SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 106/2015-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátkou JUDr. Veronikou Nozar Jakubíkovou, Republiky 21, Žilina,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jehozáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenompod sp. zn. 30 D 344/09 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)bola 14. novembra 2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľ“),ktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednaniesvojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 30 D 344/09 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťažovateľ v sťažnosti podrobne opisuje priebeh napadnutého konania a skutkovéokolnosti svojho prípadu, a poukazuje pritom na skutočnosť, že posledné pojednávanievo veci bolo uskutočnené ešte 5. decembra 2011. Vzhľadom na celkovú nečinnosťokresného súdu, ako aj ním povereného notára v konaní o dedičstve sťažovateľ podalpredsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní z 8. júla 2014. Predseda okresnéhosúdu vo svojej odpovedi sp. zn. 1 SprS 272,308/2014 z 8. septembra 2014 sťažnosť podanúpodľa § 62 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) uzavrel akoopodstatnenú, sťažovateľa informoval o tom, že v jeho veci boli prijaté opatrenia na nápravutohto stavu, ako aj o realizácii ďalšieho dohľadu predsedu okresného súdu nad plynulosťoukonania vo veci.
K dôvodom podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ ďalej uvádza, že jeho„snaha domôcť sa objektívneho a spravodlivého prejednania dedičstva po otcovi ma stála nemalé úsilie a to i s poukazom na to, že väčšina mojich návrhov a žiadostí zostala bez odozvy. Neviem si nijako vysvetliť, prečo notár nekoná vo veci. Znova poznamenávam, že dedičské konanie sa vedie od roku 2009. Sme len 3 dedičia a riadne sa dostavujeme na každé pojednávanie, čiže prieťahy nie sú na našej strane. Navyše, súdny komisár robí tieto úkony za odplatu.“. Návrh na priznanie finančného zadosťučinenia v sume 10 000 eursťažovateľ odôvodnil poukazom na judikatúru ústavného súdu a psychické vypätiespôsobené pocitom neistoty a obavy, pokiaľ ide o dosiahnutie spravodlivosti.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada vo veci samej vysloviť porušenie jehozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 30 D 344/2009, priznať muza vzniknuté prieťahy finančné zadosťučinenie v sume 10 000 eur, ako aj náhradu trovprávneho zastúpenia, ktoré budú vyčíslené v rozhodnutí ústavného súdu.
II.
Podľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohtoustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhypodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súdna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súdmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnomsúde je viazaný návrhom sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení kvalifikovanýmprávnym zástupcom. Preto v danej veci rozhodoval len o porušení tých práv, vysloveniaporušenia ktorých sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.Tvrdenia o porušení iného ustanovenia ústavy (čl. 20 ods. 1 ústavy), ktoré sťažovateľ uvádzav texte sťažnosti mimo petitu, je v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu potrebnépovažovať za súčasť argumentácie sťažovateľov (III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala verejne bezzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkýmvykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...v primeranej lehote prejednaná... súdom.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie jeprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktorému zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitieje sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, žek jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplývaaj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavnéhosúdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkýmvšeobecného súdnictva. Ústavný súd v tejto súvislosti predstavuje inštitucionálnymechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahyprichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Podľa § 63 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorýchzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosti vybavujepredseda príslušného súdu, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Sťažnosti na predsedusúdu vybavuje predseda súdu vyššieho stupňa.
Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch ak orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí,že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, aak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.Z uvádzaných okolností vyplýva, že na sťažnosť sťažovateľa podanú okresnému súdu,ktorou namietal existenciu zbytočných prieťahov v konaní a v ktorej mu bolo zo stranyokresného súdu oznámené aj prijatie opatrení na zabezpečenie plynulého konania vo vecia vykonávanie dohľadu nad jeho ďalším priebehom z pozície vedenia okresného súdu, bolazo strany okresného súdu doručená sťažovateľovi odpoveď 17. septembra 2014, t. j. ani niedva mesiace pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy.
Ústavný súd pripomína, že v konaní, v ktorom sa sťažovateľ domáha vysloveniaporušenia svojich základných práv, považuje za prostriedok nápravy postupu všeobecnéhosúdu (ktorý môže prispieť k urýchleniu konania) aj podanie návrhu na odňatie povereniavo veci konajúcemu notárovi podľa § 38 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj„OSP“) v spojení s § 175zb OSP (m. m. III. ÚS 270/05).
Podľa § 38 ods. 1 OSP na základe poverenia súdu je notár ako súdny komisároprávnený viesť samostatne konanie o dedičstve smerujúce k vydaniu osvedčeniao dedičstve alebo k predloženiu veci súdu na vydanie uznesenia podľa § 175zd.Poverenie môže súd dodatočne meniť. Poverenie a zmena poverenia sú voči súdnemukomisárovi účinné, len čo mu ich súd oznámil.
Podľa § 175zb ods. 1 OSP súd môže odňať vec poverenému notárovi, ak napriekpredchádzajúcemu upozorneniu spôsobí zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Súd potompoverí úkonmi v konaní o dedičstve iného notára podľa rozvrhu práce.
V danom prípade sťažovateľ nepreukázal a ani netvrdil, že by v napadnutom konanížiadal okresný súd o výmenu notára ako súdneho komisára podľa už uvádzaných ustanoveníObčianskeho súdneho poriadku.
V prípadoch namietaného porušenia základných práv v dôsledku zbytočnýchprieťahov v konaní zapríčinených všeobecným súdom ústavný súd skúma, či sťažovateľvyužil právne prostriedky, ktoré mu na ochranu jeho práv poskytuje zákon o súdochv ustanoveniach § 3 ods. 7 a § 62 a nasl., ako aj platné procesnoprávne predpisy (najmä§ 175zb OSP). O sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže účinné využitieprávnych prostriedkov upravených podľa zákona o súdoch a prípadne ak preukáže, že tútopodmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2 zákona o ústavnomsúde) [obdobne napr. III. ÚS 197/05, III. ÚS 13/06].
V danom prípade ústavný súd zastáva názor, že sťažovateľ nevyužil všetky právneprostriedky nápravy a sťažnosť predsedovi okresného súdu bola zo strany sťažovateľaiba formálnym úkonom, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by inak takáto sťažnosťmohla mať, ak by predseda okresného súdu dostal primeranú lehotu na prijatie opatrení protizbytočným prieťahom v napadnutom konaní (obdobne napr. II. ÚS 101/06, III. ÚS 137/07).Takéto využitie právneho prostriedku nápravy podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súdesťažovateľom nepredstavuje dostatočný časový priestor na poskytnutie možnostinapadnutému všeobecnému súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený jehoprípadnou nečinnosťou.
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že sťažnosť bola ústavnému súdupodaná v danom prípade predčasne, a to v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, žeby boli vyčerpané všetky právne prostriedky, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jehopráv účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.Keďže ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľ v sťažnosti nepreukázal skutočné využitievšetkých účinných právnych prostriedkov nápravy, predloženú sťažnosť podľa čl. 127 ústavyv spojení s podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde považoval za neprípustnú a podľa §25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ju odmietol, tak ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.
Ústavný súd však pripomína, že prípadné dlhšie obdobie nečinnosti všeobecnéhosúdu, respektíve iné jeho konanie (neefektívny, nesústredený postup súdu), ktoré by boliv príčinnej súvislosti s porušovaním základného práva na konanie bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy alebo práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, by nemuseli byť prekážkou prípustnosti opätovného konaniaa rozhodovania vo veci samej podľa § 24 zákona o ústavnom súde. Dlhšie obdobie (tátootázka závisí od povahy veci) by totiž mohlo založiť inú kvalitu posudzovania zbytočnýchprieťahov v súdnom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. marca 2015