažnosti   listom   sp.   zn.   Spr.   3267/08 z 29. apríla   2008   vyjadrila   poverená   predsedníčka   okresného   súdu,   v ktorom   uviedla, že vec pôvodne 13. októbra 1997 napadla Okresnému súdu Bratislava III a 1. januára 2008 v rámci reoptimalizácie súdnej sústavy prešla na okresný súd. Podľa vyjadrenia zákonného sudcu ide o vec právne aj skutkovo zložitú, v súvislosti so zisťovaním skutkového stavu vo veci sa vykonáva zložité dokazovanie. Keďže sťažovateľka označila ako porušovateľa jej základných   práv   okresný   súd,   tento   vo   veci   koná   len   3   mesiace   a 28   dní   (do   dňa vyjadrenia), čo vylučuje, aby jeho konanie zakladalo porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Poverená predsedníčka okresného súdu uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste z 13. mája 2008 uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho prerokovania veci, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka   sa   sťažnosťou   domáhala   vyslovenia   porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, III. ÚS 99/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý súdu prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 1111/02, III. ÚS 142/03) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri uplatňovaní týchto kritérií však ústavný súd berie do úvahy, že ich aplikácia je oveľa   jednoduchšia   v prípadoch,   v ktorých   zistil,   že   „súd   bol   celkovo   nečinný a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 244/03 a iné).

Ústavný   súd   zo   sťažnosti   a z jej   príloh,   z vyjadrenia   okresného   súdu,   ale   najmä zo spisu sp. zn. 5 C 406/08 97 zistil takýto stav konania:

Dňa 13. októbra 1997 sťažovateľka podala Okresnému súdu Bratislava III žalobu o ochranu osobnosti, ktorá bola prijatá pod sp. zn. 8 C 259/97.

Dňa   15.   decembra   1997   bola   sťažovateľka   vyzvaná   na   doplnenie   návrhu,   najmä na špecifikáciu ospravedlnenia.

Dňa 6. apríla 1998 bol odporca vyzvaný na vyjadrenie k žalobe.Dňa 12. mája 1998 sa vo veci konalo pojednávanie. Tohto sa nezúčastnil odporca, ktorý nemal vykázané doručenie predvolania.

Ďalšie   pojednávanie   bolo   nariadené   na   19.   jún   1998.   Zástupca   sťažovateľky sa ospravedlnil a odporca nemal vykázané doručenie predvolania.

Ďalšie   pojednávanie   bolo   nariadené   na   24.   jún   1998,   na   ktoré   nemal   doručené predvolanie odporca.

Na ďalšie pojednávanie 2. septembra 1998 bolo doručované predvolanie políciou, ktoré však nebolo realizované.

Dňa   14.   októbra   1998   sa   konalo   pojednávanie,   ktorého   sa   účastníci   konania nezúčastnili, a preto bolo odročené na 25. november 1998.

Podľa záznamu na č. l. 42 z 18. novembra 1998 do spisu nahliadol odporca.Dňa   25.   novembra   1998   bolo   vykonané   pojednávanie   za   účasti   sťažovateľky, jej zástupcu a zástupcu odporcu. Nový termín pojednávania bol stanovený na 27. január 1999.Dňa 10. decembra 1998 sa odporca písomne vyjadril k veci.Uznesením z 29. januára 1999 bola odporcovi uložená pokuta za neospravedlnenú neúčasť na pojednávaní 27. januára 1999.

Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   sa   konalo   5.   marca   1999   za   účasti   sťažovateľky a zástupcu odporcu, ktoré bolo odročené na 28. apríl 1999.

Dňa 28. apríla 1999 sa konalo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil odporca ani jeho zástupca.

Dňa 16. júna 1999 sa opätovne konalo pojednávanie za účasti sťažovateľky, odporcu a ich zástupcov, ktoré bolo odročené na 24. september 1999 za účelom vykonania dôkazov.Dňa   24.   septembra   1999   boli   vykonané   výsluchy   a pojednávanie   bolo   odročené na 10. november 1999 za účelom výsluchu svedkov.

Dňa   10.   novembra   1999   boli   vo   veci   vypočutí   svedkovia   a pojednávanie   bolo odročené na neurčito.

Dňa 22. novembra 1999 boli súdu doručené protokoly z daňovej kontroly.Dňa 26. novembra 1999 sťažovateľka podala návrh na pripustenie ďalších účastníkov do konania.

Uznesením z 11. februára 2002 bola pripustená zmena žaloby a pristúpenie nového účastníka do konania.

Dňa 20. marca 2002 boli dôkazy zaslané novému účastníkovi konania so žiadosťou o vyjadrenie sa k nim.

Dňa 13. augusta 2002 bol stanovený termín pojednávania na 2. október 2002.Dňa   2.   októbra   2002   sa   konalo   pojednávanie,   na   ktoré   sa   nedostavila ani sťažovateľka, ani odporcovia a ani ich zástupcovia.

Dňa 15. októbra 2002 sa k návrhu vyjadril ďalší odporca (S.).Dňa 14. augusta 2006 bolo nariadené pojednávanie na 22. september 2006.Dňa   22.   septembra   2006   bolo   pojednávanie   odročené   na   20.   november   2006 z dôvodu ospravedlnenia sa účastníkov konania.

Dňa 20. novembra 2006 sťažovateľka predložila doplnenie žaloby.Pojednávanie   20.   novembra   2006   bolo   pre   ospravedlnenú   neúčasť   odročené na 7. február 2007.

Dňa 7. februára 2006 sa konalo pojednávanie za účasti sťažovateľky a jej zástupkyne, ktorého sa pre nedostatok v doručení nezúčastnil odporca v prvom rade; pojednávanie bolo odročené na 18. apríl 2007.

Dňa 12. februára 2007 S. predložila prepis Televíznych novín z 19. septembra 1997.Dňa 27. marca 2007 sudca preložil termín pojednávania na 25. máj 2007.Dňa 22. mája 2007 bolo súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky a odporcu.Na pojednávanie 25. mája 2007 sa nedostavil odporca. Pojednávanie bolo odročené na 14. september 2007 a následne na 31. október 2007.

Dňa 31. októbra 2007 účastníci konania ospravedlnili svoju neúčasť a pojednávanie bolo odročené na 11. január 2008.

Od 1. januára 2008 sa spis nachádzal na okresnom súde, kde mu bola pridelená sp. zn. 5 C 406/08.

Dňa 24. apríla 2008 okresný súd zaslal výzvu na doplnenie dokazovania.

Z uvedeného   vyplýva,   že   súd   vôbec   nekonal   v čase   od   10.   novembra   1999, keď vykonal výsluchy na pojednávaní, do 11. februára 2002, keď pripustil zmenu žaloby, t. j. 25 mesiacov, a tiež od 2. októbra 2002, keď sa konalo pojednávanie, do 14. augusta 2006, keď opätovne   nariadil   pojednávanie,   t.   j.   3 roky   a 10   mesiacov.   Nečinnosť   súdu celkovo predstavuje 71 mesiacov, teda takmer 6 rokov.

Pri skúmaní prvého kritéria ústavný súd zistil, že vo veci ide o žalobu o ochranu osobnosti,   ktorá   predstavuje   štandardnú   agendu   všeobecných   súdov   s primeranou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

Pri skúmaní správania účastníkov vo veci ústavný súd najmä u odporcu v prvom rade zistil,   že   sa   sústavne   vyhýbal   prevzatiu   pošty   a okresný   súd   s malou   razanciou   využil prostriedky zverené mu na zaistenie jeho výpovede.

Pokiaľ   ide   o tretie   kritérium,   a to   skúmanie   samotného   postupu   súdu   v konaní, ústavný   súd   zistil,   že   úplná   nečinnosť   okresného   súdu   bola   takmer   6   rokov, a je nezlučiteľná so základným právom a slobodu, aby v konaní, ktoré trvá už 10 rokov, nebolo ani raz vo veci rozhodnuté rozsudkom.

Postup   okresného   súdu   v konaní   treba   preto   hodnotiť   ako   porušenie   základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody. Ak porušenie týchto práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky a prikázal okresnému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 350 000 Sk.

Cieľom   finančného   zadosťučinenia   je   zavŕšenie   ochrany   porušeného   základného práva   v prípadoch,   v ktorých   sa   zistilo,   že   k porušeniu   došlo   spôsobom,   ktorý   vyžaduje nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušenia základného práva (II. ÚS 416/06).

Pri určení finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom   pre ľudské   práva, ktorý   priznáva spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru.

Vzhľadom na okolnosti prípadu po zvážení všetkých skutočností ústavný súd priznal sťažovateľke primerané zadosťučinenie v sume 80 000 Sk, ktoré je okresný súd povinný uhradiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd vo zvyšnej časti sťažnosti nevyhovel (bod 5 výroku nálezu).

Sťažovateľka   žiadala   aj   priznanie   trov   jej   právneho   zastúpenia   v konaní   pred ústavným súdom v sume 6 732 Sk.

Podľa   ustanovenia   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľka bola v konaní pred ústavným súdom úspešná, a preto jej ústavný súd v súlade s § 10 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal trovy v požadovanej sume, t. j. 6 732 Sk (bod 4 výroku nálezu). Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiam   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2008