SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 107/2022-24
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku a sudcov Roberta Šorla (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa, zastúpeného URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., advokátskou kanceláriou, Havlíčkova 16, Bratislava, ⬛⬛⬛⬛, proti postupu Okresného súdu Bratislava I v konaní sp. zn. 26Cb/17/2013 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 5. januára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu, ktorému žiada prikázať konať bez zbytočných prieťahov. Napokon žiada finančné zadosťučinenie 8 500 eur.
II.
2. Žaloba sťažovateľa proti žalovanému ministerstvu o určenie bola okresným súdom rozsudkom z 20. septembra 2018, ktorý bol potvrdený rozsudkom krajského súdu z 30. apríla 2020, právoplatne zamietnutá s tým, že sťažovateľ je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
3. Ústavný súd uzneseniami č. k. II. ÚS 98/2021 z 25. februára 2021 a č. k. IV. ÚS 483/2021 z 5. októbra 2021 za rovnakých okolností odmietol ústavné sťažnosti sťažovateľa.
III.
4. Sťažovateľ zvýrazňuje celkovú dĺžku konania a dochádza k záveru, že okresný súd je nečinný, keďže dosiaľ nie je právoplatne rozhodnuté o trovách konania. Ďalej polemizuje so závermi predchádzajúcich dvoch uznesení ústavného súdu, ktorými boli odmietnuté jeho ústavné sťažnosti.
IV.
5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa poskytuje v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva ešte mohlo trvať. Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu základného práva postupom súdu, ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06).
6. Okresný súd nastolil právnu istotu o nároku sťažovateľa, keď o jeho žalobe bolo právoplatne rozhodnuté pred podaním ústavnej sťažnosti. Sťažovateľ pretrvávajúcu právnu neistotu odvodzuje z toho, že doteraz nebolo rozhodnuté o výške náhrady trov konania. K tomu treba uviesť, že rozhodovanie o náhrade trov konania prebieha v dvoch štádiách. Súdy prvé štádium ukončili, keď podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku právoplatne rozhodli o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutiach, ktorými sa konanie v ich inštanciách skončilo. V druhom štádiu má o výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového konania rozhodnúť rovnako bez návrhu vyšší súdny úradník. Takto však môže rozhodnúť len vtedy, ak si strana, ktorej bol priznaný nárok na náhradu trov konania trovy konania, trovy vyčísli alebo ich výška vyplýva zo spisu. Z tvrdení sťažovateľa však žiadna takáto skutočnosť nevyplýva a rozumne ani nemožno predpokladať, že by právne nezastúpenému žalovanému, ktorý nevykonal v konaní pred všeobecnými súdmi žiaden spoplatnený úkon, vôbec nejaké trovy konania vznikli. Pri takomto stave konania nemožno dospieť k záveru, že by sťažovateľ bol v stave právnej neistoty, keďže táto môže vyplynúť len z toho, že mu bude súdnym rozhodnutím uložená určitá povinnosť, ktorú si voči nemu druhá strana uplatnila. Rovnako pri takomto stave nemožno dospieť k záveru o tom, že by základné práva sťažovateľa boli porušené tým, že okresný súd nerozhodol tak, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli. Sťažovateľ nie je v stave právnej neistoty a len legendou konštrukcií právnych viet vytvára bez skutkového základu záver o porušení svojich základných práv. Ústavná sťažnosť je zjavne neopodstatnená a ako taká bola podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov odmietnutá.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2022
Peter Straka
predseda senátu