znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 107/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., bytom R., M. V., zastúpeného advokátom JUDr. Š. L., B. B., ktorou namieta porušenie svojich ústavných práv Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Krajským úradom vyšetrovania Policajného zboru Bratislava v konaní vedenom pod sp. zn. KÚV-36/51-00-03/94   a   Krajskou   prokuratúrou   v   Bratislave   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn. 2 Kv 166/96 a 2 Kv 265/94, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti M. M.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 3. júna 2002 doručené   podanie   M.   M.,   bytom   R.,   M.   V.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   Š.   L.,   B.   B.,   ktorou   namieta   porušenie   svojich   bližšie   neurčených ústavných   práv   dĺžkou   svojho   trestného   stíhania,   odňatím   cestovného   dokladu a poukázaním šesťdesiatich miliónov Sk z jeho konta spoločnosti M. A. C., s. r. o., Praha. Ako účastníkov konania navrhovateľ označil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,   Generálnu   prokuratúru   Slovenskej   republiky,   Krajský   úrad   vyšetrovania Policajného zboru   Bratislava   a Krajskú   prokuratúru   Bratislava.   K porušeniu   jeho bližšie neurčených   práv   malo   dôjsť   v konaniach   vedených   na   Krajskom   úrade   vyšetrovania Policajného   zboru   Bratislava   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   KÚV-36/51-00-03/94   a na Krajskej prokuratúre   Bratislava   v   konaniach   vedených   pod   sp. zn. 2 Kv 166/96, 2 Kv 265/94.

Ústavný súd vyhodnotil podanie navrhovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“).   Navrhovateľ   sa   podaním   domáhal   ochrany svojich bližšie neurčených práv. Pred porušením svojich práv v trestnom konaní sa možno pred ústavným súdom domáhať iba sťažnosťou podľa čl. 127 ústavy.

Podanie navrhovateľa nemalo viacero náležitostí predpísaných zákonom Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Navrhovateľ najmä neoznačil ústavné práva, k porušeniu ktorých   malo   dôjsť,   a neuviedol,   akého   rozhodnutia   sa   domáha,   spôsobom,   ktorý   by ústavnému   súdu   umožňoval   rozhodnúť   o jeho   petite.   Ústavný   súd   nemôže   z formulácií o dĺžke   konania   ani   zo   slovného   spojenia   „právo   na   voľnosť   pohybu“   vyvodzovať, porušenie ktorých ústavných práv navrhovateľ namieta. Rovnako nemôže namiesto neho formulovať ani základy petitu.

Ústavný súd listom z 18. júna 2002 vyzval právneho zástupcu navrhovateľa, aby odstránil   nedostatky   vady   sťažnosti.   Zároveň   ho   podrobne   poučil   o zákonných náležitostiach podania na ústavný súd, ako aj na možnosť, že sťažnosť môže byť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietnutá, ak neodstráni v stanovenej 14-dňovej lehote jej nedostatky. Lehota na odstránenie vád sťažnosti márne uplynula 11. júla 2002.

Ústavnému   súdu   bola   19.   júla   2002   doručená   žiadosť   právneho   zástupcu navrhovateľa o predĺženie lehoty na doplnenie podania. Ústavný súd tejto žiadosti vyhovel. Predĺžená lehota márne uplynula 7. augusta 2002. Ústavnému súdu bolo 16. augusta 2002 doručené späťvzatie návrhu.

Podľa   §   54   zákona   o ústavnom   súde   ak   sťažovateľ   vezme   svoju   sťažnosť   späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie nepripúšťa, najmä ak sťažnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Na základe sťažnosti navrhovateľa nemožno v jej súčasnej podobe dospieť k záveru, že došlo k mimoriadne závažnému porušeniu základných práv a slobôd navrhovateľa, ktoré by opodstatňovalo nepripustenie späťvzatia sťažnosti. Naviac, súčasná podoba sťažnosti neumožňuje, aby o nej ústavný súd ďalej konal.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2002