znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 108/05-30

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti MUDr. G. F., bytom B., a V. F., bytom B., zastúpených advokátom JUDr. T. Š., K., pre namietané porušenie ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/93 a postupom Krajského súdu v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 161/99 a 6 Co 16/02 na neverejnom zasadnutí 15. júna 2005 takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný súd Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/93   p o r u š i l základné   právo   MUDr.   G.   F.   a V.   F.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. MUDr. G. F.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prievidza   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   V.   F.   p r i z n á v a   primerané finančné   zadosťučinenie   v sume   30 000   Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Prievidza   p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   MUDr. G. F. a V. F.   p r i z n á v a   náhradu trov konania v sume 12 905 Sk (slovom dvanásťtisícdeväťstopäť slovenských korún), ktoré j e   p o v i n n ý   Okresný súd Prievidza zaplatiť na účet ich právneho zástupcu advokáta JUDr. T. Š., K. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti MUDr. G. F. a V. F. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 108/05-7 zo 6. apríla 2005 prijal podľa   § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť MUDr. G. F., bytom B., a V. F., bytom B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. T. Š., K., pre namietané porušenie ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/93 a postupom Krajského súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   6   Co   161/99 a 6 Co 16/02.

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že ich právna predchodkyňa podala na okresnom súde   20.   októbra   1992   žalobu   o vyrovnanie dedičských   podielov,   pričom   oni   do   sporu vstúpili   po   jej   smrti,   19.   mája   1997.   Okresný   súd   rozhodol   vo   veci   rozsudkom z 24. novembra 1998 tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu okresného súdu sa odporcovia odvolali, o odvolaní rozhodoval krajský súd. Ten   uznesením   z 8.   decembra   1999   rozsudok   okresného   súdu   zrušil   a vec   mu   vrátil na ďalšie   konanie.   Následne   okresný   súd   20.   marca   2000   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľov na upresnenie petitu. Právna zástupkyňa výzvu splnila až 28. novembra 2000. Podľa   vyjadrenia   sťažovateľov   okresný   súd   17.   mája   2001   opäť   vyzval   ich   právnu zástupkyňu   na úpravu   petitu.   Túto   výzvu   okresného   súdu   splnila   18.   júna   2001. Na pojednávaní,   ktoré   sa   konalo 11.   septembra   2001,   okresný   súd   žalobu sťažovateľov zamietol.   Proti   rozhodnutiu   okresného súdu   sa   sťažovatelia   odvolali, pričom   o odvolaní rozhodol krajský súd 22. októbra 2002 tak, že rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Po   právoplatnosti   rozhodnutia   odvolacieho   súdu   podali   sťažovatelia   proti   nemu 14. januára 2003 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o dovolaní rozhodol rozsudkom z 30. septembra 2003 tak, že rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Na základe toho krajský súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd určil termín ďalšieho pojednávania na 7. február 2005, ale vec dosiaľ nie je právoplatne skončená.

V danom prípade nejde o právne ani skutkovo náročnú vec, pretože vybavovanie týchto vecí patrí a patrilo do bežnej agendy súdov. Sťažovatelia sa domnievajú, že včasné vyriešenie sporu, ktorý   vedú so svojimi príbuznými, by mohlo priaznivo ovplyvniť ich rodinné vzťahy.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd v Prievidzi v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/93 a Krajský súd v Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. 6 Co 161/99 a 6 Co 16/02 porušili základné právo sťažovateľov na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2.   Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľom   z titulu   primeraného   finančného zadosťučinenia sumu po 100.000,- Sk, ktoré sumy sú súdy v podiele určenom Ústavným súdom povinné zaplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

3.   Ústavný   súd   SR   priznáva   sťažovateľom   právo   na   náhradu   trov   ich   právneho zastúpenia   v rozsahu,   ako   budú   vyčíslené   pri skončení veci na účet   právneho   zástupcu do 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

Na základe výzvy ústavného súdu z 26. apríla 2005 sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr. 335/05 z 3. mája 2005 krajský súd prostredníctvom svojho predsedu. Stručne opísal priebeh odvolacích konaní vedených na tamojšom súde pod sp. zn. 6 Co 161/99 a 6 Co 16/02. V závere uviedol, že „v oboch uvedených veciach súd konal bez prieťahov, a preto   navrhujem   sťažnosť   MUDr.   G.   F.   a V.   F.   ako   nedôvodnú   zamietnuť“. Súčasne predseda krajského súdu oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Okresný súd sa k predmetnej veci vyjadril listom sp. zn. Spr 536/2005 z 19. mája 2005,   v ktorom   predsedníčka   okresného   súdu   podrobne   špecifikovala   procesné   úkony realizované v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/93, a uviedla, že „skutkovú zložitosť tohto sporu   charakterizuje   jeho   právna   povaha,   a to   vyrovnanie   dedičských   podielov.   Súd si musel   zabezpečovať   veľa   listinných   dôkazov,   oboznamovať   sa   s obsahom   dedičských spisov,   s početnými   zmenami   návrhov   na   začatie   konania   a v neposlednej   miere   aj   to, že v priebehu konania pôvodní účastníci zomreli. (...) Po právnej stránke predmetnú vec nepovažujem   za   zložitú.   (...)   Dĺžku   konania   vo   veci   ovplyvnilo   správanie   účastníkov, predovšetkým skutočnosť, že navrhovateľmi nebol riadne podaný návrh až do dňa 18. 06. 2001,   žiadosťami   účastníkov   o ich   výsluch   dožiadanými   súdmi,   žiadosťami   o predĺženie lehoty na opravu návrhu (...)“. Podľa názoru predsedníčky okresného súdu boli prieťahy v konaní zapríčinené v značnej miere tým, že vo veci dochádzalo k zmenám zákonného sudcu, o čom svedčí fakt, že vo veci konalo 6 sudcov. V závere svojho stanoviska uviedla, že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní z 31. mája 2005 dali súhlas, aby ústavný súd prerokoval vec bez nariadenia ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu   sťažnosti,   z vyjadrení   účastníkov   konania,   ako   aj   z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   zistil   ústavný   súd   nasledovný   priebeh   a stav   konania v predmetnej veci.

Konanie na okresnom súde vedené pod sp. zn. 12 C 1/93:

Dňa 20. októbra 1992 bol okresnému súdu doručený návrh právnej predchodkyne sťažovateľov na vyrovnanie dedičských podielov. Vec bola vedená pod sp. zn. 8 C 243/92.Dňa 3.   marca 1993   vrátil   okresný   súd právnej   predchodkyni sťažovateľov   návrh na vyrovnanie dedičských podielov a poučil ju o ďalšom postupe.

Dňa   31.   marca   1993   podala   právna   predchodkyňa   sťažovateľov   opäť   návrh na vyrovnanie dedičských podielov. Veci bola pridelená sp. zn. 12 C 1/93.

Dňa   21.   apríla   1993   zaslal   súd   výzvu   právnej   predchodkyni   sťažovateľov na identifikáciu nehnuteľností.

Dňa 3. mája 1993 boli okresnému súdu doručené doklady týkajúce sa identifikácie nehnuteľností.

Dňa   12.   mája   1993   okresný   súd   vyzval   právnu   predchodkyňu   sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a v ten istý deň určil termín pojednávania na 7. jún 1993.Dňa 13. mája 1993 zaslal okresný súd návrh na vyjadrenie odporcovi. Dňa 14. mája 1993 bol okresným súdom spísaný úradný záznam o pripojení spisu štátneho notárstva sp. zn. D 91/63 k danej veci.

Dňa 19. mája 1993 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej predchodkyne sťažovateľov.

Dňa 24. mája 1993 zaplatila právna predchodkyňa sťažovateľov súdny poplatok. Dňa   27.   mája   1993   okresný   súd   zrušil   termín   pojednávania   z dôvodu práceneschopnosti jedného z odporcov, o čom upovedomil účastníkov konania.

Dňa 28. mája 1993 okresný súd vyzval manželku odporcu na vyjadrenie.Dňa   14.   júna   1993   okresný   súd   vyzval   Fakultnú   nemocnicu   s poliklinikou   v M. (ďalej len „nemocnica“) na podanie správy o zdravotnom stave odporcu. Nemocnica na výzvu reagovala listom zo 17. júna 1993.

Dňa 8. júla 1993 okresný súd určil termín pojednávania na 28. júl 1993 a zároveň vyzval   jedného   z účastníkov   konania   na   vyjadrenie.   Účastník   konania   na   výzvu   súdu reagoval listom z 22. júla 1993.

Dňa 26. júla 1993 bol okresnému súdu doručený „odpor“ odporcov proti návrhu.Dňa   28.   júla   1993   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené   na   neurčito   z dôvodu   neprítomnosti   odporcov,   ako   aj   z dôvodu,   že   odporca v 1. rade zomrel.

Dňa 17. augusta 1993 okresný súd uznesením konanie prerušil z dôvodu potreby vyriešenia otázky v prebiehajúcom konaní na okresnom súde pod sp. zn. D 684/93.Dňa   3.   septembra   1993   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej predchodkyne sťažovateľov, aby okresný súd vo veci pokračoval.

Dňa 4. februára 1994 okresný súd zisťoval stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 684/93.

Dňa 19. júla 1994 bolo okresnému súdu doručené oznámenie právnej predchodkyne sťažovateľov o úmrtí odporcu v 2. rade.

Dňa 8. novembra 1994, 9. januára 1995 a 15. marca 1995 okresný súd opäť zisťoval stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. D 684/93.

Dňa 31. mája 1995 okresný súd vo veci sp. zn. D 684/93 zistil dôležité skutočnosti pre ďalšie konanie.

Dňa   31.   mája   1995   okresný   súd   požiadal   správu   katastra   o oznámenie   údajov, zákonnú sudkyňu v inej veci o predloženie spisu po nebohom odporcovi, k spisu založil ako prílohu spis tamojšieho súdu sp. zn. D 91/63 a vyzval právnu predchodkyňu sťažovateľov k zaslaniu ďalších rovnopisov návrhov pre odporcov po zomrelých predchodcoch.Dňa 5. júna 1995 na základe výzvy predložila právna predchodkyňa sťažovateľov okresnému súdu kópie návrhu.

Dňa   20.   júna   1995   bol   spísaný   úradný   záznam   o nemožnosti   predloženia   spisu po nebohom odporcovi.

Dňa 11. júla 1995 okresný súd určil termín pojednávania na 3. august 1995. Dňa   19.   júla   1995   právna   predchodkyňa   sťažovateľov   vopred   ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň žiadala o svoje vypočutie dožiadaným súdom.Dňa 3. augusta 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu výsluchu právnej predchodkyne sťažovateľov dožiadaným súdom.

Dňa 21. augusta 1995 vyzval okresný súd právnu predchodkyňu sťažovateľov, aby oznámila, či žiada pokračovať v konaní s právnymi nástupcami po nebohých odporcoch.Dňa 24. augusta 1995 právna predchodkyňa sťažovateľov reagovala na výzvu súdu, pričom   sa   vyjadrila,   že   žiada   pokračovať   v konaní   s právnymi   nástupcami   nebohých odporcov.

Dňa   29.   septembra   1995   okresný   súd   uznesením   pripustil   vstup   účastníkov do konania na strane odporcov.

Dňa 29. septembra 1995 okresný súd určil termín pojednávania na 26. október 1995. Dňa   2.   októbra   1995   okresný   súd   zisťoval,   či   je   možné   nahliadnuť   do   spisu po nebohom odporcovi.

Dňa 20. októbra 1995 právna predchodkyňa sťažovateľov vopred ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň žiadala o svoje vypočutie dožiadaným súdom.

Dňa   25.   októbra   1995   niektorí   odporcovia   vopred   ospravedlnili   svoju   neúčasť na pojednávaní.

Dňa 26. októbra 1995 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito z dôvodu neprítomnosti sťažovateľov, ako aj ďalších odporcov.

Dňa 3. novembra 1995 okresný súd určil ďalší termín pojednávania na 30. november 1995. Dňa 16. novembra 1995 právna predchodkyňa sťažovateľov vopred ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň žiadala o svoje vypočutie dožiadaným súdom.Dňa   21.   novembra   1995   niektorí   odporcovia   vopred   ospravedlnili   svoju   neúčasť na pojednávaní a žiadali o svoje vypočutie dožiadaným súdom.

Dňa   30.   novembra   1995   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   boli   vypočutí odporcovia. Pojednávanie bolo odročené na neurčito z dôvodu vykonania výsluchu právnej predchodkyne sťažovateľov, niektorých odporcov a svedka.

Dňa 5. januára 1996 okresný súd zastavil konanie voči odporkyni v 4. rade.Dňa 8. januára 1996 okresný súd spracoval dožiadanie príslušnému súdu za účelom výsluchu právnej predchodkyne sťažovateľov, niektorých odporcov a svedka. Dožiadanému súdu bolo dožiadanie doručené 15. januára 1996.

Dňa   18.   januára   1996   určil   dožiadaný   súd   termíny   výsluchov   odporcov,   svedka a právnej predchodkyne sťažovateľov na 7. marec 1996.

Dňa   21.   februára   1996   jeden   zo   sťažovateľov   okresnému   súdu   oznámil,   že   jeho matka (právna predchodkyňa) zomrela.

Dňa 6. marca 1996 jeden z odporcov doručil okresnému súdu plné moci niektorých odporcov vystavené ďalšej odporkyni na zastupovanie v konaní.

Dňa 6. marca 1996 bol dožiadaným súdom spísaný úradný záznam o ospravedlnení sa jedného z odporcov o nemožnosti dostaviť sa na výsluch.

Dňa 7. marca 1996 sa na dožiadanom súde uskutočnili výsluchy. Dňa 8. marca 1996 dožiadaný súd opäť stanovil termín výsluchov odporcov, ktorí sa na predchádzajúci výsluch nedostavili, na 12. apríl 1996.

Dňa 12. apríla 1996 dožiadaný súd vykonal výsluch prítomných odporcov.Dňa 12. apríla 1996 dožiadaný súd spísal úradný záznam o dôvodoch nevypočutia ďalších odporcov.

Dňa 19. júna 1996 a 9. septembra 1996 bol okresný súd dožiadaný, aby notárskemu úradu   predložil   podklady   pre   dedičské   konanie   po   nebohej   právnej   predchodkyni sťažovateľov.

Dňa 16. septembra 1996 okresný súd odpovedal na dožiadanie notárskemu úradu.Dňa 6. februára 1997 žiadal okresný súd notársky úrad o oznámenie stavu konania po nebohej právnej predchodkyni sťažovateľov, pretože nastala prekážka v konaní a súd môže konať až s dedičmi po nebohej.

Dňa   13.   februára   1997   sťažovatelia   okresnému   súdu   oznámili   vstup   do   konania na strane navrhovateľa.

Dňa   5.   marca   1997   oznámil   notársky   úrad okresnému   súdu   dedičov   po   nebohej právnej predchodkyni sťažovateľov.

Dňa 26. marca 1997 okresný súd spracoval dožiadanie príslušnému súdu za účelom výsluchu účastníkov konania.

Dňa 4. apríla 1997 dožiadaný súd predvolal účastníkov konania na výsluch na 9. máj 1997.Dňa   9.   mája   1997   dožiadaný   súd   vykonal   výsluch   účastníkov   konania (sťažovateľov). Zápisnica z výsluchu účastníkov konania bola okresnému súdu doručená 29. mája 1997.

Dňa 5. júna 1997 okresný súd určil termín pojednávania na 24. jún 1997.Dňa 24. júna 1997 okresný súd spísal úradný záznam týkajúci sa ospravedlnenia neúčasti odporcov na pojednávaní.

Dňa   24.   júna   1997   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené na neurčito z dôvodu vypracovania návrhu sťažovateľov.

Dňa 10. októbra 1997 okresný súd uznesením vrátil sťažovateľom súdny poplatok. Dňa 10. októbra 1997 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplnenie návrhu.Dňa 1. decembra 1997 doručili sťažovatelia okresnému súdu žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu.

Dňa   17.   decembra   1997   doručili   sťažovatelia   okresnému   súdu   oznámenie o nemožnosti včasného doplnenia návrhu.

Dňa 5. januára 1998 zaslal okresný súd sťažovateľom ďalšiu výzvu na doplnenie návrhu.

Dňa   27.   januára   1998   bolo   okresnému   súdu   doručené   oznámenie   sťažovateľov, ktorým reagovali na výzvu súdu a žiadali o predĺženie lehoty.

Dňa 30. januára 1998 okresný súd predĺžil sťažovateľom lehotu na doplnenie návrhu.Dňa 17. marca 1998 sťažovatelia doručili okresnému súdu doplnený návrh.Dňa 27. októbra 1998 okresný súd určil termín pojednávania na 24. november 1998. Dňa 24. novembra 1998 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok o vyrovnaní dedičských podielov.

Dňa 24. novembra 1998 a 30. decembra 1998 okresný súd vyhotovil úradný záznam o nahliadnutí do spisu odporkyne v 5. rade a jej právnej zástupkyne.

Dňa 5. februára 1999 zákonná sudkyňa požiadala o predĺženie lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku z 24. novembra 1998.

Dňa 8. februára 1999 predsedníčka okresného súdu predĺžila lehotu na vyhotovenie rozsudku do konca februára 1999.

Dňa   2.   marca   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolanie   proti   rozsudku odporcov v 1. a 3. rade.

Dňa   16.   marca   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   odvolenie   proti   rozsudku odporcov v 4. až 7. rade.

Dňa   17.   marca   1999   okresný   súd   zaslal   sťažovateľom   odvolania   odporcov na vyjadrenie.

Dňa   18.   marca   1999   sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   žiadosť   o opravu rozsudku.

Dňa 19. marca 1999 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov proti rozsudku.

Dňa 28. apríla 1999 okresný súd vyzval sťažovateľov na doplnenie odvolania.Dňa   12.   mája   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   sťažovateľov k odvolaniu odporcov v 1. a 3. rade.

Dňa   26.   mája   1999   bolo   okresnému   súdu   doručené   späťvzatie   odvolania sťažovateľov.

Dňa 14. júna 1999 okresný súd vydal opravné uznesenie týkajúce sa rozsudku.Dňa 9. júla 1999 bol daný pokyn kancelárii okresného súdu na predloženie spisu krajskému súdu. Spis bol krajskému súdu doručený 22. júla 1999.

Dňa   13.   marca   2000   krajský   súd   doručil   okresnému   súdu   spis   aj   s písomne vyhotoveným uznesením.

Dňa   20.   marca   2000   bol   kancelárii   okresného   súdu   daný   pokyn   na   doručenie uznesenia   účastníkom   konania   a v ten   istý   deň   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu sťažovateľov na úpravu petitu. Výzvu jej však zaslal na neaktuálnu adresu.

Dňa 9. júna 2000 bol kancelárii okresného súdu daný pokyn na opätovné doručenie výzvy právnej zástupkyni sťažovateľov, a to na aktuálnu adresu.

Dňa 19. júla 2000 právna zástupkyňa sťažovateľov doručila okresnému súdu žiadosť o predĺženie lehoty a žiadosť o zaslanie spisu na nahliadnutie.

Dňa   7.   augusta   2000   okresný   súd   zaslal   právnej   zástupkyni   sťažovateľov   výzvu na zaplatenie poplatku za nahliadnutie do spisu.

Dňa 8. septembra 2000 okresný súd zaslal dožiadanému súdu spis za účelom, aby doň   mohla   nahliadnuť   právna   zástupkyňa   sťažovateľov.   Spis   bol   dožiadanému   súdu doručený 18. septembra 2000.

Dňa 19. septembra 2000 dožiadaný súd postúpil dožiadanie okresného súdu inému miestne príslušnému súdu.

Dňa   4.   októbra   2000   a 9.   októbra   2000   právna   zástupkyňa   sťažovateľov   a jeden zo sťažovateľov nahliadli do spisu okresného súdu na miestne príslušnom dožiadanom súde. Dňa 23. októbra 2000 bol okresnému súdu vrátený spis po vybavení dožiadania.Dňa 25. októbra 2000 okresný súd predĺžil právnej zástupkyni sťažovateľov lehotu na úpravu návrhu do 30. novembra 2000.

Dňa   4.   decembra   2000   bol   okresnému   súdu   doručený   doplnený   návrh   právnej zástupkyne sťažovateľov.

Dňa 11. decembra 2000 zaslal okresný súd upravený návrh na vyjadrenie odporcom. Dňa   21.   decembra   2000   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právneho zástupcu odporcov.

Dňa 11. januára 2001 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie právnej zástupkyne odporcov v 4. až 7. rade.

Dňa 18. apríla 2000 predsedníčka okresného súdu pridelila vec inej zákonnej sudkyni z dôvodu skončenia funkcie sudcu predchádzajúcej sudkyne.

Dňa   20.   apríla   2000   dala   zákonná   sudkyňa   kancelárii   okresného   súdu   pokyn na úpravu spisu.

Dňa   17.   mája   2001   okresný   súd   opäť   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov na úpravu návrhu a v ten istý deň bol zo spisu odpojený spis sp. zn. D 949/98.

Dňa 25. júna 2001 bol okresnému súdu doručený upravený návrh právnej zástupkyne sťažovateľov.

Dňa 13. júla 2001 okresný súd určil termín pojednávania na 21. august 2001. Dňa   23.   júla   2001   bola   okresnému   súdu   doručená   žiadosť   právnej   zástupkyne odporcov o určenie iného termínu pojednávania, ale ešte toho istého dňa jej okresný súd oznámil, že bude konať aj v ich neprítomnosti.

Dňa 21. augusta 2001 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 11. september 2001 z dôvodu neprítomnosti právnej zástupkyne odporcov.Dňa 11. septembra 2001 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým súd návrh zamietol.

Dňa 27. septembra 2001 okresný súd písomne vyhotovil rozsudok z 11. septembra 2001.Dňa   15.   októbra   2001   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   na   opravu   rozsudku odporcov v 4. až 7. rade.

Dňa 22. októbra 2001 bolo okresnému súdu doručené odvolanie sťažovateľov.Dňa   6.   novembra   2001   okresný   súd   vydal   opravujúce   uznesenie   týkajúce   sa rozsudku.

Dňa   21.   novembra   2001   bolo   okresnému   súdu   doručené   späťvzatie   návrhu sťažovateľov proti odporcom v 1., 3., 5., 7. a 8. rade.

Dňa   23.   novembra   2001   okresný   súd   vyzval   právnych   zástupcov   odporcov na vyjadrenie, či súhlasia so späťvzatím návrhu, ako aj na vyjadrenie k odvolaniu. Dňa   3.   decembra   2001   a 20.   decembra   2001   boli   okresnému   súdu   doručené vyjadrenia odporcov k späťvzatiu návrhu a k odvolaniu sťažovateľov.

Dňa 27. decembra 2001 okresný súd opätovne vyzval právnu zástupkyňu odporcov na vyjadrenie k späťvzatiu návrhu.

Dňa   29.   januára   2002   okresný   súd   uznesením   uložil   poriadkovú   pokutu   právnej zástupkyni odporcov a toho istého dňa vyzval odporcu v 8. rade na vyjadrenie k späťvzatiu návrhu.

Dňa 22. februára 2002 bola okresnému súdu doručená žiadosť právnej zástupkyne odporcov v 4. až 7. rade o odpustenie pokuty a odvolanie proti uzneseniu o uložení pokuty.Dňa 4. marca 2002 okresný súd doručil spis s predkladacou správou krajskému súdu za   účelom   rozhodnutia   o odvolaní   sťažovateľov   proti   rozsudku   a o odvolaní   právnej zástupkyne proti uzneseniu o uložení pokuty.

Dňa   11.   decembra   2002   boli   rozsudok   a uznesenie   krajského   súdu   doručené okresnému súdu.

Dňa 20. januára 2003 bolo okresnému súdu doručené dovolanie sťažovateľov proti rozsudku krajského súdu z 22. októbra 2002.

Dňa   24.   februára   2003   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne v 4. rade k dovolaniu sťažovateľov.

Dňa 25. februára 2003 okresný súd zaslal spis na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“). Ten mu bol doručený 5. marca 2003. Dňa 4. novembra 2004 krajský súd doručil okresnému súdu uznesenie z 31. augusta 2004, ktorým zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 8. novembra 2004 okresný súd dal kancelárii pokyn na doručenie rozhodnutia najvyššieho súdu účastníkom konania.

Dňa   15.   novembra   2004   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľov na vyjadrenie.

Dňa 13. decembra 2004 okresný súd určil termín pojednávania na 7. február 2005.Dňa   13.   decembra   2004   bolo   okresnému   súdu   doručené   vyjadrenie   právnej zástupkyne sťažovateľov.

Dňa 7. februára 2005 sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 21. marec 2005 z dôvodu neprítomnosti niektorých odporcov.

Dňa 7. februára 2005 okresný súd uznesením pripustil zmenu návrhu sťažovateľov.Dňa   4.   marca   2005   bol   okresnému   súdu   doručený   návrh   právnej   zástupkyne sťažovateľov na vydanie opravného uznesenia.

Dňa   7.   marca   2005   okresný   súd   písomne   reagoval   na   návrh   právnej   zástupkyne sťažovateľov.

Dňa   21.   marca   2005   sa   na okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo z dôvodu   neprítomnosti   sťažovateľov,   ich   právnej   zástupkyne   a   niektorých   odporcov odročené na 2. máj 2005.

Dňa   2.   mája   2005   sa   na   okresnom   súde   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo odročené   na   neurčito   z dôvodu   potreby   predloženia   písomných   materiálov   zo   strany sťažovateľov.

Dňa 2. mája 2005 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľov, ktorým predložili   požadované   písomné   materiály   a v ten   istý   deň   okresný   súd   určil   termín pojednávania na 16. jún 2005.

Konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. 6 Co 161/99:

Dňa 22. júla 1999 bol spis okresného súdu sp. zn. 12 C 1/93 spolu s odvolaním proti rozsudku doručený krajskému súdu.

Dňa   16.   novembra   1999   krajský   súd   určil   termín   odvolacieho   pojednávania na 8. december 1999.

Dňa   7.   decembra   1999   bolo   krajskému   súdu   prostredníctvom   faxu   doručené ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne odporkyne na pojednávaní.

Dňa 8. decembra 1999 sa na krajskom súde uskutočnilo odvolacie pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým krajský súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa   13.   marca   2000   krajský   súd   doručil   okresnému   súdu   spis   aj   s písomne vyhotoveným uznesením.

Konanie na krajskom súde vedené pod sp. zn. 6 Co 16/02:

Dňa 4. marca 2002 bol krajskému súdu doručený spis okresného súdu za účelom rozhodnutia o odvolaní a 8. marca 2002 bola tejto veci pridelená sp. zn. 6 Co 16/02.Dňa 19. septembra 2002 krajský súd určil termín pojednávania na 22. október 2002.Dňa 22. októbra 2002 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, ktorým krajský súd pripustil späťvzatie návrhu proti odporcom v 1., 3., 5., 7. a 8. rade a ohľadne nich rozsudok okresného súdu zrušil a konanie proti nim zastavil.

Dňa   22.   októbra   2002   krajský   súd   vydal   uznesenie,   ktorým   potvrdil   uznesenie okresného súdu o uložení poriadkovej pokuty právnej zástupkyni odporcu.

Dňa   25.   októbra   2002   bolo   krajskému   súdu   doručené   uplatnenie   trov   právneho zastúpenia niektorých odporcov.

Dňa 11. decembra 2002 bol rozsudok krajského súdu a uznesenie krajského súdu doručené okresnému súdu.

III.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   neodstráni.   K vytvoreniu   želateľného stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto na splnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Otázku existencie zbytočných   prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu   podľa   právnej   a faktickej   zložitosti   veci,   podľa   správania   účastníka   konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) aj Európsky súd pre ľudské práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

A) Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je žaloba o vyrovnanie dedičských podielov. Ústavný súd konštatuje, že ide o vec, ktorá z právneho hľadiska nemá charakter   mimoriadnej   náročnosti,   existuje   k nej   stabilizovaná   judikatúra   a metodika postupu všeobecných súdov. V danom prípade, čo vyplýva aj z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu, bolo potrebné pre posúdenie a rozhodnutie v danej veci zabezpečiť viaceré listinné   dôkazy,   vec   je   teda   náročná   z dôvodu   dokazovania.   Okresný   súd   bol   nútený oboznamovať sa so spismi, predmetom ktorých boli dedičské konania, ako aj s početnými zmenami   návrhov   na   začatie   konania.   V priebehu   konania   zomreli   pôvodní   účastníci konania,   ktorí   boli   nahradení   svojimi   právnymi   nástupcami.   Ústavný   súd   je   však   toho názoru, že žiadna skutková zložitosť veci nemôže ospravedlniť to, že viac ako 12 rokov nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

B)   Správanie   sťažovateľov   a ich   právnej   predchodkyne   ako   účastníkov   konania hodnotí ústavný súd ako aktívne. Právna predchodkyňa sťažovateľov vyvíjala všetko úsilie na súčinnosť so súdom, riadne reagovala na jeho výzvy. Je pravdou, že v troch prípadoch sa nezúčastnila na pojednávaniach okresného súdu, a to 3. augusta 1995, 26. októbra 1995 a 30. novembra 1995. Svoju neúčasť na pojednávaní vopred ospravedlnila a žiadala o svoje vypočutie dožiadaným súdom v mieste svojho bydliska. Ústavný súd jej neprítomnosť na pojednávaní nehodnotí ako faktor, ktorý by mohol mať vplyv na celkovú dĺžku konania na okresnom súde, a to aj preto, že v dvoch z uvedených prípadov bolo pojednávanie odročené aj   z dôvodu   neprítomnosti   odporcov.   Sťažovatelia   oznámili   vstup   do konania   na   strane navrhovateľa 13. februára 1997. Obdobie od 24. júna 1997, keď okresný súd pojednávanie odročil   z dôvodu   potreby   doplnenia   návrhu   sťažovateľov,   až do   17.   marca   1998,   keď sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   doplnený   návrh,   nemožno   pričítať   na   vrub sťažovateľom z dôvodu, že doplnenie návrhu záviselo od tretej osoby, ktorá sa touto mierou pričinila   o nemožnosť   včasného   splnenia   výzvy   okresného   súdu.   Ústavný   súd   je   toho názoru, že obdobie od 9. júna 2000, keď zákonná sudkyňa dala kancelárii pokyn na zaslanie výzvy   právnej   zástupkyni   na   doplnenie   návrhu,   až   do   4.   decembra   2000,   keď   právna zástupkyňa doručila okresnému súdu doplnený návrh, síce spomalilo činnosť okresného súdu, ale nemalo podstatný vplyv na celkovú dĺžku viac ako 12-ročného konania.

C) Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach vyslovil, že chráni ústavnosť spôsobom,   ktorý   upravuje   ústava   a zákon   o ústavnom   súde.   Tento   zákon   nadobudol účinnosť 15. februára 1993. Neobsahuje ustanovenie o spätnej účinnosti, preto ústavný súd nemá   oprávnenie   konať   a rozhodovať   o porušení   práv   fyzickej   alebo   právnickej   osoby, ku ktorému došlo pred 15. februárom 1993 (I. ÚS 49/93).

Ústavný súd zistil, že právna predchodkyňa sťažovateľov podala na okresnom súde návrh 20. októbra 1992 a po jeho vrátení okresným súdom a následnom poučení ho opäť podala 31. marca 1993. Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd v danej veci vykonal veľký   počet   procesných   úkonov.   V priebehu   konania   však   nepostupoval   podľa   zásady zakotvenej v prvej vete ustanovenia § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. V postupe okresného súdu nemožno nájsť ani paralelu medzi ustanovením § 114 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom   pojednávaní.   O tom,   že   okresný   súd   v rámci   svojho   postupu   nemal   na zreteli príslušné zákonné ustanovenia, svedčí aj fakt, že v priebehu viac ako 12-ročného konania nariadil   a vykonal   11   pojednávaní,   spracoval   dožiadania   na   miestne   príslušné   súdy   za účelom výsluchu účastníkov konania, zabezpečil listinné dôkazy a vykonal ďalšie úkony, ale aj napriek tomu vec nie je dosiaľ právoplatne skončená.

Ústavný súd konštatuje, že okresný súd v období od 17. augusta 1993, keď prerušil konanie podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, do 31. mája 1995, keď požiadal správu katastra o oznámenie údajov a vykonal ďalšie úkony,   teda   v priebehu   takmer   21   mesiacov   vykonával   všetky   potrebné   opatrenia,   aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie konania, a to tým, že zisťoval stav iného konania (4. február 1994, 19. júl 1994, 8. november 1994, 9. január 1995, 15. marec 1995 a 31.   máj   1995).   Ústavný   súd   konštatuje,   že   v danom   období   okresný   súd   nemohol objektívne konať. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 111 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Z prehľadu   úkonov   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že   v priebehu   viac   ako12-ročného konania síce okresný súd postupoval plynule okrem obdobia od 17. marca 1998, keď mu bol doručený doplnený návrh sťažovateľov, až do 27. októbra 1998, keď určil termín pojednávania (viac ako 7 mesiacov), avšak celkovú dĺžku konania hodnotí ústavný súd vzhľadom na charakter súdneho sporu ako neprimerane dlhú.

Na vrub okresnému súdu možno z hľadiska hodnotenia prieťahov v konaní pripísať aj fakt,   že   po takmer   viac ako 6   rokoch   a 8 mesiacoch   konania odvolací   súd rozsudok okresného súdu z 24. novembra 1998 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

Z uvedených skutočností vyplýva, že ústavným súdom bola v predmetnom konaní vzhľadom na charakter súdneho sporu o vyrovnanie dedičských podielov zistená neúmerná dĺžka   súdneho   konania   v trvaní   viac   ako   12   rokov   poznačená   jedným   výraznejším prieťahom   v konaní   v   trvaní   viac   ako   7   mesiacov,   a preto   možno   predmetné   konanie považovať za konanie so zbytočnými prieťahmi v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.

Vzhľadom na stav konania prezentovaný vykonanými procesnými úkonmi vo veci, dĺžku konania, ako aj doterajšiu judikatúru ústavného súdu, ústavný súd vyslovil, že otázka množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní (III. ÚS 14/00).

Ústavný súd je toho názoru, že dobu predmetného konania vedeného na okresnom súde nemožno považovať v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy za ústavne akceptovateľnú, a preto dospel k záveru, že uvedené základné právo sťažovateľov bolo postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 1/93 porušené.

Sťažovatelia   namietali   aj   postup   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 6 Co 161/99 a 6 Co 16/02. Na základe uvedeného prehľadu úkonov krajského súdu ústavný súd zistil, že krajský súd v odvolacom konaní sp. zn. 6 Co 161/99 konal v období od 22. júla 1999, keď mu bol doručený spis okresného súdu spolu s odvolaním, do 13. marca 2000, keď po rozhodnutí doručil spis okresnému súdu, teda takmer 8 mesiacov. V odvolacom konaní sp. zn. 6 Co 16/02 konal v období od 4. marca 2002, keď mu bolo na rozhodnutie doručené odvolanie   spolu   so   spisom   okresného   súdu,   do 11. decembra   2002,   keď   po   rozhodnutí doručil spis okresnému súdu, teda asi vyše 9 mesiacov.

Z uvedeného vyplýva, že dĺžka oboch konaní na krajskom súde spolu s charakterom veci – spor o vyrovnanie dedičských podielov vylučuje, aby tieto odvolacie konania bolo možné pokladať za konania so zbytočnými prieťahmi. Ústavný súd už v predchádzajúcich prípadoch judikoval, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. I. ÚS 42/01). Na kratšie obdobia nečinnosti   všeobecného   súdu   ústavný   súd   spravidla   prihliada   len   vtedy,   keď sa vyskytli opakovane a zároveň   významným spôsobom   ovplyvnili   celkovú   dĺžku   súdneho   konania (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   39/00,   I.   ÚS   57/01). Z judikatúry   ústavného   súdu   taktiež vyplýva, že   nie   každý   zistený   prieťah   v súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03).

Z uvedených   dôvodov   ústavný súd   sťažnosti   sťažovateľov v naznačenom   rozsahu nevyhovel.

Sťažovatelia   vo   svojej   sťažnosti   žiadali   aj   o priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia vo výške 100 000 Sk pre každého z nich. Jeho priznanie odôvodnili tým, že dlhotrvajúci súdny spor na nich pôsobí traumatizujúco aj vzhľadom na to, že ho vedú so svojimi „neústupnými príbuznými“ a jeho včasné vyriešenie by mohlo vniesť poriadok do ich vzťahov. Uvedené doplnili tým, že ukončenie súdneho konania by im mohlo umožniť „vstúpiť do užívania sporných nehnuteľností“.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   a ustanovenia   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, môže priznať tomu, koho základné práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti   prípadu,   hlavne   na   predmet   sporu   vyžadujúci   obzvlášť   urýchlené   konanie. Súčasne   sa   pritom   riadi   úvahou,   že   cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie prípadná náhrada škody.

Keďže ústavný súd deklaroval porušenie ústavného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, rozhodol o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 30 000 Sk pre každého zo sťažovateľov, pričom zohľadnil aj dĺžku konania, ktorá má na nich závažné dopady nielen v oblasti vlastníckych vzťahov, ale aj rodinných vzťahov, ako aj dĺžku účasti sťažovateľov v konaní od roku 1997. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vo zvyšnej   časti   uplatnenému   primeranému   finančnému   zadosťučineniu   sťažovateľov nevyhovel.

Právny   zástupca   sťažovateľov   si   uplatnil   náhradu   trov   konania   za   tri   úkony právnej služby,   a to   prevzatie   a prípravu   zastúpenia,   podanie   sťažnosti   zo   17.   marca 2005 a vyjadrenie   ústavnému   súdu   z 31.   mája   2005.   Na   základe   toho   mu   ústavný   súd priznal   za tieto   tri   úkony   právnej   služby   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume 12 905 Sk.

Pri   určení   výšky   náhrady   trov   vychádzal   ústavný   súd   z toho,   že   za   jeden   úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena pre jedného sťažovateľa v sume 2 501 Sk. Základná sadzba   tarifnej   odmeny   bola   však   znížená   o 20   %,   pretože   išlo   o   spoločné   úkony   pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Spolu s režijným paušálom k tomuto úkonu vo výške   150   Sk   v prípade   dvoch   sťažovateľov   tvorí   táto   náhrada   trov   za   jeden   úkon vykonaný   v roku   2005   sumu   4 301,60   Sk.   Podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   bola   teda   priznaná   náhrada   trov   právneho   zastúpenia   pre   dvoch sťažovateľov za tri úkony právnej služby v celkovej výške 12 905 Sk. Na základe toho ústavný súd zaviazal okresný súd tieto trovy uhradiť.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júna 2005