znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 107/2013-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   H.,   N.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   E.   S.,   N.,   pre namietané porušenie čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej základných práv podľa čl. 16, čl. 19, čl. 20, čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní Krajského súdu v Nitre č. k. 25 Co/137/2011-156 z 22. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. H. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. júla 2012 elektronickou poštou doručená sťažnosť (v písomnej podobe 16. júla 2012) M. H., N. (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej základných práv podľa čl. 16, čl. 19, čl. 20, čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. 25 Co/137/2011-156 z 22. februára 2012 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka 28. januára 2009 podala Okresnému súdu   Komárno   (ďalej   len   „okresný   súd“)   žalobu,   ktorou   sa   od   Slovenskej   republiky, Ministerstva vnútra Slovenskej republiky domáhala v zmysle „zákona č. 514/2003 Z. z.“ náhrady   škody   spôsobenej   nesprávnym   úradným   postupom   Obvodného   oddelenia Policajného   zboru   v H.   v konaní   vedenom   pod   ČVS:   RP-35/HU-200-MS.   Okresný   súd rozsudkom   č. k.   8   C/8/2009-130   z 23.   marca   2011   žalobu   sťažovateľky   zamietol. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd napadnutým rozhodnutím rozsudok súdu prvého   stupňa   potvrdil.   Sťažovateľka   krajskému   súdu   vytýka,   že   v odvolacom   konaní prerokoval   veci   v jej   neprítomnosti   a neumožnil   jej   zvoliť   si   právneho   zástupcu   a   že rozhodol   bez   opory „v   zákone“ a   v rozpore   s „vnútroštátnou   judikatúrou“, resp. s judikatúrou ústavného súdu.

Dňa   13.   augusta   2012   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   označené   ako „Doplnenie   dokladov   k ústavnej   sťažnosti“,   prílohu   ktorého   tvorili   dokumenty   zo   spisu okresného   súdu   vrátane   rozhodnutí   všeobecných   súdov,   na   ktorých   nebola   vyznačená doložka právoplatnosti.

V petite sťažnosti sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Krajský súd v Nitre v konaní spisová značka 25 Co 137/2011 porušil základné práva sťažovateľky M. H. v zmysle čl. 46 ods. 1, 3, článku 47 ods. 2, 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porovnateľné práva garantované Listinou základných práv a slobôd a   Dohovoru   o   ochrane   základných   práv   a   slobôd,   a   tiež   ústavné   práva   sťažovateľky vyplývajúce z čl. 2, článkov 16, 19 a 20 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd SR zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25 Co 137/2011- 156 z 22. 2. 2012 a vracia mu vec späť na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľke... priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2 000 EUR, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Priznáva sťažovateľke   náhradu trov právneho zastúpenia v konaní   o   ústavnej sťažnosti, ktoré je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť jej advokátke... do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Keďže   sťažnosť   neobsahovala   náležitosti   uvedené   v ustanoveniach   §   20   a   §   50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd listom sp. zn. Rvp 6485/2012 zo 6. augusta 2012 vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky na odstránenie nedostatkov sťažnosti v lehote 7 dní od doručenia tejto výzvy, pričom ju poučil o možnosti odmietnutia sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde.   Túto   výzvu   prevzala   právna zástupkyňa sťažovateľky 21. augusta 2012 a dosiaľ na ňu nereagovala.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde   každý návrh predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa. Pri predbežnom   prerokovaní   každého   návrhu   ústavný   súd   skúma,   či   dôvody   uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   v   sťažnosti   namietala,   že   konaním   krajského   súdu č. k. 25 Co/137/2011-156   z 22.   februára   2012   boli   porušené   jej   základné   práva   podľa „čl. 46   ods.   1,   3,   článku   47   ods.   2,   3   a   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky a porovnateľné   práva   garantované   Listinou   základných   práv   a   slobôd   a   Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, a tiež ústavné práva sťažovateľky vyplývajúce z čl. 2, článkov 16, 19 a 20 Ústavy Slovenskej republiky“.

Sťažovateľka   síce   predložila   rozhodnutia,   ktorých   neústavnosť   namietala,   avšak napriek   zákonnej   úprave   (§   50   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde)   neboli   označené právoplatnosťou.

V sťažnosti sú na strane 3 a 4 uvedené základné práva a slobody, ktoré mali byť porušené, ale slovné a číselné označenie týchto práv nekorešponduje s ich obsahom.

Pri námietke porušenia základných práv zaručených čl. 16, čl. 19 a čl. 20 ústavy absentuje akékoľvek vyjadrenie dôvodov, podľa ktorých mali byť tieto práva porušené. Podobne je to aj pri námietke porušenia čl. 2 ústavy.

Sťažovateľka,   aj   keď   v texte   petitu   uvádza   aj   porušenia   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj Listiny základných práv a slobôd bez uvedenia dôvodov, ako aj absencie uvedenia číselného označenia týchto označených práv a slobôd, petit,   ktorý   sťažovateľka   formulovala,   je   tým   nejasný,   neurčitý   a nezrozumiteľný, nezodpovedá odôvodneniu sťažnosti a je tiež nevykonateľný.

Keďže predložená sťažnosť prima facie vykazuje také nedostatky, ktoré neumožňujú jej preskúmanie už pri predbežnom prerokovaní, ústavný súd ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010, III. ÚS 26/2012).

Ústavný súd odkazuje na znenie ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa   svojich   práv   (m. m. II.   ÚS   19/05,   III. ÚS 2/05).   Uvedené   osobitne platí v prípadoch,   v ktorých   sú   osoby   požadujúce   ochranu   svojich   základných   práv   a slobôd zastúpené   kvalifikovaným   právnym   zástupcom,   advokátom.   Povinnosti   advokáta vyplývajúce   zo   zákona   č.   586/2003   Z.   z.   o   advokácii   a o zmene   a   doplnení   zákona č. 455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je advokát povinný vykonávať tak, aby boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne   to   platí   pre   všetky   zákonom   ustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína konanie pred ústavným súdom (napr. II. ÚS 117/05, III. ÚS 236/07, III. ÚS 334/09).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2013