SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 106/2016-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. februára 2016predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s. r. o.,Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. BranislavFridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdnekonanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom a rozsudkami Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5 Co 340/2014 zo 16. decembra2014 (Rvp 4795/2015), sp. zn. 10 Co 14/2015 z 29. januára 2015 (Rvp 4796/2015), sp. zn.5 Co 545/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 4797/2015), sp. zn. 5 Co 69/2014z 25. novembra 2014 (Rvp 4798/2015), sp. zn. 5 Co 465/2014 zo 16. decembra 2014(Rvp 4799/2015), sp. zn. 5 Co 197/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 4800/2015), sp. zn.5 Co 100/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 5398/2015), sp. zn. 5 Co 789/2014z 25. novembra 2014 (Rvp 5399/2015), sp. zn. 5 Co 420/2014 zo 16. decembra 2014(Rvp 5576/2015), sp. zn. 5 Co 380/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 5577/2015), sp. zn.2 Co 317/2014 z 21. januára 2015 (Rvp 5986/2015), sp. zn. 14 Co 99/2014 z 20. januára2015 (Rvp 5987/2015), sp. zn. 6 Co 51/2015 z 23. februára 2015 (Rvp 5988/2015), sp. zn.10 Co 35/2015 z 12. februára 2015 (Rvp 5989/2015), sp. zn. 5 Co 640/2014zo 16. decembra 2014 (Rvp 5990/2015), sp. zn. 10 Co 34/2015 z 12. februára 2015(Rvp 5992/2015), sp. zn. 6 Co 718/2014 z 19. januára 2015 (Rvp 5993/2015), sp. zn.5 Co 515/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 5994/2015), sp. zn. 5 Co 9/2015 z 27. januára2015 (Rvp 6759/2015), sp. zn. 3 Co 592/2014 z 25. februára 2015 (Rvp 6760/2015), sp. zn.3 Co 593/2014 z 25. februára 2015 (Rvp 6761/2015), sp. zn. 6 Co 836/2014 z 26. januára2015 (Rvp 6762/2015), sp. zn. 5 Co 603/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 6763/2015),sp. zn. 6 Co 846/2014 z 9. februára 2015 (Rvp 6764/2015), sp. zn. 6 Co 847/2014z 23. februára 2015 (Rvp 6765/2015), sp. zn. 2 Co 556/2014 z 28. januára 2015(Rvp 6766/2015), sp. zn. 14 Co 399/2014 z 10. februára 2015 (Rvp 6990/2015), sp. zn.14 Co 197/2014 z 20. januára 2015 (Rvp 6991/2015), sp. zn. 14 Co 198/2014 z 20. januára2015 (Rvp 6992/2015), sp. zn. 14 Co 850/2014 z 10. februára 2015 (Rvp 6993/2015),sp. zn. 5 Co 19/2015 z 27. januára 2015 (Rvp 6994/2015), sp. zn. 2 Co 5/2015 z 28. januára2015 (Rvp 6995/2015), sp. zn. 5 Co 570/2014 zo 16. decembra 2014 (Rvp 6996/2015),sp. zn. 5 Co 569/2014 z 25. novembra 2014 (Rvp 6997/2015), sp. zn. 5 Co 735/2014 zo 16.decembra 2014 (Rvp 6998/2015), sp. zn. 11 Co 145/2014 z 25. februára 2015 [správne17. februára 2015, pozn. (Rvp 9084/2015)], sp. zn. 14 Co 302/2014 z 24. marca 2015(Rvp 9085/2015), sp. zn. 14 Co 303/2014 z 24. marca 2015 (Rvp 9086/2015), sp. zn.3 Co 268/2014 z 25. marca 2015 (Rvp 9087/2015), sp. zn. 6 Co 90/2015 z 20. apríla 2015(Rvp 9549/2015), sp. zn. 10 Co 67/2015 z 26. marca 2015 (Rvp 9550/2015), sp. zn.6 Co 50/2015 z 20. apríla 2015 (Rvp 9551/2015) a sp. zn. 14 Co 559/2014 z 24. marca 2015(Rvp 9552/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovýmiznačkami: Rvp 4795/2015, Rvp 4796/2015, Rvp 4797/2015, Rvp 4798/2015,Rvp 4799/2015, Rvp 4800/2015, Rvp 5398/2015, Rvp 5399/2015, Rvp 5576/2015,Rvp 5577/2015, Rvp 5986/2015, Rvp 5987/2015, Rvp 5988/2015, Rvp 5989/2015,Rvp 5990/2015, Rvp 5992/2015, Rvp 5993/2015, Rvp 5994/2015, Rvp 6759/2015,Rvp 6760/2015, Rvp 6761/2015, Rvp 6762/2015, Rvp 6763/2015, Rvp 6764/2015,Rvp 6765/2015, Rvp 6766/2015, Rvp 6990/2015, Rvp 6991/2015, Rvp 6992/2015,Rvp 6993/2015, Rvp 6994/2015, Rvp 6995/2015, Rvp 6996/2015, Rvp 6997/2015,Rvp 6998/2015, Rvp 9084/2015, Rvp 9085/2015, Rvp 9086/2015, Rvp 9087/2015,Rvp 9549/2015, Rvp 9550/2015, Rvp 9551/2015 a Rvp 9552/2015 s p á j a na spoločnékonanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 106/2016.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnené.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 2. apríla 2015,17. apríla 2015, 21. apríla 2015, 30. apríla 2015, 11. mája 2015, 18. mája 2015, 22. júna2015 a 29. júna 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie základného práva na súdnu ochranuzaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva naspravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozsudkami Krajského súduv Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktoré sú uvedené v záhlaví tohto uznesenia (ďalejaj „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).
Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení žalobkyne v konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava I, Okresnýmsúdom Bratislava II, Okresným súdom Bratislava III, Okresným súdom Bratislava IVa Okresným súdom Bratislava V (spolu ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých bolorozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonnýmrozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom týchto okresných súdov. Nesprávnyúradný postup okresných súdov mal spočívať v takom konaní okresných súdov, ktoré bolopodľa sťažovateľky v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskejrepubliky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučnýporiadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ku ktorémudochádzalov skôrvedenýchexekučnýchkonaniach,ktoréprebiehalitakistopred uvedenými okresnými súdmi, v ktorých sťažovateľka vystupovala v procesnompostavení oprávnenej.
Okresné súdy žalobné nároky sťažovateľky v konaniach, v ktorých sa domáhalanáhrady škody a nemajetkovej ujmy v zmysle podmienok vyplývajúcich zo zákonač. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmeneniektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci samej zamietli. Krajský súdsvojimi napadnutými rozhodnutiami potvrdil v odvolacom konaní prvostupňovérozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.
Podľa názoru sťažovateľky krajský súd„spôsobil porušenie základných práv sťažovateľa, osobitne:
- základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (práva na súdnu ochranu);
- základného práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“.
Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje tým, že:„A. Rozhodoval vylúčený sudca. Všetky úkony, ktoré boli zo strany konajúceho prvostupňového súdu vykonané predstavujú úkony vykonané vylúčeným sudcom...
B...
Napadnuté rozhodnutie krajského súdu je rozhodnutím absolútne prekvapivým... C...
Súdy oboch stupňov založili svoje rozhodnutia na skutočnostiach a právnych argumentoch, ku ktorým sa sťažovateľ nemohol vyjadriť s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie vo svoj prospech...
D...... konanie pred odvolacím súdom ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu v predmetnej veci porušuje právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces, keďže napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené...
E...
Odvolací súd neprerokoval prípustné odvolanie voči výroku o prerušení súdneho konania.“
V petite podaných sťažností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,v ktorom vysloví porušenie jej práv označených v záhlaví tohto rozhodnutia napadnutýmirozhodnutiami krajského súdu, ktoré ďalej zruší a predmetné veci vráti na ďalšie konanie,prizná jej primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
II.
Podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jehosudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákonneustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdomprimerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konaniamôže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisiaalebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenieo spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom a z tohto obsahuvyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc natotožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú,rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode lvýroku tohto uznesenia.
III.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh predbežneprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovaniektorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavneneopodstatnený.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom nainom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...
Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva nasúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupoma napadnutými rozhodnutiami krajského súdu spočívajúcom v tom, že v odvolacom konanípotvrdil rozhodnutia okresných súdov o nepriznaní sťažovateľkou požadovanej náhradyškody a finančného zadosťučinenia, ktoré malo byť podľa sťažovateľky spôsobenénesprávnym úradným postupom všeobecných súdov v exekučných konaniach, v ktorýchvystupovala sťažovateľka v pozícii oprávnenej. Sťažovateľka namietala, že na prvom stupnio jej nárokoch rozhodovali vylúčení sudcovia, odvolací súd vydal prekvapivé rozhodnutia,ktoré popierajú doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, súdy obochstupňov porušili zásadu kontradiktórnosti konania a napadnuté rozhodnutia krajského súduboli nedostatočne odôvodnené.
Ústavný súd po preskúmaní predmetu predmetných sťažností týkajúcich sanapadnutých rozhodnutí krajského súdu a v kontexte svojich zistení dospel k záveru,že použitá argumentácia sťažovateľky v podaných sťažnostiach je totožná s jej právnouargumentáciou, ktorú použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd užzaoberal v uplynulom období a v ktorých atakovala právne závery všeobecných súdovrozhodujúcich o jej žalobných nárokoch podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti zaškodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zneníneskorších predpisov, v súvislosti s oneskoreným postupom všeobecných súdov pri postupepodľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom na totožnosť tak v osobe sťažovateľky,ako aj totožnosť v použitej právnej argumentácii, skutkových okolnostiach, ktoré bolipodstatné pre ustálenie záverov všeobecných súdov aj vo veľkom množstve predošlýchprípadov (tiež posudzovaných ústavným súdom, pozn.), ústavný súd dospel k záveru,že sťažovateľke sú nepochybne známe dôvody odmietnutia sťažností v obdobnýchprípadoch, ako aj vyslovený právny názor ústavného súdu na danú právnu problematiku.A keďže v rozsahu použitej zásadnej/kľúčovej argumentácie sťažovateľky voči napadnutýmrozhodnutiam krajského súdu sa táto nemení, nie je potrebné uvádzať tie isté dôvodyodmietnutia, ako to je aj v prípade týchto sťažností. Vzhľadom na uvedené sa preto ústavnýsúd plne stotožňuje s dôvodmi svojich predchádzajúcich rozhodnutí (I. ÚS 369/2014,I. ÚS 373/2014, sp. zn. II. ÚS 458/2014, II. ÚS 503/2015, II. ÚS 504/2015,II. ÚS 506/2015, IV. ÚS 256/2014, IV. ÚS 363/2014), ktoré skončili odmietnutímrovnakýchsťažnostísťažovateľkyzdôvodovtamuvedených.Ústavnýsúdv posudzovaných prípadoch nemá dôvod meniť svoje už ustálené právne názory, a pretov podrobnostiach odkazuje na už citované svoje skoršie rozhodnutia, v dôsledku čohopristúpil k odmietnutiu týchto sťažností z dôvodu ich zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Vzhľadom na odmietnutie sťažností ako celku rozhodovanie o ďalších procesnýchnávrhoch sťažovateľky v nich uplatnených (zrušenie napadnutých rozhodnutí krajskéhosúdu, vrátenie vecí na ďalšie konanie a priznanie náhrady trov konania) stratiloopodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. februára 2016