znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 107/06-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. marca 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., bytom V., zastúpenej advokátom JUDr. M. K., K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Nt 12/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. januára 2006 doručená sťažnosť z 23. januára 2006 J. K., bytom V. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej   advokátom   JUDr.   M.   K.,   K.,   ktorou   namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Vranov   nad   Topľou   (ďalej   len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 12/2004.

Sťažovateľka   prostredníctvom   splnomocneného   právneho   zástupcu   uviedla,   že 18. novembra 2004 podala na okresnom súde návrh na povolenie obnovy trestného konania. Konanie o tomto návrhu je na okresnom súde vedené pod sp. zn. 1 Nt 12/2004. Do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu však okresný súd nevykonal „... jediný úkon vo veci a o návrhu nerozhodol, t. j. je viac ako rok absolútne nečinný...“

Sťažovateľka   preto   podala   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy v konaní.

Nečinnosť okresného súdu presahujúcu jeden rok (od podania návrhu na povolenie obnovy konania) považuje sťažovateľka za neprimeranú, poškodzujúcu jej práva vzhľadom na   charakter   návrhu   a   jeho   dôvody.   Sťažovateľka   totiž   navrhovala   povolenie   obnovy trestného   konania,   v   ktorom   bola   rozsudkom   okresného   súdu   sp.   zn.   1   T   106/99 zo 16. marca   2001   uznaná   vinnou   zo   spáchania   trestného   činu   sprenevery   podľa   §   248 ods. 1   Trestného   zákona   (zákona   č.   140/1961   Zb.   Trestný   zákon   v znení   neskorších predpisov, platného a účinného do 31. decembra 2005), za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Uznesením   Krajského   súdu   v   Prešove   č.   k.   2   To   10/02-404   zo   7.   februára   2002   bolo zamietnuté odvolanie sťažovateľky proti prvostupňovému rozsudku. Rozsudok súdu prvého stupňa tak nadobudol právoplatnosť 7. februára 2002.

Zo skutočností uvádzaných sťažovateľkou v návrhu na povolenie obnovy konania ani z   obsahu   na   vec   sa   vzťahujúceho   súdneho   spisu   nevyplýva   žiadna   okolnosť,   ktorá   by odôvodňovala záver o právnej zložitosti veci.

Všetky   skutočnosti   rozhodné   pre   posúdenie   veci   sú   zistiteľné   z   trestného   spisu a predložených   nových   listinných   dôkazov,   o   ktoré   opiera   sťažovateľka   dôvody navrhovaného   povolenia   obnovy   konania,   takže   nie   je   daná   žiadna   okolnosť,   ktorá   by okresnému súdu bránila o návrhu sťažovateľky rozhodnúť.

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka žiadala aby ústavný súd, vo veci samej vydal tento nález:

„Okresný súd Vranov nad Topľou v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 12/2004 porušil právo J. K., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný   súd   SR   prikazuje   Okresnému   súdu   Vranov   nad   Topľou,   aby   v   konaní vedenom pod sp. zn. 1 Nt 12/2004 konal bez zbytočných prieťahov.

J. K. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk, ktoré je Okresný súd Vranov nad Topľou povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

J. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktorú je Okresný súd Vranov nad Topľou povinný vyplatiť jej právnemu zástupcovi do jedného mesiaca od dňa doručenia tohto nálezu.“

II.

Podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre jej   zjavnú   neopodstatnenosť   absencia   priamej   súvislosti   medzi   označeným   základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. sp. zn. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02, III. ÚS 138/02).

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľky,   že   nečinnosťou   okresného   súdu v súvislosti   s rozhodovaním   o jej   návrhu   na   povolenie   obnovy   konania   pod   sp.   zn. 1 Nt 12/2004 dochádza k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec (...) prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v kontexte medzinárodných   záväzkov   Slovenskej   republiky   garantovať právo   na prerokovanie   veci v primeranej dobe   vyplývajúce   z čl. 6   ods.   1 dohovoru   je zabezpečiť odstránenie   stavu právnej   neistoty   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   štátneho   orgánu   v primeranej   dobe (obdobne napr. III. ÚS 111/04, III. ÚS 347/04, III. ÚS 11/05, III. ÚS 81/05).

Účel   označených   práv   v trestnom   konaní   pred   súdom   možno   definovať   aj   ako potrebu, aby stav právnej neistoty osoby obžalovanej z trestného činu, o ktorej vine má rozhodnúť súd, bol odstránený právoplatným súdnym rozhodnutím v primeranej lehote.

Pri   obnove   konania   podľa   Trestného   poriadku   môže   byť   toto   právo   porušené v zásade len v štádiu po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o povolení obnovy konania.

V konaní o návrhu na obnovu konania - v štádiu do rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo rozhodnutia o zamietnutí návrhu na obnovu konania - nie je aplikovateľný čl. 48   ods.   2   ústavy   v   časti   týkajúcej   sa   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov ani čl. 6 ods. 1 dohovoru v časti týkajúcej sa práva na prejednanie veci súdom v primeranej lehote, pretože nejde o rozhodovanie v merite veci (t. j. o vine sťažovateľa, resp.   o oprávnenosti   trestného   obvinenia   proti   nemu) a o odstránenie   stavu   jeho právnej neistoty právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci samej (obdobne napr. I. ÚS 63/05).

Takéto rozhodnutie (ktorého sa týkajú označené práva sťažovateľky) bolo totiž už vydané v pôvodnom konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 1 T 106/99 a v zmysle § 393 ods. 1 Trestného poriadku predstavuje dôvod, pre ktorý nemožno v trestnom stíhaní tej istej osoby pre ten istý skutok pokračovať, pokiaľ nebola povolená obnova konania. Právna neistota   sťažovateľky   bola odstránená   právoplatným rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 1 T 106/99 zo 16. marca 2001 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 To 10/02 zo 7. februára 2002.

Dôvod,   pre   ktorý   nemožno   v trestnom   stíhaní   pokračovať,   odpadne   len   za predpokladu nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o povolení obnovy konania, keď by okresný súd bez ďalšieho návrhu vec znovu prejednal. V tomto štádiu by už preto išlo o rozhodovanie o hmotnom práve a odstránenie stavu právnej neistoty v primeranej lehote právoplatným rozhodnutím a prichádzala by teda do úvahy aj aplikovateľnosť čl. 48 ods. 2 ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   časti   týkajúcej   sa   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   resp.   v primeranej   lehote   (mutatis   mutandis   III. ÚS   191/02, I. ÚS 24/03, IV. ÚS 185/04, III. ÚS 18/05, I. ÚS 63/05).

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou ústavného   súdu   preto   neprichádza   do   úvahy,   aby   ústavný   súd   postup   okresného   súdu v predmetnom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie označených práv sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. marca 2006