znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 107/2010-22

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v   senáte   zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika na neverejnom zasadnutí 20. apríla 2010 vo veci návrhu JUDr. V. D., P., zastúpeného advokátom JUDr. J. O., P., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009   p o t v r d z u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č.   k.   III.   ÚS   107/2010-11   z   9.   marca   2010   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na konanie návrh JUDr. V. D. (ďalej len „navrhovateľ“) na preskúmanie rozhodnutia   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „výbor“)   pre nezlučiteľnosť   funkcií   sp.   zn.   VP/15/09-K   z   9.   decembra   2009   (ďalej   aj   „namietané rozhodnutie“) podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon o ochrane verejného záujmu“) v spojení s § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde.

Z   obsahu   návrhu   a   jeho   príloh   vyplýva,   že   navrhovateľ   ako   člen   Súdnej   rady Slovenskej republiky (ďalej len „člen Súdnej rady“) je verejným funkcionárom v zmysle ustanovenia čl. 3 ods. 1 s odkazom na čl. 2 ods. 1 písm. g) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Rozhodnutím sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 výbor uložil navrhovateľovi ako verejnému funkcionárovi pokutu v sume 723,03 € za nesplnenie povinnosti ustanovenej v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, pretože aj keď sa ujal funkcie, resp. bol menovaný za člena Súdnej rady na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky (ďalej   len   „vláda“)   z   15.   júla   2009,   písomné   oznámenie   funkcií,   zamestnaní,   činností a majetkových pomerov podal až 25. septembra 2009, teda po zákonnej lehote ustanovenej ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu.

Navrhovateľ   vo   svojom   návrhu   tvrdí,   že   menovací   dekrét   vlády   prevzal   až 23. septembra 2009, pričom oficiálne sa prvýkrát dozvedel o menovaní za člena Súdnej rady až na jej zasadnutí 8. septembra 2009, resp. v doplnení návrhu z 19. februára 2010 uviedol, že 26. augusta 2009, keď bol uznesením Súdnej rady č. 606 vymenovaný za člena výberovej komisie na výberové konanie pre Krajský súd v Prešove, preto sa domnieva, že neporušil svoje povinnosti vyplývajúce z citovaného ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiada, aby ústavný súd namietané rozhodnutie výboru sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 zrušil a zároveň konanie proti nemu zastavil v zmysle čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.K návrhu navrhovateľa sa vyjadril výbor prostredníctvom svojho predsedu podaním sp. zn. VP/15/09-K z 26. marca 2009, ku ktorému pripojil aj originál príslušného na vec sa vzťahujúceho spisu. Vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

«Navrhovateľ vo svojom návrhu na preskúmanie napadnutého rozhodnutia namieta, že   „dekrét   vlády   Slovenskej   republiky   o   jeho   menovaní   do   funkcie   člena   Súdnej   rady Slovenskej republiky osobne prevzal 23. 9. 2009. Oficiálne sa o menovaní do tejto funkcie dozvedel na riadnom zasadnutí Súdnej rady SR dňa 8. 9. 2009 od predsedu Súdnej rady SR. Zákonná 30 dňová lehota na podanie oznámenia v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie začala plynúť dňom 8. 9. 2009 a skončila dňom 8. 10. 2009. Oznámenie, ktoré podal 25. 9. 2009 je preto včasné.“.

Taktiež poukázal na to, že v dňoch 24. 8. 2009 až 14. 9. 2009 bol hospitalizovaný vo V. a hospitalizáciu prerušil na jeden deň 8. 9. 2009 z dôvodu účasti na zasadnutí Súdnej rady SR.

Verejný funkcionár má za to, že povinnosť podať zákonom požadované oznámenie v súvislosti s ujatím sa verejnej funkcie v zákonom určenej 30 dňovej lehote začala plynúť dňom, kedy sa verejný funkcionár oficiálne dozvedel o menovaní do verejnej funkcie. Táto lehota nemôže začať plynúť dňom vymenovania od 15. 7. 2009 i keď týmto dňom nadobudol práva a povinnosti, ale tieto mohol reálne začať vykonávať až okamihom, keď sa o tom hodnoverným spôsobom dozvedel, v jeho prípade 8. 9. 2009.

Na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   žiada,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej republiky napadnuté rozhodnutie výboru č. VP/15/09-K zrušil.

S   uvedeným   názorom   ako   účastník   konania   nesúhlasíme   a   tvrdíme,   že   výbor v predmetnej veci rozhodol na základe úplne zisteného skutkového stavu a vecne správne. Výbor sa v konaní zaoberal skúmaním skutočností, kedy sa verejný funkcionár ujal výkonu verejnej funkcie a to i z dôvodu, že členovia Súdnej rady Slovenskej republiky sú do svojej funkcie ustanovení v rôznych lehotách a rôznym spôsobom. Z tohto dôvodu si výbor vyžiadal vo veci stanovisko predsedu Súdnej rady Slovenskej republiky JUDr. Š. H., ktorý listom   z   21.   októbra   2009   uviedol,   že   JUDr.   V.   D.   sa   ujal   funkcie   člena   Súdnej   rady Slovenskej republiky 8. 9. 2009, pričom v prílohe zaslal časť zápisnice z 34. zasadnutia Súdnej rady SR, kde je jedným z prítomných uvedený JUDr. V. D.

Vzhľadom k tomu, že z predmetného dokladu nebolo možné zistiť, ktorým dňom bol verejný funkcionár menovaný do verejnej funkcie, výbor opätovne listom požiadal predsedu Súdnej rady SR o zaslanie právne relevantného dokladu (menovaní dekrét), ktorý deklaruje, ktorým dňom bol verejný funkcionár menovaný za člena Súdnej rady Slovenskej republiky. Následne bola výboru zaslaná fotokópia menovacieho dekrétu verejného funkcionára z   ktorej   je   jednoznačne   zrejmé,   že   za   člena   Súdnej   rady   Slovenskej   republiky   bol vymenovaný 15. 7. 2009. Z tohto dôvodu lehota na podanie oznámenia začala plynúť dňom 16. 7. 2009.

Výbor   vychádzal   z   ustálenej   rozhodovacej   praxe   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, keď podľa nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 172/08 zo dňa 24. 9. 2008 „...okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie.“.

Z tohto dôvodu výbor nemal pochybnosti o tom, že skutkový stav sa v konaní zistil úplne a jednoznačne a na jeho základe prijal právny záver, ktorý je vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia...

Vzhľadom   na   vyššie   uvedené   navrhujeme,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky napadnuté   rozhodnutie   Výboru   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť funkcií č. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 potvrdil a nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania.»

Ústavnému   súdu   bolo   16.   apríla   2010   doručené   oznámenie   právneho   zástupcu navrhovateľa, v ktorom uvádza, že „na podanom návrhu trváme, ako aj dôvodoch v ňom uvádzaných“.

II.

Z obsahu návrhu vrátane jeho príloh, z vyjadrenia výboru, vyjadrenia navrhovateľa, ako   aj   z   obsahu   predložených   listinných   dôkazov   obsiahnutých   v   spise   týkajúcom   sa konania vedeného výborom   proti   navrhovateľovi ústavný súd zistil   tento skutkový stav relevantný na posúdenie veci:

Navrhovateľ   sa   stal   verejným   funkcionárom   na   základe   uznesenia   vlády   č.   528 z 15. júla 2009. Uznesenie prevzal 23. septembra 2009 na zasadnutí Súdnej rady.

Navrhovateľ   podal   oznámenie   podľa   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   o   ochrane verejného záujmu 25. septembra 2009.

Výbor na svojej 28. schôdzi uznesením č. 691 zo 16. septembra 2009 podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začal proti navrhovateľovi konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov pre nesplnenie povinnosti podať do 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu. Uvedenú skutočnosť oznámil výbor navrhovateľovi listom zo 16. septembra 2009 doručeným mu 21. septembra 2009 elektronickou poštou a zároveň ho vyzval, aby sa k veci vyjadril.

Navrhovateľ   sa   vyjadril   listom   z   25.   septembra   2009,   v   ktorom   uviedol,   že „menovací   dekrét   Vlády   Slovenskej   republiky   z   15.   7.   2009...   som   prevzal   až   dňa 23. septembra 2009...

Oficiálne, prvý krát som sa dozvedel o menovaní za člena Súdnej rady Slovenskej republiky Vládou Slovenskej republiky až na zasadnutí Súdnej rady SR dňa 8. 9. 2009, kde mi to oznámil predseda Súdnej rady SR...

Z   uvedeného   mám   za   to,   že   zákonná   30   dňová   lehota   na   podanie   oznámenia o majetkových pomeroch v zmysle čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. mi začala plynúť od 8. 9. 2009 a skončí mi 8. 10. 2009. Súčasne si dovoľujem uviesť, že oznámenie o majetkových pomeroch som zaslal dňa 21. 9. 2009 Národnej rade SR...“.

Po vyžiadaní ďalších podkladov k veci výbor uznesením č. 718 z 9. decembra 2009 a rozhodnutím sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 konštatoval, že navrhovateľ ako verejný   funkcionár   -   člen   Súdnej   rady   -   porušil   povinnosť   ustanovenú   v   čl.   7   ods.   1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie. V odôvodnení svojho rozhodnutia výbor okrem iného uviedol: „Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z... v čl. 7 ods. 1 stanovuje verejným funkcionárom (čl. 2 ods. 1 ústavného zákona) povinnosť do 30 dní odo dňa, keď sa ujali výkonu verejnej funkcie   a   počas   jej   výkonu   vždy   do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   funkcií, zamestnaní,   činností   a   majetkových   pomerov   orgánu   určenému   v   čl.   7   ods.   5   tohto ústavného zákona.

Verejní funkcionári v pôsobnosti Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť   funkcií   (čl.   7   ods.   5   písm.   e)   ústavného   zákona)   sú   povinní   podať   toto oznámenie uvedenému výboru Národnej rady Slovenskej republiky.

Napriek   tomu   verejný   funkcionár   JUDr.   V.   D.,   členovi   Súdnej   rady   Slovenskej republiky   nepodal   predmetné   oznámenie   v   súvislosti   s   ujatím   sa   funkcie   verejného funkcionára v lehote uvedenej v ústavnom zákone (verejnej funkcie sa ujal 15. 7. 2009, oznámenie mal podať do 14. 8. 2009 a podal ho 25. 9. 2009).“

V odôvodnení svojho rozhodnutia reagoval výbor aj na obranu navrhovateľa a v tejto súvislosti uviedol: «Výbor... dospel po vykonanom dokazovaní k záveru, že ide o nesprávny a účelový výklad verejného funkcionára z dôvodu, že pre určenie dátumu ujatia sa výkonu verejnej funkcie je rozhodujúci dátum vzniku verejnej funkcie a tá vznikla zvolením do verejnej funkcie dňa 3. 7. 2009. Výbor vychádzal pritom z ustálenej rozhodovacej praxe Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď podľa nálezu Ústavného súdu... č. III. ÚS 172/08 zo   dňa   24.   9.   2008   „okamihom   ujatia   sa   výkonu   verejnej   funkcie   podľa   čl.   7   ods.   1 ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   treba   rozumieť   deň,   keď   sa   verejný funkcionár ujal svojej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené s výkonom verejnej funkcie.“».

III.

Podľa relevantnej časti čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejný funkcionár povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, podať písomné oznámenie za predchádzajúci kalendárny rok, v ktorom uvedie...

Podľa čl. 2 ods. 1 písm. g) v spojení s čl. 3 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu je verejným funkcionárom aj člen Súdnej rady Slovenskej republiky. Tento   verejný   funkcionár   podáva   písomné   oznámenie   určenému   výboru   Národnej   rady Slovenskej republiky [čl. 7 ods. 5 písm. e) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu].

Podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu začne výbor konanie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov (ďalej len „konanie“) z vlastnej iniciatívy, ak jeho zistenia nasvedčujú tomu, že verejný funkcionár v oznámení podľa čl. 7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo že verejný funkcionár nesplnil alebo porušil povinnosť alebo obmedzenie ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.

Podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu ak sa v konaní preukázalo,   že   verejný   funkcionár   nesplnil   alebo   porušil   povinnosť   alebo   obmedzenie ustanovené   týmto   ústavným   zákonom   alebo   zákonom,   alebo   v   oznámení   podľa   čl.   7 uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje, rozhodnutie obsahuje výrok, v ktorom sa uvedie, v čom je konanie alebo opomenutie verejného funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom alebo zákonom, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. Rozhodnutie obsahuje aj povinnosť zaplatiť pokutu podľa odseku 10.

Podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pokuta sa ukladá v sume zodpovedajúcej mesačnému platu verejného funkcionára, ak ide o porušenie povinnosti podať oznámenie podľa čl. 7 v lehote ustanovenej v čl. 7.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o   pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu   na preskúmanie   rozhodnutia   výboru   má   odkladný   účinok.   Konanie   o   preskúmaní   takéhoto rozhodnutia pred ústavným súdom upravujú ustanovenia § 73a a § 73b zákona o ústavnom súde. Rozhodnutie ústavného súdu je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde konanie sa začína na návrh verejného funkcionára, ktorého sa týka rozhodnutie orgánu, ktorý vykonáva konanie o návrhu vo veci ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   podľa   ústavného   zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov (ďalej len „orgán“).

Podľa § 73a ods. 2 zákona o ústavnom súde o podaní návrhu platí § 20. K návrhu sa pripojí napadnuté rozhodnutie orgánu podľa odseku 1.

Podľa § 73b ods. 1 zákona o ústavnom súde účastníkom konania je navrhovateľ a orgán, ktorý vydal rozhodnutie vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov.

Podľa   §   73b   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   o   návrhu   koná   a   rozhoduje   senát ústavného súdu na neverejnom zasadnutí.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného funkcionára je v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu pri výkone   funkcií   verejných   funkcionárov,   rozhodnutie   orgánu   svojím   uznesením   potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

Podľa § 73b ods. 4 zákona o ústavnom súde rozhodnutie ústavného súdu je konečné. Z ustanovenia § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou vetou čl. 10 ods.   2   ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   vyplýva,   že   predmetom   konania o preskúmaní rozhodnutia vo veciach   ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, v rámci ktorého plní ústavný súd funkciu   orgánu rozhodujúceho o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu výboru, je výlučne posúdenie konania verejného funkcionára z hľadiska jeho konformnosti s príslušnými ustanoveniami ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu.   Tomu   zodpovedá   aj   zákonná   úprava   rozhodovania   ústavného   súdu v tomto konaní - zrušenie napádaného rozhodnutia výboru (ak senát ústavného súdu po jeho preskúmaní zistí, že konanie verejného funkcionára nebolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu) alebo potvrdenie rozhodnutia výboru (ak po jeho preskúmaní dospeje senát ústavného súdu k záveru, že konanie verejného funkcionára bolo v rozpore s ústavným zákonom o ochrane verejného záujmu).

Navrhovateľ mal podľa rozhodnutia výboru sp. zn. VP/15/09-K z 9. decembra 2009 porušiť povinnosť ustanovenú v čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu tým, že ako verejný funkcionár - člen Súdnej rady - nepodal písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 uvedeného ústavného zákona v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie.

Právnou skutočnosťou určujúcou začiatok lehoty ustanovenej čl. 7 ods. 1 ústavného zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   je   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   verejným funkcionárom.

Sporným momentom prerokúvanej veci je posúdenie otázky určenia okamihu, keď došlo k právnej skutočnosti „ujatia sa výkonu verejnej funkcie“, ktorá určuje začiatok lehoty na podanie oznámenia. Navrhovateľ tvrdí, že by to mal byť deň, keď sa oficiálne prvýkrát dozvedel o menovaní za člena Súdnej rady „na zasadnutí súdnej rady 8. septembra 2009, resp.   26.   augusta   2009,   keď   bol   uznesením   súdnej   rady   č.   606   vymenovaný   za   člena výberovej komisie na výberové konanie pre Krajský súd v Prešove“.

Otázku   interpretácie   pojmu   „ujatie   sa   výkonu   verejnej   funkcie“   už   ústavný   súd judikoval   a   ďalej   zotrváva   na   tomto   stanovisku   (III.   ÚS   24/07,   III.   ÚS   165/07, III. ÚS 172/08), v zmysle ktorého okamihom ujatia sa výkonu verejnej funkcie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu treba rozumieť deň, keď sa verejný funkcionár ujal svojej verejnej funkcie de iure, teda deň, v ktorom v zmysle príslušných právnych predpisov verejný funkcionár nadobudol oprávnenia a povinnosti (právny status) spojené   s   výkonom   verejnej   funkcie.   Právny   status   navrhovateľa   bol   konštituovaný   na základe uznesenia vlády č. 528 z 15. júla 2009, preto treba v jeho prípade za okamih ujatia sa   výkonu   verejnej   funkcie   považovať   dátum   uznesenia   vlády,   ktorou   bol   do   verejnej funkcie   menovaný   (15.   júl   2009).   Tvrdenie   navrhovateľa,   že   sa   dozvedel   o   svojom menovaní   až   neskôr,   nie   je   možné   akceptovať   aj   z   dôvodu,   že   z   uznesenia   vlády a materiálov predkladaných na rokovanie vlády na 15. júl 2009 (prístupných každému aj na internetovej   stránke   vlády)   vyplýva,   že   k   návrhu   na   vymenovanie   člena   Súdnej   rady č. 20816/2009 predkladateľkou „podpredsedníčkou vlády a ministerkou spravodlivosti“ bol daný   predtým   aj   písomný   súhlas   navrhovateľa   s   vymenovaním   za   člena   Súdnej   rady. Navrhovateľ teda mohol vedieť a tiež predpokladať, že bude menovaný vládou do tejto funkcie, resp. že o návrhu na jeho vymenovanie do funkcie člena Súdnej rady bude vláda rozhodovať, a jeho tvrdenie o tom, že sa o tejto skutočnosti dozvedel neskôr, nemôže mať na   konečné   rozhodnutie   ústavného   súdu   podstatnejší   význam.   Obdobne   vo   svojom oznámení, ktoré podal navrhovateľ výboru národnej rady, uviedol sám navrhovateľ dátum ujatia sa výkonu verejnej funkcie 15. júl 2009.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry aplikujúc aj uvedené závery na zistený skutkový stav konštatuje, že navrhovateľ sa stal verejným funkcionárom (ujal sa verejnej funkcie 15. júla 2009), v dôsledku čoho prvým dňom lehoty na podanie oznámenia, ktorá mu začala plynúť, bol 16. júl 2009. Posledný deň uvedenej lehoty pripadol na 14. august 2009, čím navrhovateľ podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu nedodržal   ústavným   zákonom   určenú   procesnú   lehotu,   keď   oznámenie   podal   až 21. septembra 2009.

Navrhovateľ teda porušil svoju povinnosť podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu podať v lehote 30 dní odo dňa ujatia sa výkonu verejnej funkcie písomné oznámenie o   vykonávaných   funkciách,   zamestnaniach, činnostiach   a o svojich majetkových pomeroch, a preto v zmysle § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde v spojení so štvrtou   vetou   čl.   10 ods.   2 ústavného   zákona o   ochrane verejného záujmu rozhodnutie výboru   sp.   zn.   VP/15/09-K   z   9.   decembra   2009   týmto   uznesením   potvrdil.   Na   túto skutočnosť   nemá   vplyv   ani   nesprávne   uvedený   dátum   na   s.   3   citovaného   rozhodnutia výboru, že navrhovateľ sa mal ujať funkcie 3. júla 2009 (správne má byť 15. júla 2009). Túto skutočnosť ústavný súd považoval za pisársku chybu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2010