SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 107/02
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., bytom R., M. V., zastúpeného advokátom JUDr. Š. L., B. B., ktorou namieta porušenie svojich ústavných práv Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Krajským úradom vyšetrovania Policajného zboru Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. KÚV-36/51-00-03/94 a Krajskou prokuratúrou v Bratislave v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Kv 166/96 a 2 Kv 265/94, a takto
r o z h o d o l :
Konanie o sťažnosti M. M. z a s t a v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. júna 2002 doručené podanie M. M., bytom R., M. V. (ďalej len „navrhovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Š. L., B. B., ktorou namieta porušenie svojich bližšie neurčených ústavných práv dĺžkou svojho trestného stíhania, odňatím cestovného dokladu a poukázaním šesťdesiatich miliónov Sk z jeho konta spoločnosti M. A. C., s. r. o., Praha. Ako účastníkov konania navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky, Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru Bratislava a Krajskú prokuratúru Bratislava. K porušeniu jeho bližšie neurčených práv malo dôjsť v konaniach vedených na Krajskom úrade vyšetrovania Policajného zboru Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. KÚV-36/51-00-03/94 a na Krajskej prokuratúre Bratislava v konaniach vedených pod sp. zn. 2 Kv 166/96, 2 Kv 265/94.
Ústavný súd vyhodnotil podanie navrhovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Navrhovateľ sa podaním domáhal ochrany svojich bližšie neurčených práv. Pred porušením svojich práv v trestnom konaní sa možno pred ústavným súdom domáhať iba sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy.
Podanie navrhovateľa nemalo viacero náležitostí predpísaných zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Navrhovateľ najmä neoznačil ústavné práva, k porušeniu ktorých malo dôjsť, a neuviedol, akého rozhodnutia sa domáha, spôsobom, ktorý by ústavnému súdu umožňoval rozhodnúť o jeho petite. Ústavný súd nemôže z formulácií o dĺžke konania ani zo slovného spojenia „právo na voľnosť pohybu“ vyvodzovať, porušenie ktorých ústavných práv navrhovateľ namieta. Rovnako nemôže namiesto neho formulovať ani základy petitu.
Ústavný súd listom z 18. júna 2002 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby odstránil nedostatky vady sťažnosti. Zároveň ho podrobne poučil o zákonných náležitostiach podania na ústavný súd, ako aj na možnosť, že sťažnosť môže byť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá, ak neodstráni v stanovenej 14-dňovej lehote jej nedostatky. Lehota na odstránenie vád sťažnosti márne uplynula 11. júla 2002.
Ústavnému súdu bola 19. júla 2002 doručená žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o predĺženie lehoty na doplnenie podania. Ústavný súd tejto žiadosti vyhovel. Predĺžená lehota márne uplynula 7. augusta 2002. Ústavnému súdu bolo 16. augusta 2002 doručené späťvzatie návrhu.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.
Na základe sťažnosti navrhovateľa nemožno v jej súčasnej podobe dospieť k záveru, že došlo k mimoriadne závažnému porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa, ktoré by opodstatňovalo nepripustenie späťvzatia sťažnosti. Naviac, súčasná podoba sťažnosti neumožňuje, aby o nej ústavný súd ďalej konal.
Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. augusta 2002