SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 107/2010-22
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 vo veci návrhu JUDr. V. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. O., P., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 p o t v r d z u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal uznesením č. k. III. ÚS 107/2010-11 z 9. marca 2010 podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie návrh JUDr. V. D. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „výbor“) pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 (ďalej aj „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.
Z obsahu návrhu a jeho príloh vyplýva, že navrhovateľ ako člen Súdnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „člen Súdnej rady“) je verejným funkcionárom v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 1 s odkazom na čl. 2 ods. 1 písm. g) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Rozhodnutím sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi pokutu v sume 723,03 € za nesplnenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pretože aj keď sa ujal funkcie, resp. bol menovaný za člena Súdnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) z 15. júla 2009, písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov podal až 25. septembra 2009, teda po zákonnej lehote ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.
Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že menovací dekrét vlády prevzal až 23. septembra 2009, pričom oficiálne sa prvýkrát dozvedel o menovaní za člena Súdnej rady až na jej zasadnutí 8. septembra 2009, resp. v doplnení návrhu z 19. februára 2010 uviedol, že 26. augusta 2009, keď bol uznesením Súdnej rady č. 606 vymenovaný za člena výberovej komisie na výberové konanie pre Krajský súd v Prešove, preto sa domnieva, že neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z citovaného ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd namietané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 zrušil a zároveň konanie proti nemu zastavil v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP/15/09-K z 26. marca 2009, ku ktorému pripojil aj originál príslušného na vec sa vzťahujúceho spisu. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:
«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta, že „dekrét vlády Slovenskej republiky o jeho menovaní do funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky osobne prevzal 23. 9. 2009. Oficiálne sa o menovaní do tejto funkcie dozvedel na riadnom zasadnutí Súdnej rady SR dňa 8. 9. 2009 od predsedu Súdnej rady SR. Zákonná 30 dňová lehota na podanie oznámenia v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie začala plynúť dňom 8. 9. 2009 a skončila dňom 8. 10. 2009. Oznámenie, ktoré podal 25. 9. 2009 je preto včasné.“.
Taktiež poukázal na to, že v dňoch 24. 8. 2009 až 14. 9. 2009 bol hospitalizovaný vo V. a hospitalizáciu prerušil na jeden deň 8. 9. 2009 z dôvodu účasti na zasadnutí Súdnej rady SR.
Verejný funkcionár má za to, že povinnosť podať zákonom požadované oznámenie v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie v zákonom určenej 30 dňovej lehote začala plynúť dňom, kedy sa verejný funkcionár oficiálne dozvedel o menovaní do verejnej funkcie. Táto lehota nemôže začať plynúť dňom vymenovania od 15. 7. 2009 i keď týmto dňom nadobudol práva a povinnosti, ale tieto mohol reálne začať vykonávať až okamihom, keď sa o tom hodnoverným spôsobom dozvedel, v jeho prípade 8. 9. 2009.
Na základe vyššie uvedených skutočností žiada, aby Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie výboru č. VP/15/09-K zrušil.
S uvedeným názorom ako účastník konania nesúhlasíme a tvrdíme, že výbor v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne. Výbor sa v konaní zaoberal skúmaním skutočností, kedy sa verejný funkcionár ujal výkonu verejnej funkcie a to i z dôvodu, že členovia Súdnej rady Slovenskej republiky sú do svojej funkcie ustanovení v rôznych lehotách a rôznym spôsobom. Z tohto dôvodu si výbor vyžiadal vo veci stanovisko predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Š. H., ktorý listom z 21. októbra 2009 uviedol, že JUDr. V. D. sa ujal funkcie člena Súdnej rady Slovenskej republiky 8. 9. 2009, pričom v prílohe zaslal časť zápisnice z 34. zasadnutia Súdnej rady SR, kde je jedným z prítomných uvedený JUDr. V. D.
Vzhľadom k tomu, že z predmetného dokladu nebolo možné zistiť, ktorým dňom bol verejný funkcionár menovaný do verejnej funkcie, výbor opätovne listom požiadal predsedu Súdnej rady SR o zaslanie právne relevantného dokladu (menovaní dekrét), ktorý deklaruje, ktorým dňom bol verejný funkcionár menovaný za člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Následne bola výboru zaslaná fotokópia menovacieho dekrétu verejného funkcionára z ktorej je jednoznačne zrejmé, že za člena Súdnej rady Slovenskej republiky bol vymenovaný 15. 7. 2009. Z tohto dôvodu lehota na podanie oznámenia začala plynúť dňom 16. 7. 2009.
Výbor vychádzal z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 172/08 zo dňa 24. 9. 2008 „...okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie.“.
Z tohto dôvodu výbor nemal pochybnosti o tom, že skutkový stav sa v konaní zistil úplne a jednoznačne a na jeho základe prijal právny záver, ktorý je vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia...
Vzhľadom na vyššie uvedené navrhujeme, aby Ústavný súd Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií č. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»
Ústavnému súdu bolo 16. apríla 2010 doručené oznámenie právneho zástupcu navrhovateľa, v ktorom uvádza, že „na podanom návrhu trváme, ako aj dôvodoch v ňom uvádzaných“.
II.
Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, vyjadrenia navrhovateľa, ako aj z obsahu predložených listinných dôkazov obsiahnutých v spise týkajúcom sa konania vedeného výborom proti navrhovateľovi ústavný súd zistil tento skutkový stav relevantný na posúdenie veci:
Navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom na základe uznesenia vlády č. 528 z 15. júla 2009. Uznesenie prevzal 23. septembra 2009 na zasadnutí Súdnej rady.
Navrhovateľ podal oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu 25. septembra 2009.
Výbor na svojej 28. schôdzi uznesením č. 691 zo 16. septembra 2009 podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom zo 16. septembra 2009 doručeným mu 21. septembra 2009 elektronickou poštou a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.
Navrhovateľ sa vyjadril listom z 25. septembra 2009, v ktorom uviedol, že „menovací dekrét Vlády Slovenskej republiky z 15. 7. 2009... som prevzal až dňa 23. septembra 2009...
Oficiálne, prvý krát som sa dozvedel o menovaní za člena Súdnej rady Slovenskej republiky Vládou Slovenskej republiky až na zasadnutí Súdnej rady SR dňa 8. 9. 2009, kde mi to oznámil predseda Súdnej rady SR...
Z uvedeného mám za to, že zákonná 30 dňová lehota na podanie oznámenia o majetkových pomeroch v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. mi začala plynúť od 8. 9. 2009 a skončí mi 8. 10. 2009. Súčasne si dovoľujem uviesť, že oznámenie o majetkových pomeroch som zaslal dňa 21. 9. 2009 Národnej rade SR...“.
Po vyžiadaní ďalších podkladov k veci výbor uznesením č. 718 z 9. decembra 2009 a rozhodnutím sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 konštatoval, že navrhovateľ ako verejný funkcionár - člen Súdnej rady - porušil povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: „Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z... v čl. 7 ods. 1 stanovuje verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie a počas jej výkonu vždy do 31. marca podať písomné oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov orgánu určenému v čl. 7 ods. 5 tohto ústavného zákona.
Verejní funkcionári v pôsobnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona) sú povinní podať toto oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Napriek tomu verejný funkcionár JUDr. V. D., členovi Súdnej rady Slovenskej republiky nepodal predmetné oznámenie v súvislosti s ujatím sa funkcie verejného funkcionára v lehote uvedenej v ústavnom zákone (verejnej funkcie sa ujal 15. 7. 2009, oznámenie mal podať do 14. 8. 2009 a podal ho 25. 9. 2009).“
V odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval výbor aj na obranu navrhovateľa a v tejto súvislosti uviedol: «Výbor... dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že ide o nesprávny a účelový výklad verejného funkcionára z dôvodu, že pre určenie dátumu ujatia sa výkonu verejnej funkcie je rozhodujúci dátum vzniku verejnej funkcie a tá vznikla zvolením do verejnej funkcie dňa 3. 7. 2009. Výbor vychádzal pritom z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď podľa nálezu Ústavného súdu... č. III. ÚS 172/08 zo dňa 24. 9. 2008 „okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie.“».
III.
Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...
Podľa čl. 2 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj člen Súdnej rady Slovenskej republiky. Tento verejný funkcionár podáva písomné oznámenie určenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].
Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.
Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo, že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom, alebo v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.
Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.
Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa odseku 1, ktorým bola vyslovená strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým bolo rozhodnuté o pokute voči verejnému funkcionárovi. Podanie návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.
Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).
Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.
Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.
Podľa § 73b ods. 2 zákona o ústavnom súde o návrhu koná a rozhoduje senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.
Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.
Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné. Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu vyplýva, že predmetom konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého plní ústavný súd funkciu orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je výlučne posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Tomu zodpovedá aj zákonná úprava rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní - zrušenie napádaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdenie rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).
Navrhovateľ mal podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 porušiť povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že ako verejný funkcionár - člen Súdnej rady - nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie.
Právnou skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je „ujatie sa výkonu verejnej funkcie“ verejným funkcionárom.
Sporným momentom prerokúvanej veci je posúdenie otázky určenia okamihu, keď došlo k právnej skutočnosti „ujatia sa výkonu verejnej funkcie“, ktorá určuje začiatok lehoty na podanie oznámenia. Navrhovateľ tvrdí, že by to mal byť deň, keď sa oficiálne prvýkrát dozvedel o menovaní za člena Súdnej rady „na zasadnutí súdnej rady 8. septembra 2009, resp. 26. augusta 2009, keď bol uznesením súdnej rady č. 606 vymenovaný za člena výberovej komisie na výberové konanie pre Krajský súd v Prešove“.
Otázku interpretácie pojmu „ujatie sa výkonu verejnej funkcie“ už ústavný súd judikoval a ďalej zotrváva na tomto stanovisku (III. ÚS 24/07, III. ÚS 165/07, III. ÚS 172/08), v zmysle ktorého okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie. Právny status navrhovateľa bol konštituovaný na základe uznesenia vlády č. 528 z 15. júla 2009, preto treba v jeho prípade za okamih ujatia sa výkonu verejnej funkcie považovať dátum uznesenia vlády, ktorou bol do verejnej funkcie menovaný (15. júl 2009). Tvrdenie navrhovateľa, že sa dozvedel o svojom menovaní až neskôr, nie je možné akceptovať aj z dôvodu, že z uznesenia vlády a materiálov predkladaných na rokovanie vlády na 15. júl 2009 (prístupných každému aj na internetovej stránke vlády) vyplýva, že k návrhu na vymenovanie člena Súdnej rady č. 20816/2009 predkladateľkou „podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti“ bol daný predtým aj písomný súhlas navrhovateľa s vymenovaním za člena Súdnej rady. Navrhovateľ teda mohol vedieť a tiež predpokladať, že bude menovaný vládou do tejto funkcie, resp. že o návrhu na jeho vymenovanie do funkcie člena Súdnej rady bude vláda rozhodovať, a jeho tvrdenie o tom, že sa o tejto skutočnosti dozvedel neskôr, nemôže mať na konečné rozhodnutie ústavného súdu podstatnejší význam. Obdobne vo svojom oznámení, ktoré podal navrhovateľ výboru národnej rady, uviedol sám navrhovateľ dátum ujatia sa výkonu verejnej funkcie 15. júl 2009.
Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry aplikujúc aj uvedené závery na zistený skutkový stav konštatuje, že navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom (ujal sa verejnej funkcie 15. júla 2009), v dôsledku čoho prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 16. júl 2009. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 14. august 2009, čím navrhovateľ podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nedodržal ústavným zákonom určenú procesnú lehotu, keď oznámenie podal až 21. septembra 2009.
Navrhovateľ teda porušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o vykonávaných funkciách, zamestnaniach, činnostiach a o svojich majetkových pomeroch, a preto v zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu rozhodnutie výboru sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 týmto uznesením potvrdil. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani nesprávne uvedený dátum na s. 3 citovaného rozhodnutia výboru, že navrhovateľ sa mal ujať funkcie 3. júla 2009 (správne má byť 15. júla 2009). Túto skutočnosť ústavný súd považoval za pisársku chybu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. apríla 2010