znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 109/05-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. apríla 2005 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Jána   Martikána,   Ž.,   ktorou   namietal   porušenie   svojich základných práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, a 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení   s čl.   2   ods.   2   a čl. 152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina v trestnej veci   vedenej   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-49/1-OVK-ZA-2004,   ako   aj   postupom   Okresnej prokuratúry Žilina pri preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa v uvedenej trestnej veci, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Jána Martikána   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2005 doručená sťažnosť zo 7. marca 2005 Jána Martikána, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv a slobôd zaručených v čl. 17 ods. 1, 2, a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Žilina (ďalej len „úrad justičnej a kriminálnej polície“) v trestnej veci vedenej pod sp. zn.   ČVS:   ORP-49/1-OVK-ZA-2004,   ako   aj   postupom   Okresnej   prokuratúry   Žilina (ďalej len „okresná prokuratúra“) pri preskúmavaní zákonnosti postupu vyšetrovateľa úradu justičnej a kriminálnej polície v uvedenej trestnej veci.

Z obsahu   sťažnosti   sťažovateľa,   ako   aj   z k nej   pripojených   príloh   vyplýva,   že uznesením   vyšetrovateľa   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   sp.   zn.   ČVS:   ORP-49/1-OVK-ZA-2004   zo   16.   januára   2004   bolo   podľa   §   163   ods.   1   Trestného   poriadku sťažovateľovi   vznesené   obvinenie   zo   spáchania   trestného   činu   týrania   blízkej   osoby a zverenej   osoby   podľa   §   215   ods.   1   písm.   a)   Trestného   zákona   a z trestného   činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona.

K obmedzeniu   osobnej   slobody   sťažovateľa   v súvislosti   s označeným   trestným stíhaním došlo 16. januára 2004 o 500 h, keď bol sťažovateľ podľa § 17 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   171/1993   Z.   z.   o   Policajnom   zbore   v znení neskorších predpisov predvedený orgánmi Policajného zboru na útvar Policajného zboru za účelom   podania   vysvetlenia   v uvedenej   veci.   Po   vypočutí   a vznesení   obvinenia   bol sťažovateľ vypočutý ako obvinený a následne zadržaný podľa § 75 Trestného poriadku z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku.

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiline (ďalej len „okresný prokurátor“ a „okresná prokuratúra“) podal 17. januára 2004 okresnému súdu návrh na vzatie sťažovateľa do väzby podľa § 67 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.

Sudca   Okresného   súdu   Žilina   rozhodol   19.   januára   2004   o vzatí   sťažovateľa   do väzby z dôvodov podľa § 67 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby sa počíta od okamihu zadržania sťažovateľa, t. j. od 5 00 h 16. januára 2004.

Okresný prokurátor podal 12. júla 2004 na okresnom súde v súvislosti s predmetným trestným stíhaním na sťažovateľa obžalobu pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 215 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a z trestného činu znásilnenia podľa § 241 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona. Vec je na okresnom súde vedená pod sp. zn. 3 T 96/04.

Sťažovateľ   pred   ústavným   súdom   namietal   porušenie   svojich   základných   práv a slobôd postupom úradu justičnej a kriminálnej polície v prípravnom konaní v uvedenej trestnej veci vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004 argumentujúc, že prvotné úkony v súvislosti so začatím trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku a následným   vznesením   obvinenia   podľa   §   163   ods.   1   Trestného   poriadku   vykonal vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície npor.   Mgr.   M.   N., nasledujúce úkony prípravného konania počnúc výsluchom sťažovateľa ako obvineného však už realizoval iný vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. Sťažovateľ namietal, že vyšetrovateľ úradu justičnej a kriminálnej polície kpt. Ing. Ľ. B. nebol oprávnený vykonávať procesné úkony prípravného konania v uvedenej trestnej veci, pretože vo veci začal konať pôvodne iný vyšetrovateľ, ktorý nebol vylúčený pre zaujatosť v zmysle § 30 a § 31 ods. 3 a 5 Trestného poriadku ani mu nebola vec odňatá prokurátorom podľa § 174 ods. 2 písm. f) Trestného poriadku. Podstatná časť procesných úkonov prípravného konania v označenej trestnej veci bola v dôsledku uvedenej skutočnosti podľa sťažovateľa vykonaná orgánom, ktorý nebol príslušný vo veci konať.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   preto   následne   podľa   §   167   Trestného   poriadku   požiadal prokurátora,   aby   boli   odstránené   závady   v   postupe   vyšetrovateľa.   Prokurátor   okresnej prokuratúry však listom zo 6. júla 2004 č. k. 1 Pn 2469/04-4 sťažovateľovi oznámil, že jeho podnet   odstúpil „z   dôvodu   vecnej   príslušnosti   na   prešetrenie   Úradu   inšpekčnej   služby MV SR, Inšpekčnému odboru v Banskej Bystrici...“.

Z listu   okresnej prokuratúry sťažovateľovi č.   k.   2 Pv   65/04-69   z 22.   apríla   2004 (predloženého   ústavnému   súdu   v prílohe   ústavnej   sťažnosti)   v uvedenej   trestnej   veci vyplýva,   že prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti   v prípravnom konaní nepovažoval označený postup úradu justičnej a kriminálnej polície za nezákonný. Sťažovateľ namietal porušenie zákona zo strany úradu justičnej a kriminálnej polície aj v súvislosti so svojím zadržaním tvrdiac, že nebol bez zbytočného odkladu oboznámený s dôvodmi svojho zadržania.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   tieto   pochybenia   úradu   justičnej   a kriminálnej   polície v prípravnom konaní v jeho trestnej veci mali za následok nezákonný postup, v dôsledku čoho   nebolo   jeho   trestné   stíhanie   ani   pozbavenie   osobnej   slobody   vykonané spôsobom ustanoveným   zákonom   v rozpore   s ústavnými   garanciami   práva   na   osobnú   slobodu vyplývajúcimi z čl. 17 ods. 1, 2 a 3 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy. Nezákonnosť a s ňou spojený neústavný zásah do základných práv a slobôd sťažovateľa neodstránil ani prokurátor vykonávajúci dozor nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní.

Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom domáhal rozhodnutia, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených základných práv   sťažovateľa   postupom úradu   justičnej   a kriminálnej   polície   a okresnej   prokuratúry, zrušil   zásah   okresnej   prokuratúry   zo   6.   júla   2004   č.   k.   1   Pn   2469/04-4 spočívajúci v odstúpení jeho podania Úradu inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky a prikázal jej vec opäť prejednať a rozhodnúť, zrušil všetky rozhodnutia vyšetrovateľa úradu justičnej   a kriminálnej   polície   kpt.   Ing.   Ľ.   B.   v predmetnej   trestnej   veci, „vrátil   vec sťažovateľa do stavu pred porušením“ jeho základných práv a slobôd, priznal sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6 000 000 Sk a taktiež náhradu trov konania pred ústavným súdom.

V prílohe svojej sťažnosti zo 7. marca 2005 doručil sťažovateľ ústavnému súdu aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní.

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa   § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

2. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo nezákonným postupom úradu justičnej a kriminálnej polície, ako aj okresnej prokuratúry v prípravnom konaní   v jeho   trestnej   veci   vedenej   v štádiu   pred   podaním   obžaloby   na   úrade   justičnej a kriminálnej polície pod sp. zn. ČVS: ORP-49/1-OVK-ZA-2004.

Z príloh   pripojených   sťažovateľom   k ústavnej   sťažnosti   vyplýva,   že   prokurátor okresnej   prokuratúry   podal   12.   júla   2004   na   sťažovateľa   v uvedenej   veci   obžalobu   na Okresnom súde Žilina.

Podľa § 2 ods. 1 Trestného poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Ten, proti ktorému sa trestné konanie vedie, musí byť v každom období konania poučený o právach umožňujúcich mu plné uplatnenie obhajoby (...) všetky orgány činné v trestnom konaní sú povinné umožniť mu uplatnenie jeho práv (§ 2 ods. 13 Trestného poriadku).

Podľa § 2 ods. 4 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečo iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti; musia trestné veci prejednávať čo najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou.

Podľa   §   12   ods.   1   Trestného   poriadku   orgánmi   činnými   v   trestnom   konaní   sa rozumejú súd, prokurátor, vyšetrovateľ a policajný orgán. Pokiaľ z povahy veci nevyplýva niečo   iné,   rozumie   sa   obvineným   aj   obžalovaný   a odsúdený   (§   12   ods.   8   Trestného poriadku).

Aj z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).

Podľa § 33 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený (...) uvádzať okolnosti a dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní. (...)

Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia sú všetky orgány činné v trestnom konaní povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa § 188 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd   vráti   vec   prokurátorovi   na   došetrenie,   ak   je   to   potrebné   na   odstránenie   závažných procesných chýb prípravného konania (...).

Podľa § 254 ods. 1 Trestného poriadku sa prieskumná právomoc odvolacieho súdu vzťahuje nie len na zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, proti ktorým môže odvolateľ podať odvolanie, ale aj na správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozsudku,   vrátane vád,   ktoré neboli odvolaním   vytýkané.   Podľa   §   258   ods.   1   písm.   a) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok tiež pre podstatné vady konania, ktoré rozsudku predchádzalo, najmä preto, že v tomto konaní boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Ústavný súd dospel pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k záveru, že platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi ako obžalovanému v rámci uplatnenia   práva   na   obhajobu   právne   účinným   spôsobom   namietať   porušenie   svojich základných   práv   a slobôd   garantovaných   ústavou   v dôsledku   nezákonného   postupu vyšetrovateľa a prokurátora vykonávajúceho dozor nad zachovávaním zákonnosti trestného stíhania v jeho trestnej veci.

Tak   súd prvého   stupňa konajúci v trestnej   veci   sťažovateľa,   ako aj odvolací   súd v prípade   podania   odvolania   v predmetnej   trestnej   veci   sú   súdmi   s plnou   jurisdikciou, v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností prípadu, vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania v trestnej veci sťažovateľa vo fáze trestného konania predchádzajúcej podaniu obžaloby (obdobne napr. III. ÚS 75/05).

V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že trestné konanie je od svojho začiatku až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu.

Ústavný   súd   dospel   k   názoru,   že   sťažovateľ   mal   a   má   v systéme   všeobecného súdnictva k dispozícii účinné prostriedky na dosiahnutie ochrany svojich práv v prípade uznania jeho argumentácie súdmi oprávnenými konať v jeho trestnej veci.

Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie   uvedených   možností   ochrany   označeného   práva   sťažovateľa   nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127 ods. 1 ústavy).

Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1 zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   odmietol   podľa   § 25   ods.   2   uvedeného   zákona   pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

3. Vzhľadom   na   už   uvedené   skutočnosti   rozhodovanie   o ďalších   procesných návrhoch   sťažovateľa   v uvedenej   veci   (predovšetkým   o jeho   žiadosti   o ustanovenie právneho zástupcu ústavným súdom) stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. apríla 2005